Nechcem byť žienka domáca!

Ako som sa tu už viackrát iste zmienila, som rovnako "postihnutá". Moja situácia je zhoršená ešte tým, že zmena sitácie je v nedohľadne, pohyb mimo domu obmedzený. Zo začiatku som sa snažila byť vzornou mamou a žienkou domácou, ale vidím že tadiaľ cesta nevedie - neuspokojuje ma to a keď nie som spokojná ja, šírim nepokoj aj okolo seba a to nechcem. A tak hľadám "únikové riešenia". Študujem a je to celkom fajn (pomáha to preladiť mozog na inú frekvenciu) a už sa neviem dočkať nového semestra .
Skús nájsť niečo čo ťa baví robiť (myslela som, že práca na tejto stránke je pre teba dostatočným relaxom) a kuť plány do budácna, veď doma už tak dlho nepobudneš.
No čo, iné nám nezostáva, len pozitívne myslieť a pozitívne myslieť a pozitívne myslieť a tešiť sa z toho čo doma máme.
Och, ako ma vie rozčúliť, keď mi niekto povie ako mi závidí, že nemusím chodiť do práce...

Kamilka, nie som síce tak dlho doma ako ty (ani nemám toľko deťúreniec), ale mám obavy, že ženou v domácnosti zostanem navždy . I keď mám plány, čo by som chcela urobiť po druhej materskej, ale ako sa vraví "človek mieni pán Boh (osud) mení". Tak isto som mala nasadené ružové okuliare po prvej materskej, myslela som, že si nájdem dobrú prácu, budem pracovať tak 3-5 rokov a pôjdem na druhú materskú. Nuž, ale nadišiel čas si dať dole okuliare (keďže práca stále nikde), triezvo rozmýšľať, že ak chcem mať ešte niekedy druhé dieťa, tak je najvyšší čas a potom môžem robiť trebárs aj upratovačku (keď mi už za tie roky rozum "zakrní" ) a keď už sa moje šance na výhliadku dobrej práce dostanú k bodu mrazu.
Nuž údel žien po materských "dovolenkách", nie je veľmi ružový a vždy, keď chceme s tým niečo urobiť, musíme samé na tom zapracovať, prebojovať sa na výslnie, bez podpory štátu (financie, vzdelávanie, opatrovanie menších detí a veľa iného.....), ktorá by nám ženám-matkám náležala-aspoň si myslím.
Takže nám toho veľa nezostáva, len vztýčiť hlavu, zapracovať na sebe, vyzbrojiť sa pevnými nervami a ísť si za svojím cieľom-prácou, ktorú tak veľmi chceme (aby sme doma nezblbli). :-}
Veľakrát si poviem, že sú na tom niektoré ženy horšie ako ja (manžel nepomôže, deti tiež, občas sa im aj jedna ujde, ak nesplnia priania svojich "drahých" polovičiek.......), síce mi to pomôže, tak na 10 mni., ale aspoň niečo. Ver, poznám to z vlastného okolia-rodiny .
A to, že nestíhaš, alebo ako píšeš, že si "ľavá", neboj ani ja nie som "pravá" , ani čo sa týka varenia. A ak by sme naozaj doma nič nerobili, tak by to dopadlo ako v tom "vtipe" od Ariesy .
Všetkým "ľavým" ženám-maminám držím .
P.S.: Výrok mojej maminy."Dievča, kam sa ženieš do roboty, v živote sa narobíš až-až!" Ako rada, by už išla do dôchodku, ale žiaľ musí odpracovať ešte 3 roky a predčasný (na ktorý sa tak spoliehala) asi dovtedy zrušia. A my do dôchodku pôjdeme asi v 70-tke, tak sa namakáme, namakáme.....až sa ho nedožijeme.

Kamilka, ja som tiež doma a vobec sa nedá povedať, že som žienka domáca.
Nevarím, lebo ma to nebaví a nechce sa mi (len polievky varím) , upratujem len jeden deň v týždni a keď sa mi chce. A keď mám chuť upratovať, tak upracem i častejšie a mám z toho i radosť i úžitok. Prať ma baví furt (lebo u nás toho neni tak veľa).

Počuj dievča! Prestaň sa porovnávať so zamestnanými alebo doma výkonnými ženami, ktoré majú 13 detí a všetko stíhajú. Ja také nepoznám ale sem tam o nich niečo počuť. Prestaň si hovoriť, že si nespravila ani tretinu z toho čo by si mala! Ty si urči svoj vlastný limit podľa toho čo vládzeš, musíš a čo by ťa aspoň trochu bavilo. Ja napríklad nevarím veľa, lebo .... neviem a nebaví ma to. A nemám výčitky, že nevarím. Jednoducho to pre mňa neni. Prežijeme na palacinkách a parených buchtách z obchodu, raz za čas upečené kurčiatko a je. Mrňavá je na hipkách. A ŽIJEM! Urči si svoju normu práce, ktorá v iných očiach možno bude len tou jednou tretinou, ale pre teba je to to, čo vládzeš, musíš a čo ťa baví.

