Studeny odchov ocami deti

Polárka prepáč, ale po prečítaní niektorých tvojich názorov sa musím vyjadriť... V prvom rade si myslím, že všetko, čo sa s dieťaťom robí, či už na sale alebo na novorodeneckom oddelení, má svoj zmysel. Od sona, odberov až po očkovanie.Ano, detičky pri tom plačú,mne to tiež trhalo srdce, ked som svoju dceru počula plakať, ale keby jej tu krvičku nezobrali, nevedela by som, či jej spravne funguje štítna žlaza, či nemá cukrovku, keby jej neurobili sono obličiek, nevedeli by sme , že má problém s močovodmi a mohlo by to skončiť zle...Neviem, prečo nás lekárov všetci beriete ako tých, ktorí vám chcú len ublížiť. Nevieš si to predstaviť, a to ti garantujem že nevieš, aký je to stres, ked ta zobudia o polnoci k porodu, si tam sám a život matky a dieťaťa čiastočne závisí aj od teba, pretože keby sa niečo skomplikovalo, musíš to riešiť ty a keby sa nedajbože niečo stalo, žiješ celý život s pocitom, že máš na svedomí život dieťaťa...Môžeš si byť istá, že ani jeden porodník si myšlienkami neprivoláva komplikácie, ved by išiel sam proti sebe...Ale chcela by som vidieť, ako by si sa spravala, keby si rodila a niečo by sa skomplikovalao a lekár by ti povedal-bohužial, ja som skolený len na fyziologické porody...Vieš, niekedy je lepšie komplikáciám predchádzať, ako ich riešiť. Ja sama som rodila 12 hodín v bolestiach, že som sa po stene škriabala a priviedla som do bezmocnosti dve lekárky, ktoré nevedeli, čo dalej...Vďaka primárovi(mimochodom muž-narážam na diskusiu ohladne pohlavia porodníka) som malú nakoniec porodila a je , chvalabohu v poriadku. Jemu možem dakovať, lebo o 5 minút by už možno bolo neskoro. Až na pár výnimiek, myslím, že personál robí všetko preto, aby matka a dieťa zvladli porod v zdravi, a čo sa týka milého slova, to už je na každom lekárovi, sestre. Ani ked prídeš do banky a na poštu, či do obchodu sa na teba každá pracovníčka neusmeje a nepopraje ti pekný deň. Aj lekári sú len ludia a každý môže mať svoj zlý deň(tým samozrejme nechcem ospravedlnovať profesné chyby, len správanie sa voči pacientom). Ja som niekedy tiež nebola stelesnením miloty na svojich pacientov, keď som ešte v 39. týždni s bruchom pred sebou ufučaná behala po vizite...A to sono, tak to je už uplný gól.O škodlivosti epidurálky tu nepíšeš. Skúsme sa zamerať na veci , ktoré našim deťom naozaj škodia a nehladať nástrahy v každom kontakte lekára s dieťaťom a matkou. Ak som sa svojim príspevkom niekoho dotkla, ospravedlnujem sa, nebolo to mojim umyslom, chcela som len, aby ste sa na tuto problematiku pozreli aj z druhej strany.

ja len troška, mám 5 detí pri dvoch pôrodoch sa manželovi podarilo byť pri troch to nestihol rodím rýchlo aj vďaka tomu som ušla klystíru ten fakt nemusím pamätám si ako my sestrička na otázku prečo klystír odpovedala a to sa chcete na stole poo... a keď som ho nemala aj tak som sa nepo...ale ďalší prístup v nemocnici bol fajn lebo bol cítiť záujem z ich stranu tak na si nesťažujem a asi by som sa bála rodiť doma čo ak by sa niečo stalo ja viem že kedysi to boilo bežné ale aj úmrtnosť bola vyššia a čo doma aj naša piata MONIKA SPí S NAMI AKO VšETKY PREDCHADZAJúCE a zaspáva pri kojení ale to akosi neriešim aj ked som čítala aj o vzťahovej výchove že v nej by sa to tak malo ja som to robila aj predtým a zistila som že čím viac rád čítam tým mám horší pocit zo seba že asi som naozaj naničmama ked to tak nerobíma alebo robím a tak prestávam nečítam haha

stakola som s tebou

severinka, ja mam pocit taký istý, čím viac čítam o výchove detí, pripadám si ako krkavčia mater niekedy sa to tu podla mna az preháňa...

No a čo zlé na tom, že niektoré mamičky chcú rodiť inak, ako v sa v našich pôrodniciach zvykne?
A čo je zlé na tom, že je tých mamičiek čoraz viac?

