Pohoda je super, neboj sa, pokial je rozumna a zodpovedna a nevyhladava zbytocne dobrodruzstva a pochybne partie, bude mat uzasne zazitky. Ja som na Pohode bola 2krat a napriek tomu, ze nie som nejaky extra hudobny fanusik, na Pohode je tolko veci, ktore si moze vybrat a ktore jej budu vyhovovat... Mojou vyhodou je, ze byvam priamo na ulici, kde je vchod na festival, takze vzdy som spakovala svoje tri male detuchy (tie to maju do 12 rokov zadara)a uzili sme si kopu srandy. Je tam super program aj pre male deti, takze nikto sa urcite nudit nebude.
A trosku aktualitiek priamo od zdroja - naozaj som asi 2 km od hlavnych podii - je velmi prijemne pocasie, trosku sa zmraka, spadlo asi pat kvapiek, ktore ani cestu poriadne nepokropili, ale zatial to na burku nevyzera. Nech sa mladi dobre zabavia, keby som mala zvysnych 100 eur, hned som tam...
A keby sa nedajboze nieco stalo, ozvi sa mi cez kontakt, niekde dievcence uskladnime 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, si zlatá. O 21. sme spolu telefonovali, zatiaľ to vyzerá byť v pohode 
a o rok zas...
Keď mi pred týždňom dcéra povedala, že by chcela ísť na Pohodu, nevedela som v prvej chvíli, ako zareagovať. V decembri mala sedemnásť, ale zatiaľ ak bola niekde mimo domu sama, tak len v tábore a to bolo iné - taký dobrý pocit, že je tam niekto, kto na ňu dohliadne. Hodili sme reč s MM a zhodli sme sa na tom, že nech teda ide. Verím, že je rozumná a že sa "nestratí". Po tomto rozhodnutí bola šťastná, prešťastná. Dnes nastal ten deň D. Odviezla som ju na stanicu a bola som sama prekvapená z toho, že zrazu ani nemám také obavy. Skôr som cítila radosť z toho, že je šťastná, že ide za novými zážitkami. Keď sa ozvala, že dobre docestovali a už aj majú rozostavané stany z hlasu jej bolo cítiť, že je šťastná a to ma tak zahrialo pri srdci. Poobede sme išli s MM na prechádzku do hory, aby sme sa trocha schladili, potom sme si zašli na neskorý obed, dali si kávu a tak deň prebiehal celkom v pohode
. Večer sme pozerali správy a tam samozrejme zábery z Pohody. Takú chuť jej mám zavolať či je všetko v poriadku, ale nemôžem, sme sa dohodli, že ak nebude nič vážne, budeme si volať ráno o 9.00 a večer o 21.00, takže musím čakať 
.
Dievčatá, ako ste Vy prežívali takéto prvé odlúčenia od svojich detí? Mali ste obavy? Budem rada, ak napíšete aké ste Vy mali pocity