som hrozná matka :-(

nie si, ale skús si kliknúť na záložku INÉ DETI /v tmavozelenom rámiku/, je tam toho dosť o hyperaktívnych deťoch.

nie si zla mama...si len clovek...nejaka ta rada od psychologicky by mozno bola fain...ako zvladat hyperaktivitu deti a zrejme mas aj ty kadeco za sebou ...kedze si rozvedena....a o to to mas tazsie...ze si na vsetko sama...ale uz z toho s akou laskou pises o svojom synovi...znaci...ze si zbytocne robis vycitky....si dobra mamina...

Skús si pred tým ako vybuchneš zhlboka predýchať a uvidíš či aj tak vybuchneš.

Samara, ty nie si zlá matka, iba nezvládaš situáciu. Na tejto stránke úplne úplne hore sú žlté záložky - iné deti - skús pozrieť možno aj tam nájdeš nejakú radu ale určite sa spoj s nejakým odborníkom, kt. sa venujú a majú skúsenosti práve s hyperaktívnymi deťmi. Hyperaktívne deti bývajú niekedy mimoriadne nadané - takéto detičky si vyžadujú úplne iný prístup ale možno je dôvod hyperaktívnosti tvojho syna iný, ja by som určite vyhľadala odbornú pomoc, toto sám človek ťažko zvláda. Posielam ti

ja len zopakujem NIE SI ZLÁ MAMA ! vieme ťa pochopiť. deti vedia poriadne potrápiť a vyskúšať nervy až po okraj. už sa to tu písalo vo viacerých príspevkoch. neobviňuj sa, ale rieš to. ja by som sa tiež porozprávala s psychologičkou. poznajú rôzne finty, pomôžu,povzbudia.je toho asi na teba veľa, to je všetko. moc držím palce a ver mi, naozaj ťa viem pochopiť.aj mama je len človek

Samarka nie si sama s hyperaktívnym chlapcom..také tornádo mám doma aj ja aj s jeho záchvatmi zlosti .Môj syn je ako rádio.
Nič iné ako stanoviť si podmienky nepomôže a mne zaberá aj vydieranie.Proste niečo za niečo.Chodíme na logopédiu a syn nechce doma spolupracovať.Chceš ísť jazdiť na koníky?OK ale najskôr budeme doma trénovať na logopédiu.Chceš pozerať rozprávku keď prídeme zo škôlky domov?OK ale najskôr umyť ruky a prezliecť si veci na doma.A VŽDY SI TRVAŤ NA SVOJOM!!!Samozrejme nie vždy to ide a je to beh na dlhé trate.
Bývala som aj ja taká že mi uleteli nervy a nadávala som mu.Ale práve on ma naučil obrovskej trpezlivosti.
Vieš ako som na to išla?Hlboký nááááádych a výýýýdych.Prípadne dva aj viac keď je treba...A to ti poviem,že ja som bola nervák po mojom otcovi,ktorý nemá žiadnu zápalnú šnúru a hneď ide do vývrtky.
Je ťažké že si s ním sama.Môj manžel s ním býva málo,stále je v robote,ale má nejakú robotu,takže je to v podstate na mne.
Deti sú naše zrkadlo.Ja som ako decko dostávala doma riadne bitky,lebo môj otec sa nedokázal ovládať.ja si dávam veľký pozor aby som taká nebola.
Raz bude mať aj on svoju rodinu,tak aby taký nebol aj on na svoje deti.Možno si povieš,ľahko sa mi to hovorí...nehovorí lebo to dôverne poznám...aj ja som zlá matka lebo som zakázala kamarátov ktorých má vonku,lebo keď sú spolu tak sa len hádajú a pištia.Tí rodičia ktorí majú dokonalé deti nikdy nepochopia že hyperaktívne je iné a mne v sobotu došla s tými dokonalými trpezlivosť.nejako to budem musieť vyriešiť a oni nech si hľadjú pre svoje deti dokonalých kamarátov ako sú oni sami.Ale každopádne vyjde z toho najhoršie môj syn,lebo je jedináčik a to boli jeho kamaráti.

Nie si zlá mama a myslím si, že každá z nás mám má občas podobné chvíle, aj nie som ani rozvedená a sama, ale v poslednom čase máme doma problémy a veru niekedy sa mi stáva, že keď ma malý niečím nazlostí moje reakcie sú neprimerané a keď to zo mňa všetko opadne /hnev a nervozita/ v duchu si nadávam aká som bola hlúpa, že sa nedokážem ovládať a ziapem po ňom. Párkrát som mu už dokonca ja vysvetľovala, že moje správanie nebolo správne. A na druhej strane deti sú veľmi vnímavé a vycítia, kto ich ľúbi ako veľmi ich ľúbi. Takže určite nie si zlá mama, možno si len potrebuješ oddýchnuť.

