Nuž tak potom mám presne taký deň, deň skoro ničnerobenia. Ráno som sa spamätala že musím naporcovať moje sliepky, ktoré pôjdu do hrnca. Dve som hned dala dcére lebo ja zvladam iba trošku, ale dalo mi to zabrať skoro hodinu kým som všetko dala do poriadku aj tuk vytopila aj dočistila aj uložila do mrazničky. Nič sa mi dnes nedarilo a k ničomu sa neviem prinútiť. Začala som asi 4 krát náhrdelníky ale bud sa mi nepáčil vzor alebo ladenie farieb, bola som si 3x ľahnúť, ale v tom dusne sa ani odpočívať nedá. Bola som dvakrát pozrieť ako si nažívajú moje novoprijaté morky s ostatnou hydinoua samozrejme zaniesla som im niečo na chrumkanie. Lenže to je práca žiadna, teraz som sa dokopala k tomu že som vytrhala aspoň veľkú burinu a prehodila im cez plot, to že burinu mám všade ignorujem, ved sú horúčavy a tak burina drží aspoň trochu vlahu.
Nuž ak to zhrniem tak neviem odpočívať len ničnerobenie ale pri práci ktorá ma baví sa uvoľním a relaxujem a to považujem za viac ako ničnerobenie, z toho som jednoducho nervozna. Mám toľko nachystanej práce ktorú mám urobiť, len sa neviem k tomu prinútiť,
Moja dnešná prása s koralkami a minulodňové kvietky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V článku som sa dočítala aj o tom, že ak chceme pomôcť svetu, ale hlavne ostať kreatívni, zdraví, funkční ...mali by sme vedieť leňošiť, či nič nerobiť, alebo oddychovať? Lebo iba s dobitými baterkami budeme prínosom pre seba i svoje okolie, minimálne ako pozitívny vzor. Pod ničnerobením sa myslí, aj prechádzka, voľajaké záhradničenie, čítanie knihy ... ale aj ozaj úplne ničnerobenie. Vraj dnešná doba nás ženie vpred, spolu s ostatnými nezastaviteľnými, až máme pocit, že sa nemôžeme zastaviť, lebo by nám niečo ušlo, nestihli by sme to, nemôžem si to dovoliť, lebo ... to tak robia všetci? Lebo to hnanie sa už máme v podvedomí? ...
Ja som si vlastnú neschopnosť sadnúť si a nič nerobiť uvedomila na hlavne na dovolenke. Ako dovolenka bola naplánovaná ako aktívny oddych, veľa chodenia, cestovania, ale aj vlastné jednoduché varenie, zásobovanie, občasné pranie .... Prekvapivo mimo domova také zvládam, po návrate už veľmi nie. Ale nastali aj chvíle, keď som mohla len tak chvíľu nečinne sedieť a nešlo to ... Pritom, nie som ani som nikdy nebola tá, čo má vrtuľu v zadku. Skôr naopak, stále som za tu spiacu krásavicu, čo sa celé dni motá a nič po nej nevidno ... Len si neviem poriadne sadnúť ani k raňajkám, kávu nepijem, ale ani k čaju, dokonca ani k čokoláde, koláčiku ....
Dala som si záväzok, že počas prázdnin, no teraz dosť neskoro vstávam, budem povinne o desiatej večer vypínať počítač. O takom čase som zvykla skladať puzzle, abo najnovšie mi staršia deva požičala knihu Geniálna priateľka, ktorá sa jej páčila. No len, kniha je zaujímavá, vie vtiahnuť do deja, vôbec nie jednoduchého ... A ja neviem prestať čítať, po chvíli si pripadám, ešte viac zmätená životom, lebo prežívam, pocity hlavnej hrdinky ..., potom som nevyspatá .. Jednoducho žiadna výhra, takže sa asi vrátim k tomu puzzle. A opäť som na začiatku, neviem, len tak nečinne nič nerobiť, alebo si len oddych vychutnať ..., možno by som potom aj fungovať vedela? Ono sa ozaj ťažko nič nerobí, keď sa celé dni motám ako blúdna ovca a nič po mne niekde nevidieť
Dievčatá, dokážete leňošiť a ešte si to aj vychutnať? Alebo pri akej aktivite si ozaj oddýchnete, dobijete baterky?