Libuska ja som tak bola sama na dve deeti a veru ked prislo toto obdobie bola som z toho na psychiatra i ja...ale ono to casom preslo...chce to len obrnit si nervy (tukom 
) a nohy v teple. Chapem ako sa citis ale z toho fesak naozaj vyrastie. U nas najviac pomahalo razantne "nie!"
Vydržať.
Ja si beriem príklad z agenta Bootha a agentov CIA - s vydieračmi nevyjednávať. Nie a nie a just nie. Hádaj kto kričí doma silnejšie, keď to nechám až tak zájsť 
.
Prv ako odpovieš na otázku áno / nie, popremýšľaj, ako veľmi ti na to nie záleží.
Držím päste.
S vydieracmi nevyjednavat
Cim viac vrieskas tym viac je syn hluchy...urcite poznas z vlastnej skusenosti- alebo si skus predstavit-keby som na teba vrieskala- aky mas z toho pocit? Uz aj letis splnit mi zelanie, alebo by na teba zabrala dohoda a pekne slovo, mily ton?
Dieta je take, ake sme my...ked si nervozna, ukricana a nahnevana, on ta iba kopiruje, si jeho ucitel, a co mu davas, to ti vracia...on nema odkial vediet co ma a co nema...iba od teba...takze vsetko je v tvojich rukach.
..zlý príklad si dala - keby si na mňa vrieskala TY, hneď ti splním želanie
Iha, tak ti teda asi najblizsie zavrieskam, ze chcem miliooon na ucet 
Chystaj saaaaa
"Dieta je take, ake sme my...ked si nervozna, ukricana a nahnevana, on ta iba kopiruje, si jeho ucitel, a co mu davas, to ti vracia...on nema odkial vediet co ma a co nema...iba od teba...takze vsetko je v tvojich rukach"-Lydusha
Libuška
žiadne dieťa nie je hrozné,také niečo už prosím nikdy nevyslov a ani ty nie si hrozná mama
...každá z nás čo máme staršie deti ti povieme,že presne toto sme zažili aj s našími deťmi,po čase to prejde samo od seba chce to len vydržať
Chytila si sa mojho kriku?
Ano, mas pravdu - ako sa do hory vola, tak sa z hory ozyva.
Pacila sa mi raz jedna veta, uz si nepamatam z ktorej romantickej knihy 
. " Nikdy nebolo rozumiet tomu, co clovek hovori lepsie, preto lebo sa pritom kricalo."
Vlastna skusenost Leni. Luciaki ma naucila, ze krik ee. U nas zabrali nazorne ukazky, ake to je ked sa krici. Ona na krik nereagovala. Hluchota.
I ked sme si obe vedeli po sebe zavrieskat v neskorsom veku- no puberta je uplne iny level ako tri apol.
Pri malych detoch je fakt dolezite selektovat dolezitost nasich "odkazov" a nechat (dopriat) im svoj sposob prejavu ako pise jahodka. Lucii sa dostavalo az az. A verim, ze este nepovedala vetu: nebudem ako moja mama. Ktoru som ja tak casto vravievala. A ze sa naucila nechat a respektovat hranice a osobny priestor.
Nevychovavam chalanov tak ako ty Luciu (podla toho co pises aj v ony, nielen dnesnych blogoch), ale suhlasim, ze kazdodenny krik nikam nevedie.
U nas sa nedalo "svitit" A ustali sme to bez pohrom.
Ahoj Libusa,
bol taky, aj ked bol maly alebo sa to prejavilo az teraz? Nie je to nieco, co si nepodchytila? To nechcem vyryvat, len sa pytam.
Moja dcerka, 3r. teraz, je presne taka ista a bola taka vzdy, svojhlava, tvrdohlava a ked som ju chcela k niecomu dokopat (nie ke niecomu nezmyselnemu, ale napriklad len k umytiu ruk po prechadzke), tak ma slo rozdrapit, ze jej to trvaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa, kym sa k tomu dostane a spravi. Teraz sa ako osobnost zacala prejavovat ovela vyrysovanejsie, to znamena, ze ked som jej nieco nezopakovala nahlas 6krat a potom nezakricala, tak to nespravila.