Ináč dievča, ti musím ako toľko iných poďakovať za bomba nápad s touto stránkou. Mňa lieči. Ďakujem.

A že ti srdce piští, že nechceš byť žienka domáca, nuž, ani ja by som nechcela byť na tvojom mieste (myslím hlavne starosť o 4 deti).

Kamilka, ja mám tri deti z toho dve už velké VŠ a SŠ , najmenšie pôjde do druhej ZŠ. Moja domácnosť je taká akú mám náladu ak sa mi dá upracem a aj navarím, ale že by som sa cítila vnútorne naplnená z toho že 8 hodín denne robím .:-/ Neskutočne ma frustruje, že ma nič nenapadá zmysluplné ako sa realizovať, tak aby som z toho mala dobrý pocit a aj zarobila peniažky.
Potom si poviem, tieto pocity ma ničia , veď ľudia majú aj väčšie ťažkosti a zvládajú ich. Tak sa v tom prestanem rýpať.Idem k internetu na stránku Naničmama zrelaxujem a neskutočne ťa obdivujem za tvoju úžasnú myšlienku a schopnosť uviesť túto stránku do života.

nechcem byt zienka domaca a uz vobec nechcem vydat sa.... ze Kami? Mali sme si to spievat ovela ovela skorrrrr.....

nuz Childuska ja som sa sice nevydavala :P no som v domacnosti - lenze! ja znesiem aj neporiadok, sak par rozhadzanych hraciek alebo tanier na stole a hrncek na kuchynskej linke ma z rovnovahy nevyvedu. lenze kedze sa "drahy" rozhodol ze so mnou nebude, ostala som doma, v 3-izbovom byte kde byva este aj moj studujuci brat a samozrejme mamina s priatelom - jednoducho pokial neni utreta posledna nahodna nestastna kvapka vody z linky tak je zle. moc ludi v byte, pracujuci a studujuci a ja cely den doma. a viete si predstavit tie vycitky a reci o lenivosti a neschopnosti. a najviac mi to vycita mamin priatel, ktory je akurat ten co by sa ozaj nemusel starat a najviac uziva pivko pri televizore po pracovnom dni ked mu este moja mama vari druhu teplu veceru a neskor este puding lebo to co navarim ja pre vsetkych mu neni dobre on by si dal cosi ine ... joj no este som sa rozculila :D

dost stazovania a trosku reality - teraz som viacmenej nutena dat dieta do jasliciek (kedze nemam tu oporu v partnerovi co som doteraz mala a len tak zo dna na den som o nu prisla) a zacinam sa obzerat po robote ... a najviac mi to vychadza tak ze v tomto 35 tisicovom meste s minimalnymi platmi to asi nebude a zase idem zhanat podnajom a robotu v ba ... takisto aj jasle ... teraz mi je aj luto ze neostanem hoc aj zienkou domacou, s prckom doma kym pojde do skolky, cakajuc na ocina ze pride domov

drzte a drzme si palce

No tak babulky, presne toto som potrebovala. Ja totiž žienka domáca nie som. Každé ráno o 4:10 zazvoní budík, ja ani neviem ako sa zmátožím a trielim na vlak. V ňom si ešte trošku pospinkám, vystúpim v našom hl. meste a utekám zase na ďalšie spoje, lebo cvakačky sú neúprosné. Domov sa vraciam o 16:45 úplne vyžmýkaná. A som ten hlúpy pedant, ktorý si ani len neľahne, pretože nie je umytý riad. No a tak som permanentne unavená a nevyspatá. Mňa presne opačne ako vás každé ráno deptá ten neúprosný budík, naháňanie stále dokola. Inak práca ako taká ma baví. Ale tá chronická únava ...
Aj dnes som zvažovala, či si nezoberiem pár dní dovolenky /len keby jej bolo viac/. No a otvorím moju obľúbenú stránku a zistím, že som na tom vlastne fajn. Keď som si prečítala príspevok od Ariesy, tak som ani nepotrebovala kávu na prebratie. Zrazu som si uvedomila, čo všetko mám: partnera, v ktorom mám oporu; prácu, ktorá ma uživí a baví ....
Opäť ste mi pomohli trochu otvoriť oči, ďakujem.

