maja ja som mala tiez zvyysenee afp a hned ma posielali do blavy a tam mi na inom ultrazvuku zistili ze baabo maa akranius,nevyvinutuu lebku,takze som absolvovala v 18 tyyzdni tehotenstva odber plod vody+ hned injekciu vyvolaavacku lebo dieta nemalo sancu prezit...budem drzat palce nech je to u teba okej,nikomu neprajem prezit tuu bolest..
Fantika moja
No ja som ešte nebola na odbere plod, vody, ale lekár mi to odporúča. Povedal mi že ženy sa toho dosť boja, ale že najväčšieho strašiaka si z toho robia ženy samé. Jednej sa niečo stane a potom to povie druhej, tá pridá k tomu ešte niečo a hned tá tretia už pozná 10 prípadov. Mne teraz brali prvý skríning a po druhom v 17 týždni si amnio dám urobiť.
Mojej tete robili skríning a testy boli zlé, amnio prvé zlé druhé dobré a nedala na radu lekárov. Dieťa nemalo vyvynutý močový mechúr ani ladvinky a nemalo tak šancu na prežitie.Takže prípady sú rôzne.
Samotné rozhodnutie je na tebe. Ja určite to riziko tých 2% risknem.
Držím tebe aj bábätku palce
manny 
bud v pohode..so mnou na odbere bola kopa zien a kazdaa to bez probleemov prekonala..trvaa to chvilku a je to troska nepriijemnee ten vpich ihlou ale fakt sa to daaa vydrzat..je moznee ze ak sa naam teraz podarii baabo,ze budem musiet iist znova aj ja..uz len prevencne po predchaadzajuucej skuusenosti..drziim ti prstiiky moja,bude to dobree neboj..
Maja - mala som zvýšené AFP hodnoty. Posielali ma na genetiku, tam sa robili ešte jedny testy z krvi, nejaký prierez rodiny a chorôb - neviem ako to nazvať. Mali sme podozrenie na Dawnov syndrom alebo rázštep chrbtice. Odber mi robili nejak v 16tt - asopň tak sa mi marí. Všetko dopadlo OK a máme krásneho Aďka - jediný problém má, že nejak nedoslýcha - ale to len na mňa, ostatných počúva 
.
Prajem, nech to dobre dopadne.
Inak u nás v rodine bol ešte jeden odber PV a všetko OK.
Maja, mne vysli testy na AFP 1:150, na amnio som bola, prave som sa tu stala cerstva "nanicmama" a baby - "stare paky" ma uzasne podrzali, ...
Prezila som to - teda cely zakrok - najhorsie bolo cakanie na vysledok - 3-4 tyzdne.
Samotny odber sa zvladnut dal v pohode.
Drzim prsteky a posielam aby to vsetko dobre dopadlo.
ďakujem za vaše odpovede, možno to riskem, síce stále mám taký pocit že by som nemala, neviem prečo, ale nedá mi to pokoj, a mám pocit že je aj tak všetko v poriadku. Neviem čo mám robiť, proste mi nedá pokoj myšlienka, že čo ak je v všetko OK a lekári to pokašlú. Bohužial im nedôverujem 
uvidíme, ďakujem za vaše príspevky 
Ja som odber plodovej vody absolvovala v Kosiciach, robil mi ho doktor Dankovcik, tiez som mala zle vysledky boli sme aj na genetike, neviem ake hodnoty mi vysli / su to uz 4 roky/ ale pre pokoj duse som sla na odber. Zakrok bol rychly a bezbolestny polezela som v nemocnici 2 hodinky a potom este doma asi par dni som sa "setrila". Dnes ma moj zazrak 4 roky a najdes ju vo fotogalerii ako MAJKU.
Ale aby som nezlahcovala naozaj najtahsie bolo cakanie na vysledok tak drzim palce
aj ja som bola na odbere plodovej vody Tiez mi vysli afp zle /uz si nepamatam presne/. Najhorsie bolo, ked som prisla do poradne, tak ma sestricka privytala slovami:,, My sme vas nevolali? Vy mate hrozne vysledky. Musite ist na genetiku." 
