Výhody a nevýhody

* ZARYTÝ MEŠŤAN *
Vyhovuje mi táto pohodlnosť, vyrástla som na činžiaku a peknejšie detstvo si neviem predstaviť- hranie na chodbe, pes v pivnici, sviečky pri výpadku energie, ... Teším sa, že Nicol sa naučí žiť aj na činžiaku, ale na domček sa teším tiež Na hojdačku na dvore, bazénik, čerstvé jahody, grilovačky pod altánkom...
Všetko má svoje pre a proti.
Na dom sme sa presťahovali, keď som mala 13. Síce dom v meste, ale mimo "bežnej trasy". Bolo to utrpenie- ďaleko do školy, ďaleko do obchodu, žiadna kamarátka poruke keď mi bolo treba, ... ani babám sa nechcelo chodiť tak ďaleko, nikde na okolí nikto v podobnom veku.
Som ozajstná mestská myš- dedina pre mňa nemá šarm, bohužiaľ. Má- ako miesto oddychu a pokoja, ale nie ako miesto života- a ja potrebujeeeeeeeeeeeeeeeeem žiťťťťťťťťťťťť

Správne si to nazvala "výhody a nevyhody", ja som za vyhody a nevyhody života na dedine, oskúšala som to i to a jednoznačne som si vybrala, život v meste nie je pre mňa. Pracujeme v meste, deti tu chodia do školy a nie je problém zájsť kde je potrebné, ale žiť chcem v našom domčeku v malej dedinke, tu som spokojná. Potrebujem dýchať, dívať sa do zelenej záhrady a vnímať to ticho prerušované len spevom vtákov, či čulý sobotný ruch prác typických pre dedinu, zvuk píly, kosačky, traktora, búchanie kladiva, či večerných posedení, opekačiek po rušnom dni. Nemenila by som náš priestor za žiaden luxusný byt v meste. Takže ako tak čítam zarytá dedinčanka

ojojoooj, život v domčeku ktorý sa stráca v stromoch....to je moje . ani by nemusel byť veľký, len taká perníková chalúpka, pri nej havko s cicou a maly hrošík /to ako môj malý synáčik / a my s mužom si hovieme na hojdačke...ach, krásna predstava . tak, muža už mám, ešte zohnať to ostatné a som najšťastnejšia na zemi . bývala som v meste, potom na dedine, teraz v mestečku. aaale nie je to pravé orechové. je super že bývame sami, ale aj tak by som sa radšej šupla do domu hoc aj k svokrovcom/rodičom. nieje nad to keď ráno vybehnem do záhrady, rosa mi zmáča nožky, odtrhnem si paradajku, papriku, posolím chleba s cibuľou a sadnem von k stolu kde mi náladu robia čvirikáči . asi preto sme viac u svokrovcov ako v byte .
ale na tretej strane, keď nie dom ani byt, stačil by mi opustený ostrov v oceáne

...mesto alebo dedina??? Každému "chutí" niečo iné...My sme to vyriešili šalamúnsky
malé mestečko. Krásny výhľad z okna na stále meniacu sa prírodu a malilinkú záhradku, aby mohol človek nielen tú krásu obdivovať, ale trochu aj tvoriť

Tak my to uz tiez riesime. Aj ked sme obidvaja z mesta a teraz byvame v byte, uz pracujeme na zmene. Tu v Anglicku sme si prenajali dom so zahradkou (skor iba taky vybeh, ale lepsie ako nic) a na Slovensku kupujeme pozemok v dedinke pri Trencine. Uz len schvalenie hypoteky a je nas! Tiez sa uz neviem dockat, kedy si budem moct otrhnut cerstve rajcinky k masielkovemu chlebiku...

Každý asi túži po tom čo nemá. Ja som vyskúšala aj aj, ale nakoľko som vyrastala v paneláku, chceeeeeeeeem ísť do mesta, najlepšie do centra!!! Viem, že bývanie v rodinnom domčeku je pre deti najlepšie, ale: chýbajú im rovesníci (široko ďaleko bývajú starí ľudia), do obchodu ďaleko, všeto odruky, do školy musia chodiť busom (ak zmeškajú spoj - smola ), žiadna suseda, ktorej by som len tak mohla zaklopkať na dvere a prísť pokecať, svokrovci hneď nablízku (susedia) ...

my sme sa prestahovali z mesta, takmer centra na samotu, je tu nejakych 5 domov a je to super, vyhlad do poli a to ze nemame pod nosom obchod nam nevadi. Je tu klud , konecne dobre vsetci spime. Zatial si chvalime, uvidime, ked budu deti vacsie

Jedine dedina! Boženku, ja v meste trpím! Idem tam, len ak musím. A je to tak od začiatku.
Na dedinu sa naši vrátili po 8 rokoch bývania v Košiciach. Ja som mala 8 mesiacov. Do mesta som musela začať chodiť na priemyslovku. A poviem vám, prvé dva roky to boli muky. Ja to neviem akosi vyjadriť, nejaký psychológ by mi na to udrel rovno aj diagnózu (chichi), ale už len vzduch, ktorý je úplne odlišný od nášho čerstvého... Tie betónové chodníky, v lete rozpálené, až ťa dusí... Hluk...Ideš po ulici, kýchneš si a nikto nič... Si menej ako vzduch, lebo ten potrebuješ k dýchaniu, lenže v meste o teba nik nezakopne. Vychádzaš z dverí - je jedno, či obchod alebo inštitúcia - každý sa trepe, nejaké to pravidlo slušnosti - pojem neznámy...

