Ako ďalej

Ťažké radiť, nikdy som v takej situácii nebola, my sme sa hneď hrabali do svojho, aj kedˇ sme mohli bývať aj u svokrovcov, či u našich. Ideálne by bolo keby mal takéto pocity aj tvoj manžel, keby vedel čo naozaj cítiš. Je to ťažké lebo je to jeho otec a keď snáď aj začneš nejakú debatu na tému svojich pocitov a túžby po súkromí tak to skôr zoberie osobne ako objektívne. Myslím , že je dôležité aby si si stála za slovom. Manžel ti môže povedať, že on neodíde- typický chlapský postoj- nevidí problém, vyjadrí sa že on odtiaľ nepôjde a ešte má vlastne aj silný argument- veď byt je napísaný na mňa tak, čo? A ešte si hádam myslí, že zbytočne vymýšľaš,on necíti problém- tak ho ani riešiť nebude.Ak by sa dalo tak urobiť niečo aby to manžel pocítil ako váš spoločný problém. Ak sa ty necítiš dobre, nevnímaš to miesto ako svoj domov, tak je to aj manželov problém- takto nevytvoríte šťastnú rodinu. Máš straaašne pohodlného svokra a zleniveného či znudeného. Možno manžel schováva hlavu do piesku, možno sa otcovi bojí povedať že chce odísť- svokor si takto vlastne zabezpečil doživotné opatrovanie.Nakoľko mám skúsenosti s tým ako dokáže dlhodobá psychická nepohoda postupne človeku zničiť život ja by som sa tejto situácii nepodvolila.Stála by som si za slovom, že sa chceme ako rodina osamostatniť od svokra. Bolo by napr. super keby ste si zohnali napr. dva malé byty- aby ste boli samostatní a zároveň mu zabezpečiť základnú starostlivosť, aby nemal pocit, že ste ho totálne opustili .Je ťažko radiť konkrétne kroky- to je na tebe, ale svokor situáciu proste využil aby bolo o neho postarané, zabezpečil si opatrovanie, je to preňho veľmi pohodlné.No predstav si že ostane pripútaný na lôžko? To bude od Teba svokor aj Tvoj muž žiadať aby si ho doopatrovala- za to že ti poskytol bývanie? Si na to dosť silná? Z tvojho príspevku ale zároveň cítiť, že svokor nie je nejaký zlý človek, alebo zákerný, tak si isto zaslúži aj on dávku pochopenia, že by ostal sám, možno má sám strach zo samoty a osamelosti. Ale aj ty máš právo byť šťastná zo svojou rodinou- len to nejako zladiť- nuž babo raď ........

A začať tým, že mu kúpite televízor do jeho izby?

Manžel by sa vžil asi až vtedy, kedy by sa mu naskytla "možnosť" zostať trebárs na maródke zavretý s dedom cca 2 týždne - vtedy by mu asi došlo. Hlavne to s tým pozeraním cez Vaše okno. Alebo si vymeňte izby.

S malým ho na nejakú prechádzku vystrnadiť nevieš? Možno by došiel na iné myslienky...Našiel kamošov - kamošku... Alebo máš obavy o malého? Či je zdravotne vôbec "spôsobilý" takú vec absolvovať?

Ja ti len jedno napisem, ja pri takom niecom, som v tom blazinci uz davno. Velmi drzim palce.

Silné kafe. On si dovolí chodiť do vašej izby? Keď sa s manželom "venujete" jeden druhému, aj vtedy si dovolí vám tam vliezť?
Nemám slov.
Ja žijem s deťmi u našich všetci spoli v jednej izbe. A poviem ti, že som zrelá akurát tak na mašľu. Do všetkého sa mi pletú, či do zariadenia izby /to už som im ale hezky vyhovorila, tak už dali aspoň s týmto pokoj/, do upratovania, môj otec veľmi často do varenia, a do výchovy mojich prckov, tak to je kapitola sama o sebe. Jasné, že pomôžu ke´d treba, ale občas mám pocit, že sa nedá vyrovnať oproti tomu, čo mi chtiac nechtiac stvárajú.
napr. včera si malá doviedla kamošku, zhodou okolností je to aj frajerka jedného z dvojčiat. No tí zabudli, čo majú všetko na práci, a tak sa predvádzali, bola u nás prvý krát, tak jej chceli všetko poukazovať. Dedo to nevydržal, začal tam kričať, chodil nám do izby a plietol sa do všetkého, pritom som bola pri nich ja aj drahý včera som si pekne poplakala, taká bezmocnosť ma chytila, drahý ma musel utešovať /inak to bolo celkom fajn /
Takže zhruba viem o čom hovoríš. Horšie je to, že tebe lezie svokor do súkromia, to manželovi nevadí? Nám moc do izby ostatní nelezú, rešpekturjú náš priestor, naše súkromie, len včera sa dedo proste cítil ako veľký šéf, si myslel že 2 dospelí 4 deti nezvládneme alebo čo .
Držím ti všetky palce, nech sa to u vás čo najskôr vyrieši

