Moji dvaja synovia sú už v podstate dospelí muži. Starší má priateľku a zamestnanie, rieši bytovú otázku...Zatiaľ sa celkom neosamostatnil, ale tak nejak to mám už v hlave zrovnané, že bude mať svoj vlastný život. Možno je to tým, že často cestoval po svete. Mladší syn bol a aj je také moje babatenko. Viem som sentimentálna a prehnane starostlivá a ani neviem čo ešte, ale mala som v ňom takú oporu, kamoša. Je to veľmi inteligentný a rozhľadený chalan, no jeho osobný život nebol celkom v poriadku. Sám cítil, že potrebuje zmenu, ktorá by ho "nakopla". Tou zmenou je štúdium v zahraničí, konkrétne v Dánsku.Začal si všetko vybavovať od žiadostí až po testy, cestu atď. Sama som bola prekvapená ako si vie vybaviť, čo treba.Celý čas ma ale sužuje clivota a smútok, že už aj on "vyletí z hniezda" a zostaneme s MM sami dvaja. Do celého toho vstúpila korona a moje obavy a úzkosť sa ešte znásobujú.V hlave mi víria otázky" Bude všetko v poriadku, bude môcť odísť, ako to bude po prílete tam, ako sa s tým vysporiadam a čo potom, keď tam bude, kedy ho najbližšie uvidím?" a veľa ďalších. Áno je doba médií a technika v tomto pomáha, ale reálne bytie je vždy naj. Dnes mi oznámilo moje najmladšie dieťa, že 21.8. odchádza a mňa ten pocit smútku pochytil ešte viac. Viem, otvoria sa mu tým nové možnosti, naučí sa samostatnosti atď. atď. Ide tam s tým, že štúdium bude zatiaľ trojročné a potom môže pokračovať. Podobne ako u nás bakalár a vyšší stupeň. Uvedomujem si všetky za a aj proti.V podstate som hrdá na to, aký je šikovný. Len tá clivota ma akosi drží. Dievčatá ako zvládate takéto situácie?
Tak záľuby mám nejaké aj sa im venujem. Možno, keď bude tam a ozve sa, že všetko je OK, tak budem trochu lepšie na tom. Ďakujem za reakciu Kamilka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre bude, Dánsko je krásna krajina a bezpečná krajina, slovenských študentov tam je neúrekom ..., určite sa nestratí ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi dobre padnú takéto slová.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neboj,zvykneš si. Nás vyletel z hniezda skoro,už v 16. Keď sme ho nechávali na strednej v zahraničí s priletí raz za pol roka,aj sme si porevali. Teraz keď zmizol zase do; nej krajiny na výšku,tak už to bolo také normálne. Veľmi veľa mu tie školy dali. Aj sebavedomie,aj sociálne zručnosti,o intelekte a rozhladenosti ani nehovorím. Neobrala by som ho o to. Takže neboj,prežijes. A budeš sa tešiť z jeho úspechov. My cez neho žijeme vlastne druhý zivot.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neboj-prežiješ!
Máš predsa koníčky a hlavne manžela.
Deti máme len požičané na pár rokov-potom ich musíme nechať žiť.Aby sa s láskou k nám vracali..
Len ho podporuj s úsmevom a slzy si nechaj pre seba..
Ja som pred ním plakala prvý krát ked prišiel na vianoce domov-od radosti.Ked odchádzajú to sú slzy vždy-a zakaždým to chlapské objatie a slová,že veď sa zas uvidíme..
ja mám totiž deti tiež vo svete konkrétne jedno v Dánsku(a slovákov je tam dosť..)..
Kedysi ked plánovali odisť tiež som sa sťažovala mame-a ona na to..vyprevádzaš do školy dospelého človeka nie do vojny!čo by si robila keby išlo slúžiť do sveta 10ročné dieťa?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja dcéra absolvovala tretí ročník gymnázia v Británii. Bolo mi smutno, samozrejme, ale boli sme v pravidelnom kontakte a videla som, že sa jej v škole páči. Mala problém s domácou, u ktorej bývala, vtedy som chcela sadnúť do prvého eroplánu a letieť za ňou. Našťastie som to neurobila 
. presťahovala sa na internát a bolo dobre. Tento školský rok, už ako tretiačka na VŠ, absolvovala zimný semester v chorvátskej Rjeke. Ďalšia výborná skúsenosť. A znova ju to ťahá do sveta 
- to moje malé, kedysi ustráchané dievčatko, ktoré sa ma držalo ako kliešť, vyrástlo a dospelo - aj vďaka týmto skúsenostiam, na úžasnú, samostatnú mladú dámu.
