Moja, sme ťa v nedeľu predbehli.
Boli sme v dinoparku no a bolo treba pokukať české obchody a našli sme perfektné zošity o akých u nás ani nechyrovali (resp. sme ich na Sk ešte ani nehľadali 
). A tak sme od pôvodnej návštevy v ZOO a Dinoparku odchádzali s 2 peračníkmi ( aj predškolák NUTNE potreboval), všetkými tými temperkami, vodovkami, obalmi na zošity, knihy a spol. Najviac sa vyblbla maminka a s úľubou u mňa, hrôzou u tata som zistila, že aj moje deti sú šmahnuté mániou nakupovať v papierníctve .
No a doma unavení, ale nadšení obalovali učebnice do posuvných obalov a vytiešal sa z 3 nových pier.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
,dvaja najmladsi maju rovnaku velkost a zohnat dva kusy jednej velkosti nohavic,to je hotove umenie-podla moznosti rovnake,alebo aspon podobne,lebo im sa samozrejme pacia rovnake 
lebo pán učiteľ chce, aby sme sa stretli na neformálnej opekačke ešte cez prázdniny a tak pozval všetky deti aj rodičov / keďže sú z rôznych kútov Ba aj z iných miest, nepoznajú sa/ a užijeme si to ešte pred septembrom. No a ako učiteľka práve rozposielam zoznam toho, čo budú deti potrebovať, hoci čo sa týlka farieb, privítala by som, keby to nechali na mňa a veľkobalenia... Uvidíme. 
).
/ že kým to bolo tu na vidieku a boli to kvietky záhradné, lúčne, či tí, čo ma poznali dobre mi na začiatku aj na konci poslali kytičku byliniek /na čaj/alebo kvetináčik s niečím, čo sa dá voľne vysadiť, tak ma to vždy tešilo. V Ba, kde vďaka neďalekému trhovisku dobre poznám ceny kytíc a aj neeko cestu, ktorú cena neobnáša, pozerám na tie kvety s povzdychom a vždy ich rozdám tým, ktorých potešia. Neviem, ako by som to, ale- mňa naozaj teší, ba som nadšená zo skvelých vzťahov, ktoré mám so skvelými rodičmi všetkých mojich fantastických detí v mojej triede, cítim tú pozornosť a úctu, vďaku, s ktorou mi ich dávajú- ale neviem si pomôcť- pozerám na ne a myslím na množstvo výkresov, farbičiek,papierov,ktoré nevädnú, ale zmysluplne sa využívajú... či varnú konvicu, v ktorej by som mohla deťom variť denne čerstvý čaj a na ktorú nemáme, magnetky, metličku či mop, vďaka ktorému by sa mohli deti naučiť držať si poriadok na vlastnú zodpovednosť, stojan a papierové utirerky ,...či všetky tie drobnosti, ktoré nám denne chýbajú... A cenu kytíc považujem za niečo, čo sme mohli lepšie použiť...A tak mám taký rituál a rozdávam tie kvety tým, ktorým robia ozajstnú radosť.- priateľom, domovu dôchodcov v blízkosti... Väčšina učiteľov, s ktorými sa o tom rozprávam, sa klepe po čele, a považuje kvety za ozajstný prejav úcty k učiteľovi... No ja za ozajstný prejav úcty považujem to, ako spolu sedíme na rodičku a smejeme sa, chystáme pre deti všeličo a otvorene sa rozprávame. A neviem pustiť z hlavy dokument o tom, akú cestu absolvujú kvety od pestovateľov / vrátane klčovania priestoru pre ich pestovanie/ až po trh a čo to stojí reálne našu planétu.. a zatiaĺ nemám silu pustiť ho na rodičovskom združení, ale raz, raz to asi urobím, spolu so zoznamom lepších možností, ako a čo so začiatkom a koncom roku v rpospech detí a triedy
Ja riešim školské nákupy na dvoch "frontoch", čo to dokupujem mojim už našťastie odrastenejším školákom s minimálnymi nárokmi 
. Tie predtlačené zošity určite zabezpečí škola, či už ich deťom daruje, či od vás vyberie /vybrala/ peniaze. Inak každá škola má svoje požiadavky, niekde musia mať deti také vrecúško na bok lavice. Veci na telesnú majú naše deti v škole skrini, igelitové tašky nie sú vhodné. Vrecúško máme aj na výtvarné potreby, zabudla som na nejakú savú handričku na štetec, prípadne vyliatu vodu. Niekde majú deti aj vrecúško na prezuvky v šatni.V súvislosti s prezuvkami zisťujem, že dnes klasické papučky, či už z o buvi alebo od číňana nič nevydržia, je možno lepšie kúpiť niečo kvalitnejšie. Ak budú deti chodiť do školského klubu /družiny/,určite je fajn, keď majú niečo na prezlečenie, naši sa hrajú väčšinu času na koberci, a potom tie kolená na nohaviciach dostanú zabrať. Ak ma ešte niečo napadne, pridám 
Nechcem nahrávať veľkým obchodným reťazcom, ktoré sa už na mamičky predovšetkým malých školákov zodpovedne pripravujú. To aby mali čo riešiť, kým prídu Vianoce.
U nás doma s deťmi však máme celkom peknú tradíciu a školské potreby dopĺňame zhruba v polovici augusta. Akosi to bude aj tým, že väčšinou si na záver prazdnin plánujeme dovolenku.
Je fakt, že ak k nákupom školských potrieb uprostred prazdnin priberiem všetky deti, ukecajú ma na kadejaké somariny a pri troch školákoch tam vždy nechám peknú sumu. No aspoň si ušetrím stres na začiatku školského roka.
Tentokrát som vzala so sebou na nákupne čavargy len budúcu prváčku a zoznam potrieb, ktoré sme dostali zo školy. Veľkým som doplňala len najčastejšie používane zošity a perá a perá .... Celkom sme si nákupy užili, aj keď takto skoro som nenašla všetko čo som potrebovala. Dokonca malička netrvala na všetkých somarinkách, ktoré chcela kúpiť a ja som ju zase potešila, nie až tak nutnými doplnkami. Už môžeme smelo ďalej prazdninovať.
Devy krásne, ako to vyzerá s nákupom školských pomôcok u vas? Nechávate si ho na začiatok septembra, alebo si ním spetrujete prázdniny. Verím, že žienky, ktoré majú problém z čoho vyžiť, majú z toho asi hlavy bolenie. Ja som sa vytešovala ako malé decko, ked som našla pre moju umelkyňu temperky za polovičnú cenu a aj velké zošity pre starších za dobrú cenu.