A ako napísala Vierik začať pomaličky nenápadne meniť zabehnutý svokrov stereotyp.Presadiť si svoje po malých krokoch ženy musia niekedy vedieť neskutočne taktizovať. Niekedy nezaberajú rozhovory, prosby, ale činy.Píšeš že chodíš do zamestnania- kúp si sama televízor- nepros sa svokrovi, či manželoví. aj keď si ho vezmeš na splátky, ale budeš mať ďalšiu malú radosť v živote- môžeš sledovať program ktorý budeš chcieť- napokon život sa skladá z takýchto malých každodenných radostí a čím viac si ich dokážeš v živote presadiť tým spokojnejšia budeš.Možno by si občas mohla niekam vypadnúť a nechať domácnosť na svokra a manžela. Vieš ty si sa vlastne prispôsobila svokrovým a manželovým pravidlám, ale oni sa nepýtali či ti vyhovujú. Postupuj po malých krôčikoch ak sa nedá urobiť jeden veľký.Kedysi som manžela prosila aby sme si domov kupili počítač a on ma vždy odbil- ešte aj diplmovku som písala na zapožičanom.Potom som sa zamestnala a manželovi som raz len tak nadhodila, že keď nám on nekúpil počítač doteraz tak začínam naň z môjho platu šetriť a kúpim ho naším chlapcom. Taký ostal zahanbený, že do mesiaca sme mali doma najmodernejší typ počítača.A keby sa nebol rozhýbal tak naň našetrím ja a fakt ho kúpim.Tak ma napadá taká súvislosť, že keď budeš manželovi píliť uši s tým, že chceš odísť, tak si ho možno poštveš proti sebe, poštveš si proti sebe aj svokra- tam už môže ísť do tuhého-konflikty, rozvod....Ale keď si kúpiš televízor, alebo občas pošleš svokra s vnúčikom na prechádzku-veď to nie je až taký dôvod na nezhody.Svokor možno postupne aj pochopí, že vnúčatko môže obohatiť jeho život.Skús troška taktizovať...

Noemi, neviem, čo ti dievky odpísali... ja ti odkazujem jedno: píšeš že to nechceš, alebo hento nechceš, OK a SLÚŽKOU byť asi chceš lebo nič iné si z teba doma neurobili a mimochodom- poznám jeden podobný prípad, kde po vzore otca a deda si služku urobil aj syn z mamy ako rástol, nemal k nej absolútne žiadny rešpekt ani pekné slovo a tá na staré kolená krvavé slzy prelieva a zmeniť už fakt nič nevládze... TO CHCEŠ

Nikdy nerobí dobrotu ak sa niekto v nezdravej miere prispôsobuje požiadavkám a potrebám iných, aj keď sú to naši najbližší.Súžitie a spolunažívanie je o vzájomnom rešpektovaní, aj keď niekedy musíme vstúpiť do konfliktov aby sme si presadili svoje.Ale to patrí k životu.

Ja som sa musela naucit povedat NIE, lebo inak by som trpela ja a moja rodina-myslim manzel a synovia...aj ked to bolo na zaciatku tazke a myslela som si, ze ma nebudu mat moji najblizsi potom radi...pravy opak sa stal a dnes vsetci vedia, ze dokazem urobit aj nemozne, ale obcas poviem NIE
Inak si nebudes vazit sama seba a potom si Ta nebudu moct vazit ani ini...

mila Noemi..ja som dala vypoved po 20 rokoch tiez som bola len a len sluzka.Ale smola nik mi za moju pracu neplatil.Naroky rastli a ja som nevladala. hned na zaciatku som si postavila vysoku latku a potom mi bolo tazko cez nu skakat.Nikoho nevinim iba sama seba,tiez som chcela ukazat,ze vsetko viem a zvladnem..len akosi si to nik nevazil.Nikde nieje napisane,ze zena na materskej alebo vseobecne musi robit vsetky domace prace..nepises co robi tvojej manzel ako ti pomaha????Nemyl si sobas s pracou..proste rob to citis ak nemas chut upratovat tak sa na to vykasli...preco by len chlap mal prist z prace domov rovno k hrncom???ak je hladny nech ti pomoze..proste delba prace musi byt!!!!a co sa tyka svokra tazko radit ked neviem aky je a ako s nim vychadzas a aky vztah ma k malemu..ak to nieje najhorsie tak ho volaj na prechadzky spolu s vami alebo povedz malemu nech vola stakeho na prechadzku a postupne ich posielaj von samych...tazko sa radi ked nevieme aku ma stary pan povahu.....Hlavne sa cit medzi nimi rovnocena..neponizuj sa si ludska bytost zo svojimi pravami nie len povinostami....