Polárka, STUDENÝ ODCHOV očami dieťaťa? Ty si to pamätáš, akú ujmu si pri svojom narodení zažila? Že bábo plače? Ďakuj BOHU, ešte len vtedy sa cítiš zle, keď sa narodí a nezaplače Zdravotníctvo je u nás vo veľmi vyspelej forme, ak máš kamarátky kdesi v zahraničí, môžeš si všimnúť, že všetky chodia k lekárom na Slovensku. A asi vedie, prečo... Že žena rodí v prítomnosti lekára je pre mňa minimálne zodpovedné. Rovnako ako sono a podobné vyšetrenia. Koľko chorých detičiek sa ti narodilo, Polárka?? Koľko nocí si presedela pri postieľke drobčiatka ktoré miluješ viac ako svoj život a tŕpla, či je schopné života, pretože prekonalo krvácanie do mozgu?
Svoj neľahký pôrod si zhodila na zdravotníkov, áno, je to lepší pocit ako cítiť vlastné zlyhanie...

K ostatným veciam? Postieľka, kočík, ... toto je studený odchov? Kde berieš istotu, že toto je najlepší smer??? Koľko detí si odchovala že to vieš porovnať? Že si si taká istá, že práve takto je to najsprávnejšie? Z môjho pohľadu sa môže celkom v poriadku stať, že s týmto zažiješ aj veľmi krušné časy... keď z bábätka vyrastie dieťa- prváčik čo odmietne ísť na oslavu ku kamarátovi o ulicu ďalej lebo tam nebude mamina. Alebo piatak ktorého v škole šikanujú a on sa nijak nebráni- pretože vždy na svet pozeral spoza maminej sukne. Ja myslím, že dieťa musíme nechať aj BOJOVAŤ samé za seba.

A rada? Síce si napísala "riaďte sa srdcom", stretlo sa to s toľkými ohlasmi--- a vieš prečo, narozdiel od predošlého blogu?? Lebo si v ňou pourážala- Stakotu lebo je zdravotník telom aj dušou, zažila a videla také veci, ktoré by tvoju citlivú dušičku načisto rozbili na márne kúsky, zažila kopu nešťastia a aj tak vždy nájde to šťastie- pre ktoré to robiť bude...
Mňa- lebo verím v silu krásnej postieľky, kočíka- samostatnosti dieťaťa... a ty to nazývaš studeným odchovom, pri ktorom moje dieťa trpí...

georgina nie je na tom nič zlé. Proti gustu žiadne dišputát...ale ja som hovorila o tom, že všetky postupy pri pôrode majú nejaký dôvod a odjakživa tu boli a budú. Pamatáš si aký velký boom bol porod do vody? Ja som na stažach na gynde nevidela ani jednu, ktorá by tak teraz chcela rodiť...A ked primár nejakého oddelenia povolí alternatívne metódy porodu, berie na seba zodpovednosť,ked sa niečo nepodarí. Preto celkom chapem ich postoj. Ja myslim, že až take predpotopne to tu zas nie je. Ja ked som rodila, dostala som izbičku vzdycháreň, pekne zariadenú, kde som bola sama s manželom, mala som tam časopisy,vodu, fitloptu, kedykolvek som mohla ist do sprchy(bola som v nej 3 hodiny, to museli mat ucet za vodu ) a to som rodila v normalnej statnej nemocnici.Ked už išlo do tuheho, sla som na kozu, porodila a bolo. Nemam pocit, že by moja dcera o niečo prišla, že nevyplavala do vane plnej vody a kentusu, čo z teba pri porode vychadza.Ani nemam pocit, že ju milujem o niečo menej, ked mi je hned nedali koli komplikaciam pri porode. A fakt som bola vdacna, ze som sa mohla po porode poriadne vyspat a malu mi doniesli len na kojenie. My sa vas nesnazime presvadciť, že len to naše je spravne, ale že existujú aj iné názory

stakola

A mimochodom z 10 tich porodov čo som mala možnosť vidieť ako medička, si našu pritomnosť želala jedna mamička...môžme byť teda tak dobre školení ako to všetci od nás chcete, ked sa nemôžme učiť?

georgina tak to sem napiste normalne, ved ten blog je strašný, pomaly ako o týraní novonarodeného dieťaťa...