Samara, sama si si uz na zaciatku odpovedala na otazku, ktoru si denne kladies- preco je to tak. Vsetko spustas ty sama! Ty si nervozna a tvoje dieta je nervozne z teba...deti citia vsetky vibracie, ktore vysielame. Ked sme stastne, su stastne s nami, hoci prave nerozumeju preco... deti to nerozoberaju - neriesia, pretoze citia, ze to tak je. Mozno pisem zlozito ... az sa upokojis, predychas svoje momentalne rozpolozenie a ovladnes sa - upokoji sa aj tvoj syn. Mam sestrocneho uhovoreneho velmi aktivneho akcneho syna a myslim, ze hovorim za vela mamin synov v tomto veku - je to mravcia praca, nezmenis sa - ani jeho zo dna na den. My sa doma spolu ucime jeden od druheho respektovat sa navzajom, vypocut sa a pritom neprekrikovat abo na seba nevrieskat - ver mi, da sa to a aj ty to zvladnes. Venuj mu tolko casu, kolko mozes, aj napriek unave ci zlej nalade - tvoj syn za to nemoze. Teraz je maly a mamu potrebujee viac ako kohokolvek ineho. Drzim ti palec. Skus autogenny trening, yogu, relaxuj a podobne...a upokojis sa. Tvoj syn ti tvoju namahu viacnasobne vrati

no tak sa k vám pridávam, myslím si , že som dosť trpezlivá ale aj mne ,,rupnú,, nervy, vtedy dcére tiež všeličo poviem, samozrejme nenadávam, a sem-tam jej dám na zadok, som síce vydatá ale manžel je stále mimo domu a všetko doma mám na starosti ja, takže je to niekedy o nervy, ale už sa kvôli domácnosti toľko nestresujem, dnes ráno sme nemali jeden čistý tanier, a čo, ked sa mu nepáči, nemal ísť večer na pivo a mal umyť raidy, robím iba súrne veci, ved na ostatné tiež časom príde rad, snažím sa byť čo najviac s dcérou a ovládať sa, teraz je tretiačka, tak nám pribudlo aj učenia, aj krúžky máme a večer už padám od únavy niekedy zaspím skôr ako dcéra

Teraz trošku odbehnem, ale Ludkaaa mi pripomenula jednu príhodu:moja mama už tiež padala od únavy a manžel(môj otec)si chodil za frajerkami..., no a svokor hovorí mame(neveste), však čo môže byť také hrozné vychovávať tri deti každý deň??? Tak mu raz moja mam povedala:keď sa Vám to zdá jednoduché, tak mi bude stačiť, keď mi aspoň večer uspíte Patrika(môjho brata). Tak išli búvať. Za dvadsať minút prišiel Patrik do kuchyne a s ukazovákom prilepeným na ústach hovorí:PST, kaki(starký) búva

no lia6 asi tak, len dúfam, že môj muž nechodí za frajerkami , vlastne som si istá že nechodí, ale prednejší sú mu kamaráti a pivo ako dcéra, ani nevie čo robí cez deň, čo sa učí v škole, aké má problémy a tak, všetko riešim ja, mám síce muža ale vlastne sa cítim ako keby som bola sama až na pár drobností - variť, prať, žehliť treba pre jedného viac,

Ja dodám,len toľko,že ak sa ovládneš raz,skúsiš druhýkrát,ale tretikrát už vybuchneš trojnásobne.Moja skusenosť.Preto zo zvýšeným hlasom reagujem,kedy je to potrebné a preto asi dosť kríčím ,to mi vraví manžel.Kým dokričím už som milá Ale mám dní,ked naozaj má maličkosť rozčuli a vtedy hned ráno všetkých upozorním"pozor dnes budu same výbuchy tak dalej odomna".To že si to priznáš svedčí že ťa to veľmi mrzí,vidíš nie si sama.

Nie si zlá mama, ale budeš-v očiach svojho syna-ak nezmeníš postoj a nezačneš robiť niečo so sebou. Ty nemáš problém s dieťaťom a jeho hyperaktivitou, ale so sebou... Žiadne dieťa nie je od prírody zlé, len má málo pozornosti, motivácie, lásky... Na začiatok by stačila 1/2 diazepanu na ráno Nie však pre dieťa...

aj mne, som na tom rovnako,

No-ale to len vo veľmi kritických situáciách-lebo je návykový... 2. krok je vziať si k srdcu ostatné rady-tie sú aj pre budúcnosť, keď syn bude vchádzať do puberty-a ver, bude horšie!!! Takže čím skôr natrénuješ iné správanie, keď to "na teba ide", tým lepšie... A ešte niečo-keď ideš byť akčná voči synovi, spomeň si, ako tebe bolo, ako dieťaťu, keď ťa "vychovával" otec-ako si sa cítila-či si s ním bola rada-tak isto sa cíti aj syn...
Veľa veľa trpezlivosti a lásky prajem.

