nie si zla. mozno je to cele takto lepsie. sama pises, ze vyliecene to nie je a asi ani nikdy nebude. takze ked to prepukne, aspon budes mat moznost venovat sa svojej liecbe, bez pridania dalsich starosti, co s dietatom, kto sa postara, atd.
nikto si nevie predstavit mat urcene hodiny, ale to ma vacsina muzov po rozvode, kedze dieta sud drvivou vacsinou zveri matke. neviem ako to oni beru, predsa len muzske myslenie a citenie je postavene na inych zakladoch, ale ani oni urcite stastni nie su.
a zase casom bude syn vacsi a bude mat svoj rozum a neverim, ze ho otec donuti, aby ta vidaval len v urcenych hodinach (neviem si predstavit, cim by mu to zdovodnil alebo zakazal, ze inokedy k tebe nesmie). pride za tebou, kedy si zmysli aj sam. aj pocas celeho tyzdna kazdy den.
len aby si potom nezatuzila po sukromi, na ktore si si uz urcite zvykla. 
a pokial sa mu venujes naplno aspon kym ste spolu a zaujimas sa aj mimo urcenych hodin, nemyslim, ze sa bude stazovat, ze si ho prenechala otcovi. hlavne, ked mu casom vysvetlis dovody. rozhodne mu vsak pocit, ze si tu pre neho, aj ked nie ste pod jednou strechou, pomaha.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne na to som myslela pretože ja som kedysi priznám sa podporovala Úniu mužov lebo poznám dosť prípadov keď dieťa zverili matke a bolo to veľmi zlé rozhodnutie...tie deti nesú dôsledky toho podnes ale nechcem o tom...skrátka myslím a dúfam že sú už preč časy ,,socializmu,, keď všetky rozvodové konania končili rovnako - feministické sudkyne zverili dieťa zakaždým matke a to bez rozdielu.
no, mamy,vidíte dobre, aj toto sa dá rozvodom dosiahnuť. Bývalý manžel mal starostlivosť o syna už v návrhu na rozvod. A určite sa všetky pýtate, ako sa mu to podarilo,... no, argumentoval mojím ochorením,ktoré je síce vážne, ale dlhodobo bez nejakej väčšej odozvy, teda bez potreby hospitalizácie.6 rokov,ak rátam dobre. Áno psychicky chorý človek, ktorý potrebuje lieky, aby bol v dnešnej dobe pokojný, a aby spal ako treba, pred rozvodom a počas neho nevie čo bude...tak som súhlasila. Oklamal ma, pretože povedal,že bude syn u mňa kedy JA budem chcieť...no jasné,vôbec to tak NIE JE.....
vtedy mal SYN 7 rokov, viete si predstaviť byť bez dieťaťa a vie si niekto predstaviť mať ho IBA V určené dni a hodiny? od 15 do 18 hod, utorky a štvrtky a každý druhý víkend? TOTO si nevie predstaviť nik.
všetko,čo človek budoval, všetko,čo človek mal,teda rodinu, jedného krásneho dňa jej niet... keď sa sťahovali z bytu, a ja som ostala stáť v prázdnej izbe, synovej detskej izbe, vtedy som si povedala, že to nevydržím, ale musela som, kvôli nemu. Od rozvodu prešli 3 roky, Syn chodí ku mne, smejeme sa, nakupujeme,varíme, veľa,veľa sa rozprávame, A JA NEVIEM, či mi to nebude v budúcnosti vyčítať, že som súhlasila..... v čase rozvodu som nemala prácu,
a naozaj NIK nevedel, čo so mnou bude... mamy,čo VY na to, som zlá??