Zvykneš si, uvidíš. Ber to ako veľké pozitívum, životnú aj študijnú skúsenosť. A Ty budeš mať kooopu času na seba , na svoje záľuby, záujmy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaaj, presne toto je aj u nás. Len teda, my máme iba jedného. A na veľké šťastie iba blízku cudzinu si zatiaľ vybral. Aj keď nedávam tomu veľkp šancu, že sa ešte niekedy vráti. Uvidíme.
A som zvedava, aké to bude doma. Trochu otupné. Hlavne pre mňa, lebo pracujem z domu a tak celé dni som sama. Uvidíme, čo to celé prinesie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za podporu dievčatá. On sa na to teší a ja sa ho snažím tiež podporiť. Uvedomujem si, že deti, čo študujú v zahraničí je veľa, len si potrebujem trochu vyliať srdce. Manžel to berie tak, že však keby niečo nevyšlo, Dánsko nie je tak ďaleko a aj autom tam dofrcat vieme. Nie celkom chápe moje obavy. Uvidíme, čo teda ešte buducnost prinesie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celkom rozumiem týmto pocitom. Ja mám tiež dve deti. Staršia dcéra sa osamostatnila tak nejak postupne. Najprv chodievala za priateľom na pár dní, potom bývali u jeho rodičov a už rok a pol bývajú sami. Ale nepociťovala som vyslovene smútok, lebo si často píšeme, voláme aj navštevujeme. Som rada, že našla svoje šťastie, budujú si svoj domov, vidím, že je spokojná. Syn má 22, pracuje a žije zatiaľ so mnou. V práci sa mu darí a začal uvažovať, že by sa postupne aj osamostatnil. A ja som tiež začala uvažovať nad tým, aké by to bolo. Ostala by som viac menej sama - som rozvedená, mám síce priateľa, ale nežijeme spolu. Ale je mi jasné, že to raz príde, že pôjde svojou cestou, ale mám taký pocit, že to budem znášať o čosi ťažšie ako pri dcére. A to teda môj syn je myslím vcelku samostatný a životaschopný, určite sa o seba postará. Ale bude mi chýbať.
Tak držím palce, zvládnete to určite, hlavne môžeš byť hrdá na to, že máš takého šikovného syna. Môj teda študovať nechcel, ale má zaujímavú prácu a darí sa mu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stále nad tým rozmýšľam. A musím priznať, že na jednej strane mám strach. A na druhej strane som zvedava, čo mi vlastne ďalší život prinesie. Lebo je to veľká zmena. Veľmi veľká. Teda pre mňa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Staršia je samostatna uz par rokov, nastastie v našom meste.
Mladšia je šiesty rok v brne, čo je blízke zahraničie ) od nás je to tak 430 km.
Až teraz pri korone, ked tam ostala a ja som sa nemohla s nou stretnut, vycestovať som pocítila takú tieseň.
verim, že vaše šikovné deti to "dajú" a aj nas nas všetkých nás posilní)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Do Brna ide aj ten náš :) Len teda od nás je to o pár km bližšie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že ti je ťažko. Pred dvoma rokmi som syna asi podobnej povahy ako ten tvoj vypúšťala do Holandska. Pre neho to bola dobrá škola, aj keď občas nie jednoduchá. Len na rozdiel do teba , mám ešte doma pubertu, okrem ďalších dvoch vyletených ... Už som asi vo fáze, že by som aj brala kus pokoja ..., lebo keď sú mimo, nie o všetkom viem
A to je dobre.
Tak asi len za zrovnať s tým, že clivo ti bude, snáď nie veľmi dlho ... a hľadať iné radosti, nové záľuby ...