Dlho som si lamala hlavu, kde je chyba, ci v nej a ci vo mne a raz ma osvietilo a doslo mi, ze chyba je vo mne. Ze ked jej poviem: "Ideme si umyt ruky!" tak to pre nu neznamena to, co pre mna. Pre mna je to o prirodzenej hygiene. Pre nu v tom case uvazujucu o niecom inom je to nepodstatne. Pre nu je v tom momente dolezite, ze sa pozera na to, ake ma saty babika a mna vobec nevnima. A myslim, ze som v jej veku bola rovnaka.
Takze som si povedala, ze kricat sa neoplati, ved ma aj tak nebude pocut, ale musim upriamit jej pozornost na seba. Teda ak chem, aby sme si umyli ruky, najprv sa musi na mna pozriet, potom jej to poviem a nakoniec mi to musi zopakovat ona. Tak mam istotu, ze ma pocula. A ani tak to vzdy na prvukrat nefunguje. Ale podla knizky "Kazde dieta sa vie naucit pravidla" (mam ju v el. forme, ak mas zaujem) pouzivam metodu "obohranej platne" a ta ozaj funguje a dokonca bez stresov.
T.j. ak nieco ma spravit a zakazdym si najde dovod preco to neide, nevyjednavam, len donekonecna bez zvysovania hlasu opakujem.
Pr.
Mama:"Emka, ideme si umyt ruky."
Ema:"Dobre, ale ja teraz nemozem, lebo xyz.."
Mama:"Emka, ideme si umyt ruky."
Ema:"Ale ja teraz nemozem, lebo abc.."
Mama:"Emka, to je jedno, ideme si umyt ruky."
Ema:"Ale mami, efgh....ja teraz nemozem."
Mama:"Emka, ideme si umyt ruky, pod do kupelne."
Ema:"Ale.."
Mama:"Emka, ideme si umyt ruky, sup do kupelne."
Ema zarazu nema problem a cupita (niekedy v truce dupoce) do kupelne.
Je to o tebe a tvojej vydrzi. Da sa to. Neslo mi to hned od zaciatku, naucila som sa to postupne
Drzim palce
Ja by som "vypichla" jednu múdru vetu...niežeby ostatné neboli múdre, ale v podstate sa opakujú vždy tie isté ale tá jedna od mamamati: popremýšľaj ako veľmi ti na tom áno/nie záleží(inými slovami - na tom, aby ťa počúvla). Niekedy rodič tlačí a presadzuje sa aj zbytočne v zmysle - a bude po mojom, lebo ja som tu autorita. Ale práve ponuka dohody a schopnosť ustúpiť zo strany rodiča, učia dieťa umeniu dohodnúť sa a ustúpiť, netrvať nezmyselne na svojom nech sa deje, čo sa deje. A je to aj ľahšie, nevrieska sa pri tom a nie si potom taká unavená
Samozrejme, len ak sa jedná o veci banálne. Príklad: ja chcem, aby si obliekla peknú sukničku a nie tepláky a žabaciu čiapku na hlavu, keď ideme nakupovať. Ona trvá na teplákoch a žabacej čiapke a ja poviem - fajn, miláčik, tepláky a žabacia čiapka zbavia. Ide sa. O nič podstatné nejde. Navyše - keď si vyberá sama, má možnosť sa prejaviť ako individualita. Aj keď vyvolávame občas pobavené úsmevy okoloidúcich
Alebo: Ja chcem, aby si už odkladala hračky a ona sa chce ešte hrať. OK. Pustím detské pesničky a uzavrieme dohodu, že po troch odohraných sa ide upratovať. Dáš tým ratolesti najavo, že jej potreby sa rešpektujú. Tým pádom stratí taký pádny dôvod s tebou bojovať. Aj keď...je to proces. Za dva dni sa to neurobí
To bola perla z rana ziskana rokmi na NM
Ja mam 3 a pol rocnu dceru a ako citam, tak vacsina deti v tom veku jednoducho jednych uchom dnu a druhym von. No, ked ma dcera ignoruje, pridem k nej a poviem, nech sa mi pozrie do oci a riesime dalej. Deti jasne, ze nie su cvicene opice, hoc niekedy ich ozaj cicime. Je to na kazdom do akej miery chceme ist s vycvikom, no ocny kontakt je super vec mne to pomaha.