Myslela som, ze skolabujem. Doktorka ma potom poslala do Martina na genetiku, tam znovu zle afp, tak doporucili obder plodovej vody. Suhlasila som. Trochu bolel ten vpich a trochu ako tlak som citila, ked tahali poslednu tretiu striekacku vody. Da sa to v pohode zvladnut. Najhorsie je ozaj to cakanie na vysledok.Ale potom ten klud do porodu, ze babo sa narodi zdrave je na nezaplatenie. Drzim ti palce
ahoj, my sme mali 1:260... primarne podozrenie na Downa...pri odbere plodovej vody, co sme boli zeny v skupine som mala najvyssie skore, no na infarkt....malinka je krasna, zdrava a mudra...bat sa budes tak ci tak, hlavne ver svojmu dietatu, ze je a bude v poriadku...
Presne pred rokom mi robili amniocentezu. Mala som zle vysledky AFP,aj ultrazvuk sa gyndovi nepacil-zatylok v 13. tyzdni bol viac zhrubnuty, mala som takmer 35 rokov a tak ma poslali na genetiku. Odtial ma odporucili na odber plodovej vody. Bola som rozhodnuta, ze ak bude vysledok akykolvek, dieta si nechavam, ale chcela som vediet, ci je alebo nie je v poriadku, aby som sa mohla na to psychicky pripravit. Robili mi to v Ruzinove, cely odber trval chvilocku, vobec to neboli. Skor mas neprijemny pocit a bojis sa o babetko. Inak to bolo uplne v pohode. Dva dni som sa snazila maximalne oddychovat, pila som magnezium. Vysledok bol negativny, padol mi kamen zo srdca, cely zvysok tehotenstva som si uzivala pohodu. Dcera je zdrava, krasna a za tyzden ma 8 mesiacov. Tak drzim palce,nech sa rozhodnes akokolvek, nech ti to dobre dopadne a mas zdrave babo.
ja som na amnio bola ale preto že mám dcéru s ds takže ma "presvedčili" nech idem na amnio ale teraz keď spätne uvažujem tak by som asi nešla je to rozhodnutie na každej z nás ak si ochotná v prípade zlých výsledkov v šiestom mesiaci absolvovať "malý cisársky" a stratu dieťaťa tak choď ale ak nie tak radšej nie ...
ja som pri miške mala triple testy OK a má DS takše tie testy nie sú nejak smerodajné a asi zo 100 amniocentéz sa potrvrdí len jedno postihnuté dieťa a riziko potratu je naozaj 2% ale ak sa to robí pod usg tak riziko je menšie , niektoré ženy síce potom majú problém s tvrdnutím a otváraním ale dá sa to zvládnuť takže je to naozaj na tebe a tvojom partnerovi..
držím palce...akokoľvek sa rozhodneš posielam pozitívnu energiu
Katus
ináč sestra mala podozrenie na downa 1:28 a má zdravú dcéru a ja som mala pri miške 1: 2500 a má ds takže ja triple testom neverím
Katus
Ďakujem baby, ste veľmi zlaté veľa sme sa o tom rozprávali s partnerom a rozhodli sme sa, že tam neideme. Proste je rovnaké riziko že bábo je choré ako riziko že mi tam niečo pokašlú a potratím. Nebojím sa toho že to bolí, ale čo ak bude mať lekár práve zlý deň, a niečo mi tam pokašle tak radšej to nerisknem. aj tak dokonca je menšie riziko že je bábo choré, lebo mám výsledok 1:119, t.j. menej ako 1%, a riziko potratu pri vyšetrení je 2%. inak píšete to DS, to je čoho skratka?sory ešte sú mi tieto pojmy neznáme
DS je zrejme downov syndróm
ano ds je downov syndrom...
prepáčte nedošlo my že to píšem takto 
Katus
Nastastie vam vobec nerozumiem.To ked som ja bola tehotna so svojimi,robievali akurat ultrazvuk. To mozete tie tessty aj odmietnut?