Točí sa to hlavne okolo pôrodov a ako Polárka niekde vyššie podotkla - táto debata nemala byť IBA o pôrodoch. Tak sa poďme baviť aj o tomto - čiastočne sa k tomu vyjadrila Akira.
Kde je tá akurátna miera, hranica kedy je už dieťa "odložené bokom" čo by sa dalo nazvať nezáujmom, studeným odchovom a kedy je to jednoducho "výchova k samostatnosti".
Jednak si nemyslím, až ak dieťa nevisí 24/7 matke na cicíku tak to znamená, že má nedostatok materinskej lásky - aj dieťa ktoré matka nosí celý deň na sebe zavesené v šatke môže dostávať "negatívne signály" (si ťažké, zavadziaš mi pri voľnom pohybe, prečo som sa na niečo takéto vôbec dala,...) a naopak, dieťa, ktoré sa hrá v ohrádke pri matke, ktorá povedzme v kuchyni varí a popri tom svojmu dieťatku vyspevuje alebo sa mu prihovára, je veselá a usmiata určite vysiela smerom k tomu drobcovi oveľa pozitívnejšie signály.
Samostatné alebo spoločné spanie - niekde si písala niečo v zmysle, že ten svoj kúsok pohodlia rada obetuješ pre drobca, že sa ti možno ujde menej spánku ale robíš to pre svoje dieťa s láskou - nuž ale ruku na srdce - nevyspatá a unavená mama tiež nie je zrovna to najlepšie, lebo je vyššie riziko "skratového jednania", nervozity a dokonca aj samotná únava môže vysielať k dieťatku negatívne signály.
Toto sú čiste úvahy v "emočnej rovine", ale čo mi v tvojich úvahách chýba je zasadenie tejto "ideálnej teórie" do reálnych podmienok skutočného života. Čo tým chcem povedať: je úplne fantastické, ak sa maminka môže (najmä počas prvých troch rokov) totálne intenzívne venovať svojmu dieťatku - lenže to potom potrebuje mať zabezpečený plný servis okolo seba - od materiálneho zabezpečenia, morálnej aj fyzickej podpory manžela/partnera (alebo eventuelne v krajnom prípade niekoho iného) - myslím si, že niečo takéto - BYŤ VÝLUČNE IBA MATKOU SVOJMU DIEŤAŤU je dnes v rovine utópie a ťažko si to môžu všetky maminky dovoliť. Napriek tomu, že časť napr. prác v domácnosti môže vykonávať v dieťatkom zaveseným v šatke, určité by som rozhodne nerobila z bezpečnostných dôvodov a potom sú iste také, ktoré sa ani fyzicky takto robiť nedajú. A matka s dieťaťom potrebujú nielen jesť, mať čisté oblečenie, čisté prostredie okolo seba ale celý kopec iných činností, ktoré si vyžadujú veľa vynaloženej námahy. Ak vezmem do úvahy, že sa potom takáto mamička ešte ani v noci nevyspí, tak jednoducho osamelá matka by bola odsúdená za smrť z vyčerpania.
Chápem, že to celé bolo myslené ako návod na zamyslenie a nehovorím, že vyslovene nesúhlasím z tým, čo si tu popísala, ale ešte raz opakujem - na mňa to pôsobí dosť ako teória neprepojená na reálne možnosti našich súčasných životných podmienok.

necitala som sice vsetky komentare,ale pridam tiez svoj nazor.svoje 3 deti som rodila na slovensku a 4 v zahranici a poviem vam bol to velikansky rozdiel a pre mna zazitok.Na slovensku som sa zvyjala od bolesti pri prvom dietati a vypocula som si komentar starsej neohladuplnej sestry ktora mi to strpcovala tim ze mi zdvoraznovala aka som mlada ,aky je mlady moj muz a naco nam uz bolo dieta,verte mi pri tych bolestiach by som ju bola niekde nakopala.
Pri druhom porode dalsia sestra....dajte si danu atd...dost co som mala velke bolesti a pri kazdom mi dali infuziu a priviazali ma o kozu myslela som ze umrem,ani chodit mi nedali ale vydrzala som.Najhorsie bolo ze vedla mna rodila mlada zena, ako ja ktora hrozne vrieskala a doktor jej povedal ak neprestane da jej po papuli,no verte mi ja som sa neodvazila ani pipnut.
Na druhy den ked nam doniesli ranajky na izbu a mlada az vedlajsej postele nevladal vstat a vypadol jej tanier z ruk,sestricka na nu navrieskala a povedala ze mohla mat ranajky,lebo oni maju presne objednane ze druhe nedostane.Poviem vam zenicky bol to pre mna riadny sok a zazitok,nikdy pred tim som nastastie nemocnicu nepotrebovala a preto som bola sokovana.
Po 15 rocnom odstupe sm isla s velkym strachom do porodnice tu v zahranici co sa bude diat,cakala ma prijemna atmosfera ako u nas v obyvaku,prijemna hudba zapalene sviecky ,manzel mohol byt pri mne a drzat ma zaruku.Dietatko hned po porode zabalili do mekuckeho uteraka a polozili mi ho na brucho a vsecti odisli,ostali sme s manzelom sami a vychutnavali si tu krasnu chvilu.Az po hodine prisli a spytali sa ci ho mozu uz vziat a umyt,potom mi dietatko hned dali zas ku mne do postele a nikdy mi ho bez mojho suhlasu nevzali.
Vsetok moj pocit strachu o porodoch zmizol a veru by som si to zopakovala tu este raz.Myslela som ze sa to uz zmenilo aj u nas k lepsiemu,mozno ano ale este nie vo vsetkych nemocniciach.