Ja len tak v skratke...ono je to porád aj tak o tom istom Čo do dieťaťa dáš, to sa v ňom znásobí, ak aj neznásobí, tak to v ňom prežije...koľko lásky, koľko pozornosti dáš, toľko bude v ňom.A zas koľko kriku a nervozity dáš, toľko bude v ňom a ešte sa aj znásobí...
Už sme to tu písali myslím viaceré - Trasme sa, naše deti nás pozorujú.
(To že je v období vzdoru a skúša čo zvládne ti samozrejme nik neberie.Ale ty si dospelá, ty si mama, ty musíš vedieť narábať zo svojim vnútrom.)
Ale tu máš istotu, že ti nik nenadá - tu si na Naničmame a všetky sa učíme.
A predstav si, že k tri apol ročnému dieťať máš ešte jedno 7 mesačné :) To kričí najviac v celej rodine ja osm zistila, že čím viac kričím a kážem, tým viac on nepočúva a je hluchý... tak mu skrutkanechávam voľný priebeh. dnes napr. si zmyslel, e nechce spať, že ide vonku, vonku sneží, tma... a on dupe, že ide von. Nedal sa presvedčiť, že potme sa vonku nechodí, že mne bude zima, ja njikam nejdem. Tak som ho vyprevadila pred dvere, v sandálkoch a pyžamku so slovami:"Tak chod von, a ked budeš chcieť spinkať, príd"... Čuduj sa, ale o tri minútkky už čušal pod perinou zakrytý až po uši a driemal :)
Dievcata ste zlate,kazda rada respektive osobna skusenost ma ukludnila.Aj som sa nasmiala!
No dnes som to nejak sama od seba brala kludne a opakovala ako opica a v klude a este aj s cukrovym hlaskom a prezyvkami typu,ano zlaticko ale teraz sa musis obliect lebo ideme von...a on sa mi schovava,hovori ze nevie si natiahnut teplaky(inokedy zasa ked sa strasne ponahlame a chcem ho obliect ja ,tak samozrejme ze krici na plne hrdlo"mama ja som velky ty si mala ty nevies,ja sa obleciem).Inac vie sa sam obliest,vyzliest,trenuju to s nimi v skolke,ale pravidlom je ze ak ho chcem obliect ja,nedovoli.Ale ak nechcem prosi o to aby som ho ja obliekla.Proste furt mi robi prieky a mna to vytaca do nepricetnosti.
Robi to vzdy,ak mu chcem umyt zubky neda ale ak nejavim zaujem pride sam za mnou nech mu umyjem.
Ale ako niektora z Vas povedala,ja som tu dospela,lenze chce to pevne nervy!
A ta hluchota u neho je tiez bezna,nielen ze sa robi hluchy ale aj povie,mama ja ta nepocujem a smeje sa!(akoby chcel povedat,ja ta nechcem pocut).
Nebol vzdy taky,bolo to najlepsie babatko ake si mozete priat,celu noc prespal,musela som ho budit na krmenie.Max 2-krat som bola v noci hore,ked sme dosli s porodnici.Zacalo sa to tera z,par mesiacov to trva a dufam ze to prejde bez ujmov
Ahoj, teraz ma tak napada k tym zubkom, co keby si nasla na nete fotky chlapca, kt ma skarede hnusne zhnite zuby a druhy obrazok, kde su zubky ala Hollywood style? A opytat sa ho ako chce vyzerat, ci si mysli, ze so skaredymi zubami ho niektora bude chciet, ako to smrdi a hlavne boli...ak ma rad sladke popripade ak miluje nejake jedlo, tak to skus previest nato, ze ho uz to jedlo nebude moct papat lebo to bude boliet
Ja mam v praci 22 deti od 2,5 do3 rokov. Okrem placu, pokakania, pocikania...............je tam presne aj "hluchota",smiatie do tvare. A tu absolutne nesmies zvysit hlas, nedajboze kricat - /aj ked doma na deco ziapu a ono ine pomaly nepozna/.
Ocny kontakt je dobry-este lepsie je pohladkat,pritulit - a vtedy povedat - akoze posepkat "tajomstvo" do ucha.Ked ani potom nepocuvne tak poviem
:Ktoze to ma "hluchú muchu v uchu"? Na tom sa uz rozpucaju od smiechu.