Ja si skôr myslím že je treba si položiť otázku "Ak budú výsledky zlé, som ochotná /schopná/ podstúpiť zákrok a dať to preč????????????????????? Baby čo vy na to? je choré chcieť ďalšie dieťa ak mám jednu veľmi ale veľmi vážne postihnuté??????,
Ahoj Maka, rozhodnutie si nechat alebo nenechat postihnute dieta je podla mna to najtazsie v zivote.ak sa rozhodnes pre dieta- budes do konca zivota znasat nasledky - ak sa rozhodnes pre potrat- budes do konca zivota znasat nasledky.ja osobne -viem ze je to velmi citliva tema, este citlivejsia preto ze som na zaciatku tehotenstva- by som si postihnute dieta nenechala, pretoze viem ze zivot nielen pre mna ale hlavne pre neho by bol utrpenim.ale nechcem prejst takym rozhodnutimm asi sa to lahsie pise ako kona, az mi z toho nejak zostalo zle.
Neviem ako by som sa rozhodla, ale nemyslim si, ze postihnute deti ( ktore maju napr. dawnov syndr) maju zivot nanic. Potrebuju vecsiu opateru to ano, ale oni maju vlastny svet ktory zas my nechapeme a su mozno stastnejsimi nez sme my samy.
--nie Maka, nie je to chore mat dalsie dieta, ak mate jedno postihnute. Nikde nie je napisane, ze aj to druhe bude postihnute-aj ked mozno si v rizikovej skupine. Niekedy je treba sa rozhodnut aj srdcom, nielen rozumom.
ivet
Maka,tiez mam dceru s postihnutim,netrufam si povedat,ci velmi vazne.mozes pozriet na jej stranku
www.ka-no.weblahko.sk
nie je chore chciet dalsie dieta,pokial si trufas na kolotoc,ktory ta caka,kym babatko podrastie.ale potom je to pohode.neviem to z vlastnej skusenosti,len kamaratka ma chlapca s rovnakym ochorenim ako nasa a dnes uz stvorrocnu sestru.castokrat sa stavalo,ze som ju volala na prechadzku a nemohla,lebo nestihala,dnes je to uz v pohode.
no a ja osobne dufam,ze sa nam tiez este podari nabrat odvahu na jeden uzlicek.
maka, akym sposobom ta moze lekar donutit, aby si absolvovala co i len triple test ? ci ako sa o vola ....
je to na slovensku nebodaj trestne ?????
ja som v CH neabsolvovala ani triple test, toboz amniocentezu, lebo som prehlasila, ze nevidim ziaden dovod to absolvovat, rozhodovat o zivote dietata nemienim. skor som nazoru, ze prijat sa ma taky zivot, kt. pride a nejde zvratit ... co sa zmenit da a je zmenit vhodne, zmenit treba
Maka, rozumiem čo tým myslíš, ale zasa pozrime sa na to z druhej strany. Ako píše mischel. Ktorá z nás je schopná celý život, či iba niekoľko rokov(pokiaľ to dieťatko bude žiť),pozerať sa ako trpí? Je to trápenie aj pre matku aj pre dieťa. Ja si položím otázku. Som schopná pozerať sa na moje dieťa, ako sa trápi a ako trpí bolesťami? Nemôžem sa pozerať na trpiace deti.Trhá mi srdce keď to len vidím v telke, nie ešte naživo.
Nedávno sme pochovali môjho jednodňováho bratranca. Matke vraveli, že bábo nebude životaschopné. Ani nebolo. Pochovala som už veľa členov svojej rodiny, ale vidieť tú malú bielu truhličku, ako ju ukladajú do zeme a rodičov, ktorý svoje dieťa už držali v náručí to bol najhorší zážitok v mojom živote.Radšej to malinké ani nechcem vidieť a držať, ako sa s ním pomojkať stisnúť ho v náručí, poprípade vidieť ho rásť, aby som sa s ní musela napokon takto rozlúčiť. Som na toto veľmi citlivá a myslím, že by som sa s tým vyrovnala oveľa tažšie ako s tým keby som sa o tom musela rozhodnúť v tom šiestom mesiaci. Aj keď oboje je veľmi ,veľmi ťažké a prosím tam hore, aby sa mi to nestalo.
mna trochu ubija,ze stale panuje v spolocnosti nazor,ze dieta s postihnutim musi zakonite trpiet.Ano su aj take stavy,ale nie je to vseobecne pravidlo.Okrem zdravotneho stavu dietatka a konkretneho postihu velmi vela zalezi na postoji rodica.ci dokaze zmobilizovat svoje sily a prijat dieta take ake je,alebo sa utapat v lutosti a naozaj trapit seba i dieta.