Filozofia : Takže prestať sa trápiť myšlienkami: Takto to bude až do smrti, o tomto je život ? Teraz si len vybrať: Začať sa riadiť rôznymi duchovnými radami typu :
Ak nájdeš pokoj v sebe, vnútornú harmoniu si šťastná. :-}Kiež by to bolo tak ľahké?
Alebo si ísť pre ďalšiu deptajúcu literatúru: Bohatý otec,chudobný otec/Kde som smutno skonštatovala, tak takýto spôsob uvažovania je my úplne cudzí, / horných desaťtisíc zase bezo mňa /
Po prípade knihy o karme, kde som odmietla stotožniť sa s imaginárnou karmickou záťažou,
Bol aj pokus typu: Aladinov princíp /kde stačí si len v predstaviť po čom túžim v prítomnom čase a stane sa to/Overené : chudnem, chudnem bolo pochopené Universom ako schudobniem, schudobniem Čo už, asi chybná formulácia, ale ja aj dotazníky som schopná pochopiť úplne ináč.
Ďalšie možnosti : motivačné kurzy, terapie, a už len dúfať, že ich neriadi mozog vymývajúca sekta
A na záver, stretnúť sa s priateľmi, zasmiať sa ,dakedy aj poplakať,spraviť si pohodový večer, prečítať dobrú knihu,pohladkať deti,vedieť že na tomto božom svete je zopár ľudí, ktorých keď stretnem tak odchádzam príjemne naladená a dúfam že aj oni /bola aj kniha o upíroch, vyciciavačov energie:-/ /
Dnes si chcem tento pohodový filozofický postoj zachovať/ ten výpis z účtu zrejme v mínuse si pozriem až zajtra/

vravi sa ze: nikdy nie je tak zle aby nemohlo byt aj horsie! tvrdila to spoluziacka uz na strednej a mne sa ten vyrok zdal absurdny a pokladala som ho za hrozny pesimisticky naladu podrazajuci - sak uznajte 17 rocne baby aby si toto vraveli ... no minule som ju stretla ... od gympla ubehlo 8 rokov, a musela som jej dat zapravdu :D akurat ze teraz to uz neberiem pesimisticky, jedine co z toho pre mna vyoplyva (povodne to bol preklep :P teraz sa mi to zda trefne) ze sa mam tesit z toho co mam lebo to fakt moze byt aj horsie ;)
veru ziadny pesimizmus neexistuje :) je len optimizmus a realita

Ja som tiež nechcela byť žienka domáca, psychicky ma ubíjala už materská, hoci som si ju celú ani neužila. Hneď ako som mohla, dcérka poputovala do škôlky /zobrali ju od dvoch rokov/ a ja do práce. Dcérka je v škôlke spokojná, chodí tam už tri roky, ja som spokojná v práci, realizujem sa v oblasti, ktorá ma baví. Len tie výplaty by mohli byť zaujímavejšie... Doma môže pomôcť aj manžel, niektoré povinnosti sú len jeho, nechytím sa ich, ani keby čo bolo. Dcéru tiež učíme, aby si spratala svoje hračky a svoju izbu. Vyrástla som pri matke - kráľovnej dezinfekcie, v dome má sterilne upratané. Sama taký poriadok doma nezvládam. Varím celkom rada, rada aj pečiem, len sa mi musí dariť.

Kamilka moja,ani nevieš,ako keby som to ja hovorila.Akurát včera som mužovi hovorila,že ľúbim obidve deti,ale som doma už veľmi dlho / a to som oproti Tebe krátko/.A už by som šla do práce.Nie som domáci typ a tiež sem chodím relaxovať.A môj muž sa vždy smeje,či idem do klubu.A ja mu odpoviem,áno tie majú rovnakúdiagnózu ako ja a rozumejú ako sa cítim.Tu a to znova potvrdzuje.

P.S.Mimochodom,Mirka 11 super.