Z roboty chodim s hlavou ako teplovzdusny balon a minimalne hodinu po prichode nesmie ani ta mucha zabzucat.
Core ja obdivujem vsetky ucitelky a zamestnankyne v školke.
V stredu boli naše decká vonku. Pani učiteľka sedela a očným kontaktom kontrolovala deti. Zrazu sa prudko dvihla a rozbehla. Reku, niečo sa stalo . Asi sa rozbehla tým smerom. A ona so smiechom : "nechytíš ma, nechytííííš." a za ňou všetci ukričaní 4ročiaci.
Tiež robím s deťmi a velmi dobre poznám hodnotu "ticha " niektoré ťažšie dni
No ciapku dole vsetkym ucitelkam!Moja mama je ucitelka ale vyssich rocnikov.No pred nou deti mali vzdy respekt,bali sa jej(ucila aj mna )
Vedela si urobit poriadok.Zialbohu preslo jej to aj do domacej praxe.Ako profesionalnu deformaciu ma to, ze velmi hlasno rozprava ,vzdy , aj do telefonu vrieska!Sluchatko drzim na 20cm od ucha
Ona mala taky pristup ,aspon kym som ja chodila na zakladnu,ze zvysila hlas alebo povedzme vrieskala ale to boli tri vety a bol klud.Ziaci sa vtedy bali,nie ako teraz.(Aj ked si nemyslim ze jej postup bol spravny)
Ako niektora z Vas povedala,nechcem byt ako moja mama,to urcite nie!
Chcela som este podotknut ze moje dieta je v skolke dobre,ucitelka ho chvali.Aj ostatny mi uz viackrat povedali ze je zly len ked vidi mna.Ked ja nie som s nim tak cudzich ludi poslucha na slovo.Cim to je?...hmm ako sa tomu vravi poulicny anjel a domaci cert??
Libuška, ja som raz kdesi čítala, že dieťa, ktoré sa doma cíti dobre, si doma aj najviac "dovoľuje". Naopak, je neprirodzené, ak sa nesnaží presadiť, pretože práve v domácom prostredí a na ľuďoch, ku ktorým má dôveru, sa to učí. Ja si na toto vždy spomeniem, keď ma moja staršia vytáča (a tiež občas kričím a poriadne, nebudem sa robiť, že nie - nikto nie sme dokonalý) a vždy si poviem, že to tak asi má byť, aby sa neskôr nenechala v bežnom živote zahnať do kúta. Samozrejme, to neznamená, že nám môžu skákať po hlave, ale s týmto vedomím to zvládam akosi lepšie.
Dlho sme v izbe nemali záclonu...bola veľkým lákadlom pre mojho teraz 3,5 ročneho synátora. Pred nedávnom sme si ju konečne zavesili, a postupne maleho učili, že záclona sa nechytá.....a dnes som robila langoše, on bol v izbe a zrazu ráááách, trochu vresku, záclona aj s garnižou malemu na hlave!!! No čo už povedať!!
Ahojte,tak presne toto trapi aj mna.Uz je mi z toho kolko krat aj do placu.Moj syn ma 3,5 roka a totalne ma ignoruje,posmesky a uskleby.Ked je u babky alebo sme aj spolu na navsteve u druhych deticiek, je uzasny,dobrucky ,bezproblemovy.Ale akonahla sa zavru dvere nasho domu ,KONIEC.Trapi ma ze musim dookola pocuvat--no ,uz prisla mama uz si zly.Som z toho nanervi.Ked sa snazim mu nieco pekne milo ,poprosimho, vysvetlim mu tak nepocuva .Potom uz vrieskam od nervou a to tiez nema vyznam.Mam aj 7 mesacneho synceka ale nechce sa mi verit ze by to bolo ziarlivostou.Tak Libuska ,niesi sama nazblaznenie ,drzim nam palceky ,aby z toho vyrastli.PA
Preco by to nemohlo byt ziarlivostou? Detska psychika je krehka vec, nevedia povedat co sa s nimi deje, tak to vsemozne davaju najavo....