Nasa Kajca sa s postihnutim narodila,prijali sme ju so vsetkym,co k tomu patri,vdaka jej stavu som ,sice nedobrovolne,ziskala mnozstvo informacii,novych kontaktov,priatelova ide to.
Nasim stastim je,ze sme sa o moznom ochoreni dozvedeli az na poslednom usg v 36t.,keby to bolo skor,nebola by tu medzi nami a bola by to obrovska skoda.asi sa veci deju naozaj tak ako maju,situacie s kajcou ma o tom neraz presvedcili.
an 
An, mám na to iný názor. Nie je to o spoločnosti ale o vnímaní. Detičky nemôžu robiť to čo zdravé a určite im je to ľúto. A určite je to ľúto aj matke, keď vidí, že jej slniečko je smutné a dáva jej otázky typu" prečo ja".Svoje dieťa by som prijala aj ja samozrejme, keby bolo postihnuté ako v tvojom prípade. A milovala ho rovnako ako zdravé, verím, že aj viac. Ale priznám, že by ma to veľmi bolelo.
Suhlasim Manny.
Odrobila som par rokov na novorodeneckom oddeleni a zazila vselico.Ked sa nam narodilo dietko s nejakym ochorenim,moje myslienky castokrat boli ako bude trpiet,ake tazke to budu mat rodicia.Mozno prave preto sa narodila Karolinka,aby som niektore veci zazila na vlastnej kozi,mozno vela pochopila.
Na zaciatku sme presli vsetkymi fazami-bolestou,smutkom,slzami,vzajomnym obvinovanim i lutostou.
Potom sme ,na nase velke stastie,spoznali rodiny,ktore uz tymto presli a naucili nas "fungovat"inak.
Jedinnym strasiakom je pre mna buducnost-co bude az ja nebudem.
Vsetkym maminkam prajem,aby mali moznost sa takymto situaciam vyhnut.
este pridam jeden kontakt,pre tych,ktori budu mat cas popozerat
tam su fotky deti,ktore i napriek svojmu hendikepu
dokazu doslova zazraky.
An, niektoré skúsenosti sú bohužiaľ neprenosné. Asi je zbytočné pokúšať sa vysvetliť dievčatám ako manny a mishel=zelda, že postihnuté dieťa je rovnaké ako to zdravé. Stačí posunúť hranice toho, čo pokladám za normálne. Vymeniť ľútosť za porozumenie. Také dieťa nemusí byť utrápené, ubolené a už vôbec nie nešťastné. A že nemôže robiť to, čo jeho zdraví rovesníci? Nikto z nás nemože robiť všetko! Silne pochybujem, že by tu niektorá z nás poznala ten úžasný pocit z vlastného matematického dôkazu teórie superstrún, väčšina z nás nezažije ani len adrenalín kaňoningu, či svoj piaty pôrod. Napriek tomu žijeme ďalej viac menej spokojne. Vtip je v tom, nájsť si činosť, ktorá nás baví, ktorá nám ide a vďaka ktorej je svet okolo nás o kusok lepší. A to väčšina postihnutých detí dokáže skvele Len to nie je vidieť z diaľky Kto sa k ním dokáže priblížiť, začne inak chápať v čom je hodnota človeka. An, my sme to šťastie mali, ale obávam sa, že táto skúsenosť je neprenosná
Rosette, neviem kde si nabrala že ťažko to mne vysvetliť. Ty ma poznáš????