Ahojte babuľky, mamuľky. Teraz, už 3 roky po materskej späť v práci, si nostalgicky spomínam na tie pekné dni. Bola som doma 7 rokov, z toho 9 prvých mesiacov na rizikovom, nič mi našťastie nebolo, takže dokonalý oddych. Keď sa na to dívam teraz, máte pravdu všetky. Všetky pocity si na MD užijeme. Aj tie Kamkine, ale veľmi dobre poznám tie Anitkine, lebo teraz vstávam o 4:30 každé ráno a spať sa dostanem najskôr o jedenástej...aj to som rada a zrušila som časť svojich plánov. Mirka11 nám to filozoficky zhrnula , čisto pesimisticky, ale zasmiala som sa . Keď som to tak prehodnotila ja, teraz v tom pracovnom zhone by som prijala niekedy aj ešte kľud doma. Materskú s dvoma deťmi ani nie 2 roky po sebe, kedy sa navzájom budili a staršia žiarlila a prežívala prvú pubertu, a s mužom ktorý mi odpovedal že veď som predsa na "dovolenke" tak čo od neho chcem....som zvládala podľa rady mojej mamičky a ešte susedy. Vyradiť zo zoznamu činností tie menej dôležité, alebo nepodstatné. Nežehlila som, iba to najnutnejšie, teplé večere sa nekonali, varila som každé dva dni, hoci bol mužíček ofučaný že je zas, to čo včera....zvykol si. Dodnes. Aj nedeľný obed som varila v sobotu medzi upratovaním a v nedeľu som mala aj ja nedeľu. Upratovanie? Keby k nám prišla sociálka, vezmú nám asi deti, lebo sme mali rozbúraný dom jamami na kúrenie, alebo sme sa práve sťahovali z izby do izby...alebo upratovali savokrove poklady (80-ročný vetešník, čo si ešte aj drevo na kúrenie schovával v skrini, keby náhodou....) K tomu svokra, ktorú srdce bolievalo, keď som deti nechala plakať, alebo sa vyjedovať....Riad som umývala až večer, keď som dala deti spať a bola som schopná...lebo často sa mi stalo, že som s nimi zaspala v kresle, keď som si vydýchla. Keď by mi mohla začať pohodka, a boli väčšie...začali za mnou chodiť susedky, lebo zistili, že viem šiť, tak som voľné chvíle venovala opravám ich zipsov a skracovaniu....no comment,:-/ svoje veci som potom neopravené prekladala v skrini. A tvoje pocity prázdnoty nastali Kamka posledné dva roky, keď sa svokor prestal skoro hýbať a bolo ho treba opatrovať a svokra si zlomila bedrový kĺb a stehennú kosť a tiež skoro rok nechodila. Už som mala podanú žiadosť o opatrovateľský príspevok a našťastie ma baby v robote zastavili, keď išla som dať výpoveď . Mala so 30 a predstavu o živote na bode 0, k čomu prispela samozrejme aj kríza v našom vzťahu. Mesiac pred skončením MD svokor (80) umrel. Tak to vlastne všetko vyriešil život sám...pre obe strany, lebo už sa len trápil. Ja som bola šťastná, že nastupujem do práce, medzi ľudí. Iste, potom nastal prechod z domu do práce a šéfka mala vždy proti mne argument....vy tomu predsa nemôžete rozumieť, vy ste boli 7 rokov na materskej....ale prešlo ju to...nedávno. Naučila som sa robiť s internetom, s e-mailami, nové zákony, a spoznala nových ľudí a zmeny starých. Ide to, len to chce trochu času. A hlavne sa nedať odradiť podobnými pripomienkami. Treba si nájsť a obracať sa o pomoc k ľuďom, ktorí sú ochotní ti pomôcť. Teraz si ma šéfka váži, hoci boli aj horúce chvíle, lebo stále som bola len matka dvoch detí po materskej....je to o ľuďoch.
No na záver ešte jeden postrech...keby som ešte nebodaj išla niekedy na materskú, určite ju venujem deťom....to mi teraz chýba a tam je tá jej hodnota. Už nikdy nebudem mať toľko času sa im venovať, čítať si s nimi, vystrihovať, rozprávať, prechádzať, hrať hry ako vtedy, to mi teraz chýba a aj im a ľutujem úprimne každú chvíľu kedy som čas premárnila na nezmyselnosti a pre tých, čo si ten môj čas málo zaslúžili. (jeden príklad za všetky, čo mi otvoril oči: prišla suseda, zúžiť blúzku, nebolo treba, stačilo poprešívať gombíky...ona: nemôžeš mi to spraviť, ja na to fakt nemám čas... podotýkam rovnako veľké deti, t.č. tiež na MD, to ma prebralo dostatočne...)
:-} :-} Usmejme sa dievčence, každá životná situácia má svoju hodnotu. Má nás niečo naučiť a vždy až z odstupom vidíme to dobré, čo nám dala. Kamka, ty si spravila veľmi pekný čin s touto stránkou a keby si bola v práci miesto MD, ani by ťa nenapadlo takúto stránku robiť. Má to tak byť. Užívaj si najmenšie zlatíčko a venujte sa aj ostatným detičkám, kým si doma, potom ti to odrazu bude chýbať, ver mi, že je toho času tak málo. A novú prácu si nájdeš, veď si predsa šikulka...keď si tu šéfka takéjto bande dievčat a pár fajn chlapov. Aj sa zapracuješ...ide to, ja som prišla z doby, keď počítače začínali, do doby internetu...to bol skok a šok, ale človek má šedú mozgovú kôru a keď sa ti nebude nebodaj chvíľku dariť, rada si spomenieš, ako si na materskej odpočívala. Teraz si to užívaj a venuj sa aj sebe, máš možnosť, ktorá ti raz možno nostalgicky chýbať... :-} :-} Veľa krásnych dní ti prajem a úsmevov.