Detska psychika je krehka vec
Mozno z malej casti to moze byt aj ziarlivost, ale bol taky uz pred druhym babetkom.
to to dobre poznam mam 5deti sice niesom sama ale fungujeto tak manzel je vecinov vpraci aja som na vsetko sama ktomu som nezamestnana abyvam vdost blbych podmienkach nie preto ze by som chcela ale preto ze na lepsie nemam jeto proste zlozite ale vratme sa kveci ano aj ja som velmi kricala lebo som nemala silu ani odvahu supnut im na zadok amala som nato vela vaznich dovodov astale mam teras uz ani nekricim lebo to nema zmisel a vlastne uz nevladzem ani kricat najviac mirobi starosti moja najstarsia dcera a ostatni sa po nej opicia mozem sa snimi rospravat visvetlovat ze ich spravanie je neprimerane a agresivne kolkokrat chcem stale samozem snazit viac aviac ale visledok je rovnaki ziadnepravidla prenich neplatia aje smutne zety naktorich vam najviac zalezi vam najviac ublizia a pritom vidite ze imto robi radost alebo si myslite ze je normalne ked vam vlasne deti nadavaju psichicki vas vidieraju avi sa bojite povedat im pravdu lebo viete zebi reagovali tak ze im ublizujete a tirate ich a pritom sa uz vela krat stalo ze stimi modrinami som skoncila ja alebo som vela krat ani poriadne nejedla len aby som mala prenich co najviac moje detstvo nebolo ruzove preto sa snazim aby sa oni mali lepsie ale pritom robia zomna najveciu spinu co mislite som zla matka viem ze ziadne dieta nieje dokonale ale trochu porozumenia laski a opori si hadam zasluzim aj ja ci nie (brokenheart) ak niktora mate take podobne skusenosti prosim vyjadritesa a poradte 
Často sa sama seba pýtam, čo som to za hroznú mamu, keď na svoje dve dcéry kričím, revem, ziapem a neviem ako by som to ešte pomenovala. Staršia dcérka má šesť rokov a mladšia dva a v jednom kuse sa vadia o jednu vec. Keď leží na zemi ani si ju nevšimnú, akonáhle sa stane pre jednu tá vec zaujímavá, tak tá druhá ju hneď chce, a to začnú bitky a rev. Ja potom nerobím nič iné, len vysvetľujem do nekonečna až sa dostanem do stavu, kedy vidím, že je vysvetľovanie nanič a začnem ziapať, kričať a mám pocit, že to ubližuje iba mne a nikam to nevedie. Niekedy ma ich správanie tak vytočí, že sa cítim na infarkt. Stále sa pýtam sama seba, kde robím chybu. Ale už to trvá dosť dlho a na nič som zatiaľ neprišla. Myslím si tiež, že to chce čas, že každé dieťa je osobnosť, každé má iný charakter, a preto neplatí na moje dieťa to isté, čo platí na susedovo. Možno sa mýlim, ale posledné dni sa snažím o to, aby bol v dome kľud aspoň nejaký súvislý čas, ale málokedy sa mi to darí. Sme taká hlučná domácnosť. Mám pocit, že nejaký jednotný kľúč k správnej výchove detí ani neexistuje. Nemyslím tým, že ich netreba vychovávať, ale z tých vzdorov asi treba len vyrásť.
,, vkoncoch´´Netrapte sa ! Su ludia na na ktorych vam zalezi a aj tak oni sa podla toho nespravaju ale su ludia ktorym zalezi na vas a preto by ste si nemala nicit zivot :) 
Nemyslite na to zle ale snazte sa mysliet pozitivne na to dobre :) to by bolo s mojej strany vsetko:)zelam pekny dnik bez stresu v pozitivnej nalade :) ahojte
Ahojte,
mam pocit ze som ta najhorsia mama,lebo stale vrieskam na mojho 3,5rocneho syna.Hrooozne ma vytaca,je vzdorovity alebo sa dokola sklebi.Vobec ma neposlucha ale robi mi na truc a je tvrdohlavy,vydupe si svoje aj ked by mal dokola cely den opakovat ze chcem napr.to ci ono.Nic nepomaha.Ja som doslova casto na infarkt z neho!
Nechapem!Ked som bola dieta ja,stacilo mi raz povedat a to som ani nemukla viac.
Urcite robim niekde chybu,no som na neho sama,vychovavam ho sama,je to niekedy moc narocne...
Ak mate niektora podobne dieta alebo ste vyriesili podobnu situaciu,uvitam Vasu radu.Dakujem.