My máme v celej našej veľkej rodine tri postihnuté detičky. Dve ľahko a jedno je ležiace-veľmi ťažko postihnuté. Ja som pracovala jednu dobu pri drogovo závislích deťoch a tie sú svojim spôsobom tiež postihnuté. Videla som toho veľa. Ja som nepovedala, že neviem čo An cíti. Je mi jasné čo to znamená teraz pre ňu, keď sa s tým zmierila. Má doma slniečko ktoré miluje, a nerobí rozdiel medzi zdravím dieťaťom a jej dcérkou. To je veľmi krásne a ja si také mamičky veľmi vážim. Ale čo je do kelu zlé na tom keď poviem že ak mám možnosť, rozhodnem sa nemať postihnuté babätko? A vy ste to nechápeli rovnako keď ste detičky čakali? Nevraveli ste si že je to trápenie, pokiaľ ste nezistili opak?. Nesúď človeka pokiaľ ho nepoznáš. Ja som na svoj vek videla a zažila dosť utrpenia a bolesti a nevidím nič zlé na tom, keď prosím, aby sa mi to nestalo.
manny, prepáč ak som sa ťa nejako dotkla. Nevravím, že je na tvojom názore niečo zlé, vôbec nie. Fakt ma to mrzí. Chápem, že to vidíš tak, ale práve o tom som písala. Ja postihnutie nevidím ako utrpenie a bolesť. Pre mnohých rodičov je to dar. A uvedomujem si, že toto môže vyzerať zvonka riadne uletene, ale je to tak. Len vďaka môjmu 16-ročnému synovi s DMO som mnohé veci pochopila, stretla úžasných ľudí, všeličomu sa naučila, skrátka ma posunul tak, ako nikto iný. No a čo čert nechcel, keď som sa konečne po siedmich rokoch odhodlala na ďalšie dieťa, výsledky AFP boli neskutočne vysoké. Bolo to fakt hrozné, doma som mala jedno úžasné dieťa, ktoré ale ešte stále nechodilo a vraveli mi, že sa ďalšie narodí s rázštepom pravdepodobne chrbtice. Hrozné to bolo v tom, že som už vedela, že tieto deti sú rovnaké ako tie "zdravé" - veselé, šťastné aj spokojné. Ale pravdaže som si uvedomovala, že zvládnuť dve deti s rozdielným postihnutým bude neskutočne náročné. Napriek tomu som sa rozhodla nejsť ani len na odber plodovej vody, aj keby mi postihnutie potvrdili, nevedela by som s tým nič spraviť. Domnievam sa, že aj tieto deti majú právo na život. Čo vôbec neznamená, že by som si dovolila odsúdiť maminu, ktorá sa rozhodne inak ...
Rosette, viem že toto nepotrebuješ, ale je mi ľúto a zároveň obdivujem tvoje odhodlanie a názor na postihnuté detičky. Mňa si neurazila, len som to pojala trošku citlivejšie. To vieš tehuľka. Ja obdivujem to že si sa rozhodla neisť na odber, keď si vedela čo môže byť. Ja nie som z tých silných ľudí. Samozrejme strašne mám rada detičky a tie postihnuté obzvlášt. Ja by som ich iba túlila ale zároveň by som ich ľutovala A v tom sme rozdielne. Ale povedz mi mala si tento názor, ktorý máš a je pre mna obduvodný aj pred narodením tvojich detí? Než si dostala príležitosť skúsiť žiť s postihnutým dieťatkom?
manny, odhliadnuc od toho, co ti odpise rosette ...
tie hranice nie su nikdy nejako pevne stanovene, ako aj pisala an ... tebe napr. nestacili problemy s vasou druhou dcerou ?
nakoniec, ked si to zoberies do dosledkov, tak je uplne fuk o aky postih ide ... takmer kazdy clovek, kazde dieta "cosi ma" - niektore vazny handicap, niektore je len nesustredene v skole ... pre oboch rodicov to moze byt "podobne zavazny problem".