Polárka, nečítala som to všetko, lebo je tu príspevkov požehnane, vyjadrím sa len k Tvojmu blogu: to, že si presvedčená o správnosti pôrodu doma, je Tvoja voľba, nemyslím, že je správne presviedčať ostatných, aby tak činili. Ja som napríklad rozhodnutá rodiť v nemocnici, môj gynekológ, o ktorom dúfam, že bude aj pôrodník, je jeden profesionál, ktorý sa ku mne naviac správa ako k človeku a s kľudom angličana odpovedá na všetky moje otázky (a ver, že ich je neúrekom). A JE TO CHLAP. Je citlivý, milý, vysvetľuje mi každé jedno vyšetrenie, ktoré robí, aj jeho dôvod.
Nie je v poriadku generalizovanie všetkých pôrodníkov a všetkých zariadení len na základe svojej skúsenosti a prednášky (alebo čo to bolo, čoho si sa v Kremnici zúčastnila). Vieš, pri pôrode nie si zodpovedná len sama za seba, ale aj za to dieťa, a teraz možno budeš prekvapená, ale ja s radosťou obetujem chvíľu nepohody pre moje novonarodené dieťa, ako keby som mala rodiť síce doma, ale s rizikom komplikácií, keby som si mala celý život vyčítať to, že som nedala môjmu dieťaťu možnosť včasného vyšetrenia a zásahu odborníkov. To, či pôrod bude komplikovaný, alebo nie, nevie dopredu nikto, a ver mi, nesúvisí to iba so silou myšlienky.
A keď chcem ľudský prístup, zavolám si na sálu niekoho zo svojich blízkych, alebo dulu (napríklad pôrodnica, kam sa chystám ja, s nimi spolupracuje a sú tam vítané).
A k tomu ultrazvuku: keď si to tu minule písala, zháňala som v panike informácie, ako strašne som ublížila tomu drobčekovi, čo vo mne rastie, keď som už dvakrát dopustila, aby ma doktor prehliadol. Ukľudňovať ma museli blízki (z lekárskeho prostredia) a sám gynekológ. Toto je podľa mňa typická poplašná informácia. Nabudúce radšej pridaj fakty - t.j. link na výsledky štúdie, aby sa to dalo overiť.
Polárka, keď sa najbližšie rozhodneš rodiť doma, prajem Ti veľa síl a bezproblémový pôrod. Ja to radšej riskovať nebudem...

neviem sa dopatrat jedneho linku, z ktoreho som vychadzala uz v konvalinkinom keby-ma-to-cakalo-zajtra-najradsej-by-som.

tam som poskytla cisla pre ceskoslovensko a slovensko - umrtnost rodiciek.

uz sa v prispevkoch a linkoch poukazovalo i na to, ze v tejto dobe rastie umrtnost deti a matiek. prave vo vyspelych krajinach, kde je zdravotnictvo na vysokej urovni a vacsina porodov sa odohra v nemocnici.

mala som k dispozicii anglicky clanok o krajinach - holandsko, svedsko, belgicko a svajciarsko. nenasla som ho teraz, tak len par vysledkov vyskumu:
umrtnost novorodencov a rodiciek rastie v etnickych skupinach. nepotvrdili sa konkretne diagnozy, chybna starostlivost. potvrdil sa len vek rodiciek ako rizikovy faktor. v etnickych skupinach, ktore sa neustale v krajinach europy rozrastaju, su rodicky mladsie a starsie ako rodicky majority.
u rodiciek majority je tehotenstvo spontanne ukoncene potratom - ak k nemu dojde - vacsinou v 1. trimestri.
u rodiciek v etnickych skupinach su castejsie pripady porodenia mrtveho plodu alebo komplikacie v poslednom trimestri. z toho vyskumu zdravotnici vyvodili, ze rizikovym faktorom bol vek rodicky. nie jej etnicka prislusnost ani zdravotna starostlivost. predovsetkym rodicky mladsie ako 20 rokov boli rizikovejsie (v podstate cisto statisticky to boli "zanedbatelne" cisla, no v krivke umrtnosti novorodencov a rodiciek sa to prejavilo narastom, pretoze i narastol pocet tychto mladsich rodiciek - rychlo sa rozrastajuce etnicke skupiny v zapadnej europe)

preco sa rozpisujem: pretoze sa krivky umrtnosti novorodencov a rodiciek udavaju ako narodne krivky. o ne sa opieraju napriklad vyskumy porod doma/v porodnici. pricom tieto vyskumy neuvadzaju, ze v tychto krajinach sa vyrazne meni charakteristika rodiciek.