To len človeku občas ujdu nervy.Zhon,stres.Ja mam vela deti .Upustila som od sustavneho zbierania hračiek,papierikov.Aj znami si zvykli,že treba obisť hračky,odsunuť pohodene pradlo.Nie si zla matka.Zla matka je ta,ktora dieťa zanedbava.Nestara sa o dieťa.Nevenuje sa mu,nepolaskaju svoje dieťa.A ver tomu,že taketo matky si nikdy o sebe nepovedia,že su zle.Zle je len to dieťa,pripadne je zly aj celý svet.Ja mam dve hyperaktivne deti.S nimi je praca ťažšia.Potrebuju sa sustavne niečim zamestnavať.A že aj my mame toho dosť a na to dieťatko občas nakričime,preto nie sme zle.Ved aj vyčerpana mama je len človek a ma len jedny nervy.Neboj sa.Hyperaktivita troška klesne,ked bude malý školak.Pridaš mu kružky,kde tiež vybije energiu.A možno je tvoj chlapček velmi nadaný,cce vela veci vedieť,tak sustavne pobehuje,pyta sa a nema nikde miesta.Držim palce v dalšej výchove.Nie si zla mama.

plne suhlasim s resetom hlavy ako navrhla Polarka. mojim resetom bola na zaciatku nanicmama. robila som vela chyb. bola som nervozna zo situacie v akej som bola - tiez sama, dokonca financne zavisla na mojej mame a v spolocnej domacnosti. dieta take zlate - nasavalo moju nervozitu a zacali sa zdravotne problemy.

tu, na stranke, som si precitala kopec pribehov - nestastnych alebo naopak vesele historky, dostala som vela pozitivnych prikladov a samozrejme aj par odstrasujucich exemplarov sa tu vyskytlo. to vsetko sa da zurocit. moj vztah k prckovi sa zmenil. este mi casto byva smutno, no nejakym sposobom sa tieto nalady uz neprejavuju na synovi. som spokojna s prejavmi jeho radosti, neznosti. som vyrovnana, stastie precitujem a rezervy v mojich pocitoch sa snazim neprplat neustale a syn je "silny", rozumny a zaroven spontanny .

som prchka, mozno ako ty. neslo mi to - uvazuj, predychaj, vychladni. stale som vybusna, no castejsie v tom pozitivnom, ze vymyslim nejaku volovinu srdce sa liecilo a postupne som zase zacala byt sama sebou. tak ti drzim palce a zastav sa "tu" castejsie . tvoj synko ma tu najlepsiu mamu aku moze mat, taku, ktora si robi o neho starosti, taku co sa zaujima aj sama o seba a chce nieco viac

Ja mám 4,5 ročnú princeznú, živú, milú, múdru,ukecanú, niekedy až príliš, ktorú by som nevymenila za nič na svete a dala by som za ňu i život( a to nekecám :)).
Tiež som zažila také stavy, ale ešte ke´d bola menšia - za rozhádzané hračky, nepočúvanie - vedela som sa nahnevať , nakričať na nu a potom som ju ľutovala.
časom som však prišla sama na to, že moje reakcie boli neprimerané, nič som tým nevyriešila, len som svoje srávanie ľutovala. Jednodocho, nemá to význam.
Zmena musí nastať v tvojom prístupe.
Povzniesť sa nad odhodenými hračkami, vysvetliť, že správanie nebolo vhodné a podobne.
A zlá matka určite nie si....také stavy určite zažilo 90% nás milujúciach matiek...

Mila Samara,
nedivim sa, samozrejme nie si zla mamina.....to urcite nie, uz len preto, lebo vies ze nieco nie je v poriadku. Ja som sice mala aj mam manzela, ale dcera nam dala zabrat. Kupila som vsetky dostupne knuhy a vyzbrojila sa trpezlivostou, Take dieta musi byt zabavene a okamzite ako zisti, ze ta niecim stve je tomu rado a ide......ani ono nie je zle a poviem Ti vyrastla mi sikovna chapava dcera a som na nu pysna. Drz sa a hlavne nekric nanho...ak to budes robit v puberte bude kricat on na teba......

tie malé neposlušné potvorčatá vytočia nielen každú mamu. Nič si z toho nerob, tvoje reakcie sú ľudské a ver mi, že ak taký pocit nemá raz za čas každá mama tak má predkov niekde na Olympe.
Vitaj v klube!!
To najcennejšie, čo môžeš svojmu dieťaťu dať je láska a sparťanská výchova. Určite to najbližších 30 rokov ešte nebude chápať, ale to neurýchliš.
Nerob si z toho ťažkú hlavu, dieťa musí poslúchať Teba a nie ono dávať príkazy Tebe.
Nechci byť dokonalá matka, lebo taká nie je, a ak sa ňou snaží byť, garantujem Ti že je nešťastná.
Buď sama sebou, uži si to že si mama so všetkým čo to prináša, lebo pri deťoch je každý stav dočasný
Prajem Ti pekné slnečné dni, a ver mi, nie je to s Tebou až také zlé.....sme na tom rovnako.