Svetlanka, nechápem o čo ti ide, keď píšeš o mojej dcére. Čo tým cheš povedať? Nejako tvojim myšlienkam nerozumiem. Ty nečítaš moje príspevky? Nečítaš čo píšem? Prosím prečítaj si moje príspevky ešte raz. Rosette pochopila čo som sa pýtala a myslím že pochopila môj terajší postoj ale fakt nechápem čo myslíš ty tvojim príspevkom.
citam manny, myslela som to tak, ze mne by osobne stacilo mat vase problemy na to, aby som mala odzite to, o com pisala rosette - my sme mali trochu podobne problemy, aj ked ovela miernejsie a uz je to zda sa definitivne za nami (dcera neberie rok ziadne lieky), mne to bohato stacilo.
nemyslim, ze musi mat kazdy dieta s vascim handicapom, aby vedel prezit emocne stav absolutneho prijatia dietata nech by sa dialo cokolvek.
samozrejme istotu, ze sa clovek nezlozi pri dalsom probleme, tu clovek nema nikdy, ja ju ani nehladam. nakoniec, ani rodicia zdravych deti nemaju ziadnu istotu, ze ich deti budu zdrave aj zajtra.
a tak vseobecne je na zamyslenie, kedy ide skutocne o lutost nad detmi s handicapom a kedy ide len o vlastny strach ... z roznych veci.
Joj manny než sa mi ten starší narodil, bola som rozmaznané (25 - ročné) decko a riešila som úplne iné veci Práve to som myslela tým, že niektoré skúsenosti sú neprenosné a človek si to musí odžiť. Našťastie som hneď od začiatku mala okolo seba skvelých ľudí: manžela, sestru, svojich rodičov, svokrovcov a mnohých ďalších a tak som si mohla dovoliť ten luxus, venovať sa iba Peťovi a tým aj sebe. Viem o čom hovorím, väčšina mám "iných" detí bohužiaľ musí riešiť predovšetkým úplne prozaické existenčné záležitosti často zostanú na dieťa, ktoré by ich potrebovalo 24 hodín denne samé, prípadne majú ďalšie detičky. Som sa rozpísala ... Ešte som chcela Svetlanke, mimochodom krásny nick ako to dopadlo sa uvidí ale momentálne je ten starší prijatý na gymnázium bez prijímačiek a ten mladší sa narodil zdravý riešili sme potom ešte dyslexiu, ale to je už iná kapitola.
rosette, som rada, ze sa vam narodil zdravy syncek 
...tiez poznam rodinku, co sa po dvoch detoch, z toho 1 tazko postihnute, rozhodli pre tretie - jednoducho citili, ze v ich je este miesto na dalsie. Racionalne okolie sa divilo a spekulovalo, oni do toho isli. Dnes maju zdravu dcerku, ktora velmi vzpruzila ducha celej rodiny, su stastni a postihnutemu synovi sa vyrazne zlepsil stav .
lobelka .. hladam smila ... nenachadzam ...
po zadku by som ti dala, som niekde zazrela jeden tvoj komentar, takze asi viem o kom pises .. to dieta nie je vobec tazko postihnute, snad trochu specialne
s tym ich malym sa to postupne vyvijalo od tazkeho k specialnemu, vsetko chcelo cas...zaciatky boli pre nich ozaj tazke, bola som pri tom, viem, cim si presli
to hej, s tym tazkymi zaciatkami mas urcite pravdu
ono je to mozno tak, ze taky rodic potom robi uplne ine veci, ako by robil mat ine dieta, no ja si stale myslim, ze to moze byt tiez vskutku kreativny a obohacujuci zivot (= pre mna statsny), aj ked mozno narocnejsi na menezment. zalezi, co si clovek mylsi o tom, o com ma tento zivot byt.
suhlasim, vies, oni svojho specialneho synceka beru ako dar a viem, ze do lepsej naruce sa ich syn narodit nemohol.
Ze ich obohatil a rozvinul smerom a sposobom, pred ktorym pokorne s obdivom sklanam hlavu.
