Ja som bola 7 rokov najmladším šiestym dieťaťom a tak to bolo krásne, mala som veľkú sestru a bratov a potom tých o pár rokov starších, ktorí mi robili zle.
Mali sme gazdovstvo a tak sme všetci pomáhali a každé dieťa podľa svojich možnosti.
Bola som veľmi nešťastná ked mi mama držala prednášku o tom aká je nešťastná lebo som niečo neurobila, vedela o tom veľmi dlho hovoriť. Bolelo ma to neskutočne a citila som vinu za celý svet. Vždy som si povedala toto svojim deťom nikdy neurobím, ale im dám po zadku a bude to ok.
Voľnosti sme mali dosť ako to už na dedine v tých časoch bývalo. Skúsila som aj fajčiť aj piť, ani jedno mi nechutilo, takže také problémy neboli.
Z domu som vyletela veľmi mladá, som kôň a ten potrebuje rodinu ale hlavne slobodu, lebo inač chradne.
Bola som v dedine prvá, mala som 15 a nahovorila aj svoju sestru o 5 rokov staršiu, aby sme si dali ušiť mini sukne a k tomu také dlhé vesty z toho istého materiálu a tak mama dva týždne to nevedela predýchať a otec čoby novátor povedal - nech idú a išli sme na zábavu. Takže bola som tvrdohlavé dietko, ale nikdy by som to neurobila poza oči svojich rodičov. Moje kamáratky prišli v inom k nám a prezliekli si mini a išli sme von a to som ja nevedela pochopiť.
Nikdy som tu vetu - ja v tvojom veku - zrejme svojim deťom nepovedala, hlavne v tom vychovnom slová zmysle, to že som si to pomyslela bolo iné a tiež som veci riešila radšej po tom zadku ako kázaním.
No a ja ako slobodychtivá duša som dala slobodu aj svojim deťom, to koľko som sa naplakala je už o inom, to že som deti pustila ešte neznamená že som spala pokojne že moje dietko je v bezpečí, nezabudla som na svoje mladé časy a veľakrát niekedy skôr pri mne stal stražný anjel aj v mojej puberte.
No napriek všetkému je to krásne obdobie 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi žiadnej z nás sa nepodarilo vyhnúť porovnávania typu: "Keď som ja bola v tvojom veku", "Mne také rodičia nikdy nedovolili" "My sme museli ...."
Bez debaty, doba je iná, my ako rodičia sme iní a naše deti tiež. Mnohé sme ešte vyrastali za socializmu, kde sú tie rozdieli ešte výraznejšie, aj keď sú to viac také podvedomé záležitosti. Naše deti sú sebavedomejšie, menej ochotné podriadiť sa autorite? Majú oveľa väčie informačné zdroje? Menej sa hýbu, viac času presedia pri počítači. Jasné vždy je to o výchove, povahe dieťaťa, vzore rodičov, ale nejaké spoločné trendy sa nájdu.
Mojim detstvom sa asi nieslo, netreba vytrčať z davu, povinnosti bolo dosť, volnosť nám ani nechýbala, lebo ...? Aj tak som bola svojim spôsobom akčná, spomalená a zasnívaná.
Naše deti sú úplne iné ako ja, možno na až jednu výnimku. Sebavedomia, jazykových zručností by mi mohli kus požičať. 
Moja výchova je dosť benevolentná. Najväčišie dieťa to zhodnotilo: "Nie som tramatizovaná a ty si rozporuplná" 
Viac viet so z nej tak skoro po ránu o 10,30 
nedostala.
Dievčatá, aké bolo vaše obdobie mladých liet, čím je iné od detsva vašich detí. Abo naopak.