A tu? Nádherné lesiská, krásny výhľad na vodu, na poli rovno oproti domu vysadená zelenina, kvety dokolečka... Sem - tam prúser počas cesty do obchodu - ak stretneš jedného z miestnych psov, ktorý zdrhol z domu a nemá práve najlepšiu povesť - musíš si urobiť obchádzku... Sem - tam človek, zväčša cez deň starý, a otázočky dokola: "Na prechádzke? Dnes je na vás pekne." Radostný brechot Pukiho tuto povyše, keď nás vidí s Markom na prechádzke. Čvirikanie množstva vtákov... Jedle nad dedinou pri silnejšom vetre tajomne hučia... A tie vône: momentálne množstva líp okolo kostola aj obecného úradu, bzukot nespočetného množstva včiel v ich korunách, kostolík, ktorý zvoní ráno, na obed aj večer...

Občas ma napadne, či nemám nejakú smrteľnú chorobu a idem umrieť. Lebo ja tak akosi šialene intenzívne prežívam tunajšie vône, zvuky aj farby - fakt ako pred smrťou. Ale to by som umierala už roky rokúce, chichi, lebo mám pocit, že odkedy existujem, takto vnímam SVOJ DOMOV.

Božíínku baby to je hezkýýýý,
tak pekne písať o mieste, ktoré máte v srdiečku. Ja som vyrástla na predmestí v RD - to ešte v čase, keď nebolo predmestím, ale dedinou pri meste. Môj drahý zas na dedine a núdza a okolnosti nás prikvačili do mesta - super poloha, dobrí susedia, môže byť, ale... obaja by sme chceli, aby naše detičky videli to čo píšete - romantiku vidieka.
Aj tak mám najkrajšie spomienky na detstvo na také to "živelné, až primitívne" psa v posteli u starkej, špinavá, smradľavá od táboráku vo voňavých perinách, včelie žihadlo v palci na nohe, lebo starký stáčal med, a kopu, kopu naturalizmu.
Joj, kde je nejaký voľný domec?

dobra tema, ja som vyrastala na dedine kusok od BA.
Uz vyse desat rokov som z domu prec a byvam (byvame) v meste. No uz riesime stahovku, lebo ja to tu neznasam, taha ma to mimo, tak ako pisala Vierik, to sedi aj na mna.
Cele detstvo som bola pri konoch, bola som ako chlapec, lozila som po stromoch, strhavala lavky cez vodu aby sme sa mali na com pltkovat, co ma po tom, ze ludia nemohli prejst na druhu stranu. Ked sa stavali bytovky, chodievali sme sa schovavat do hrdzavych rur na stavbu, doma bola potom pohroma, kazdeho zatulaneho psa som dovliekla domov v nadeji, ze tohoto si uz mozem nechat, v 15 som dostala vlastneho hava, 5 krat denne s nim chodila von, na kone.... kupanie v jazere ked bola burka, v bazene na zahrade, bicyklovanie po ceste bez strachu z aut...
Vikendove zavody s konikmi,cele dni som bola vonku, mimo domu.
A teraz? Fuj hnusna Blava, tesim sa, ze pojdeme z nej prec
A potom bude aj moje dieta vyrastat v prirode a so zvieratami

Vierik, to je super citanie a na tu slamu som si teda pospominala....
Jej ako davno to uz bolo, fakt by som si to skakanie z hora stohu zopakovala A na ceresne sme chodili na " Šapskú", len ujo co tie stromy strazil bol stary a mohol akurat zo spodu vykrikovat a nadavat tak akurat mojej sestre, lebo ona nevedela lozit na stromy tak trcala dolu - chi chi (chuda).
A ked som bola prvacka, mama mi obliekla uplne nove saty a ked ma z druziny vyzdvihla kamaratova babka, chodili sme cez lavku na druhu stranu potoka. Bola som len v strede lavky, ked si kamos zavolal psa a ten ma supol do vody, tak ma museli zachranovat a vytahovat, nechcite vediet ako vyzerali moje saty a kolko pijavic som mala na sebe , brrrrrrrr
Ale stoji to zato si pospominat.... no fararovi sme nic nevyvadzali, sme si netrufli
Zato sme sa radi hravali na miestnom smetisku, to bol nas rajon, chodili sme aj po kastieli ked sa nesmelo, teraz je tam golfove ihrisko a uz sa tam nedostanem, hm skoda. Nie na to smetisko, ale do kastiela

Ja som dlho tvrdila, že dom nechcem, lebo ho nebude mať kto upratovať. Ani ho nemá kto upratovať, aj taxikára robím deckám vkuse, ale do bytovky by som už nešla bývať. Ten výhľad, to ticho, pokoj stoja za to všetko. Len Vieri rozmýšľam ty s tým tvojim alergickým nosom cítiš toľko vôni a ja nič, chyba bude niekde v čuchovom orgáne, lebo dýchame ten istý vzduch. Ale asi aj nadýchnuť sa, treba vedieť.

Ja som vyrastla na dedine, detstvo som stravila behanim po zahradach, lozenim po stromoch a kupanim sa v rieke. Par rokov som byvala vo velkom meste, zo zaciatku mi to vyhovovalo, vsetko blizko, obchody, zabava, autobus az pred bytovku kazdu chvilu, aj v noci.. No teraz ako sa ideme usadit sme si bytik kupili na malom meste, vyhlad do lesov.. Aj ked raz by som chcela byvat v dome, bude to mat aj vyhody. Ved cez tyzden sme aj tak cele dni v praci, dom by sme si neuzili a cez vikendy vzdy vypadneme v sobotu na cely den na bicykle (a doma som vzdy polku soboty so sestrou upratovala nas velky dom - brrr, nemam to rada), v nedelu relax, bud dalsi vylet do prirody alebo potrebne domace prace. Takyto styl mi vyhovuje viac, no ked budu deti, mozno sa nas vkus zmeni a budeme hladat aspon maly domcek so zahradkou