Zo zaciatku mu lekari nedavali ani tyzdne zivota, diagnosza sa valila za diagnozou, operacie, lekarske predpovede o perspektivach....dnes je to 8-rocny vyklubany cloviecik.
to ste teda ale skvelo zvladli
inak nick, ja sa tak volam - to vies, pramalo kreativity pri vytvarani nickov
rosette a ako to dopadlo ? teda ak mas chut o tom pisat ...
maja25,ja som bola na odbere,pretože som mala 40 rokov a tiež je tam vačšie riziko poškodeneho dietatka. Ja som sa vlastne o odber skor zaujimala,ako mi ho navrhol gynekolog. Lekar ho može len navrhnut,nie prikazat. Pri odbere doktor použije aj ultrazvuk,takže vidí,kam ihlu pichá. Mna ten vpich teda vobec nebolel,ani som ho necitila, iba vnutri pohyb.Myslim že potrat tam hrozi preto,že niektorej žene sa po odbere nedotvorí plodová voda,tak mi to povedal ten doktor, a asi dve hodinky po odbere nas znova prezreli ultrazvukom a skonštatoval,že mam dost plod.vody,isla som domov, len sme boli upozornené,aby sme sa vystrihali skokov, jazde na bicykli a pod...Ja som radšej dala prednost riziku pri odbere ako mat poskodené dieta. KKaždy to cíti inak.Akokolvek sa rozhodneš,držim palce.
Ja osobne som amniocentezu absolvovala- tiez uz kvoli veku. Zakrok je nebolestivy, lekari boli fantastcicky (bola som v SNV) aj ich pristup a odporucala by som to pre pokoj duse kazdej mame. Nech by boli vysledky akekolvek- som typ cloveka, ktory je radsej, ak vie, co ho caka, alebo ma moznost sa rozhodnut.
ivet
ja som bola tak isto na odbere v Trencine,lezali sme tam styri kocky ani jednej sa nic nestalo,nic nebolelo ani v pich ihlou ani som to necitila a ten vysledok ze je vsetko ok,bol najkrajsi v mojom zivote a ked mi este povedali ze to bude diavcatko takze sa nicoho neboj a drzim ti palce
ja som amniocentezu tiez absolvovala, kvoli veku. Naozaj to nie je bolestivy zakrok, jedina neprijemnost je vedomie, ze pichaju do tehotneho bruska. Pristup lekara bol vyborny, dokonca mi na ultrazvuku ukazoval, co prave robi, videla som, ak si drobceka polohuje, aby mu neublizil. Zákrok bol krátky a vysledok mi priniesol vela ulavy a pokoja.
Riziko dnes posuvaju z 2% na 0,5%.
Ahojte mamičky chcem sa vas spytat v ktorom tyzdni ste absolvovali odber plodovej vody? pretoze mne poslali neskoro vysledky z triple testu,,robili mi ho v 16. tyzdni a vysledky mi prisli az v 20. tyzdni a nanestastie mi dopadli zle. Gynekologicka mi povedala ze sa uz neda absolvovat odber plodovej vody,,ze len do 20. tyzdna,,a teraz neviem co mam robit. pojdem do Martina na genetiku a na geneticke sono, ale odber plodovej sa uz zevraj neda spravit a podla neho by som vedela presne ci bude male zdrave. teraz budem v strasnej neistote ci sa mi narodi zdrave alebo postihnute dietatko,, neviem si s tym poradit ...
Yaya, prosím ťa, radšej si založ vlastný blog (na zelenej lište hore klikni na "Pridaj". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...). Ak sa totiž len "prilepíš" do cudzieho, a navyše starého blogu, moc odpovedí nedostaneš.
http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/technicka-prirucka
ahojte, chcela by som sa vás spýtať na vyšetrenie z plodovej vody. Prvý test na trisomiu 21 som mala zlý,t.j. vyšlo mi zvýšené riziko, mala som pomer 1:119, druhý test na AFP som mala v poriadku, aj v rodine je všetko OK,nie sú žiadne choroby. Napriek tomu by ma posielali na vyšetrenie z plodovej vody. Myslím že je to zbytočné riziko. Moja sesternica mala prvé testy horšie a napriek tomu bolo všetko OK. Podľa vás by som to vyšetrenie mala absolvovať? čítala som že je tam riziko potratu až 2%.Mali ste niektorá podobne zlé výsledky?