da sa len suhlasit s tym co popisali baby ... ja zijem s malym v byte s mamou jej partnerom a mojim bratom. brat studuje a brigaduje, a oni pracuju. ja som doma, drobec este nema dva roky. tolkokrat sme si uz (aj krikom) vysvetlili ze to ze som na materskej znamena ze sa budem s krpcom hrat, ze pojdeme von ked je prijemne pocasie aj dva krat denne a nadlho ... takze ked bracha chce jest musi mi pomoct aspon s ocistenim a uvarenim zemiakov, alebo povysava, ci vynesie smeti ... ja robim co zvladam, vysavam, varim, drhnem kupelnu ... ale ked stokrat za den upozornim krpca sem mi nelez teraz robim! tak sa zakazdym spamatam a ideme sa hrat. nemozem cely den behat po byte a kontrolovat co este treba spravit. ked nasi pridu domov poobede a sedim na zemi a hram sa s prckom nic mi na to nepovedia, drobec je potom dobry, v klude doupratujem, nikto nestresuje (teraz uz nie ale byvalo to ozaj divokejsie kym si zvykli ze nepopustim ... no co z domu ma nevyhodili :)

drz sa, a na sproste reci sa da zvyknut ak by mal svokor cosi proti. ak nie je ochotny ocistit zemiaky, nuz tak bude jest neskor ako je zvyknuty. mamin partner mi to dokazal osladit aj pred navstevou aka som neschopna matka, dcera a zena vobec. neviem ci sa neskor uvedomil - trvalo to dost dlho - teraz mam relativne pokoj. samozrejme sa snazim mat vsetko na poriadku a navarene vcas. niekedy vsak treba robit kompromisy. nemoze to byt predsa na ukor mna ci maleho ...

uplne ťa chápem noemi. Niečo podobné som si prežila aj ja. Tiež som žila v jednej domácnosti so svokrom- alkoholikom. Len zazeral, kontroloval, navarené jedlo vyhadzoval,hned sa urážal, keď som mu niečo povedala, ako si ja dovoľujem jemu niečo povedať v jeho dome... no to by bolo na dlhé písanie. Najhoršie bolo že s ním sa nedalo vôbec komunikovať, ani po dobrom ani po zlom.
Ak je tvoj svokor aspoň trochu normálny, tak sa s ním skús porozprávať, a povedz mu že keď je doma ,tak sa musí zapojiť do domácich prác. Alebo ma ešte napadlo, že by si mu tak nenápadne mohla dať na výber. Že teraz si prišla z roboty a treba ti pomôcť, tak či bude variť on alebo pôjde s malým von. Alebo bude variť, alebo povysáva, pôjde do obchodu. Niečo take, dať mu navýber, ale nebude môcť cúvnuť.
Toto mám odskúšané, keď sa svokor vrátil z nemocnice, bol už na dôchodku, tak aby stále neliezol do krčmy, tak sme mu museli na každý deň prideliť nejaké povinnosti. Nám bolo jedno či to urobil dobre alebo zle, len aby niečo robil, aby sa zamestnal. A ako píšeš, keď má nadváhu, aj sa rozhýbe, a určite sa bude cítiť lepšie. Určite do toho zapoj aj manžela. nech sa chlapi cítia dôležito.
A ako baby písali vyššie, urob si aj ty radosť a kúp si napr ten TV. Veď si to zaslúžiš, no nie.
tak sa drž. prajem ti nech sa to čím skôr vyrieši

Chapem ake to musíš mať ťažké. Ľahko sa radí - urob to či ono. Najťažšie je meniť už zaužívané postupy, ako to už u vás aj funguje. Neviem si predstaviť, že by si svokrovi povedala, aby niečo urobil, ak to nerobil už roky. Pochybujem, že by si s tym niekam zašla.
Blbé je, že manžel ťa nepodporuje. Myslím, že zmenou by si mala začať od neho. Ak nemáš jeho podporu a on sa ťa u otca nezastane, tak s ním nemáš žiadnu šancu.
Nepíšeš, ako si na tom so svojou rodinou alebo priateľmi. Keď moja kamarátka zostala u svokrovcov na materskej, po 6 týždňoch skončila na psychiatrii. Navštívila som ju týždeň po tom ako prišla z pôrodnice a bola šokovaná ich správaním. Ľutovala som, že náš dom bol ešte vo fáze stavby, inak by som ju zavolala k nám aspoň na týždeň, nech má trochu obyčajného pokoja. Možno by si to potrebovala aj ty, niekam vypadnúť.
Ešteže si začala pracovať, určite je to oveľa lepšie.
Teda poviem ti, neviem čo by som robila. Máš vobec nejaké vyhliadky do buducnosti (vzhladom na príjmy - ci by neslo kupit vacsi byt alebo maly domcek) na zmenu v bytovej otázke? Ak nie, tak predpokladám, že lepšie to asi nebude. Preto určite nestrkaj hlavu do piesku. Ty sama musis najst tu spravnu vec, ktoru treba urobit.
Možno to nie je niečo "veľké" ako sa odsťahovať, ale viac malých. Z vlastnej skusenosti ti poradim, nehovor mužovi čo by mal alebo nemal robiť, nesťažuj sa mu dookola na to isté, nedosiahneš tým nič. Postav ho pred hotovú vec a už neustúp.

a keby ste predali byt, kupili starsi dom, v ktorom by ste dedulovi urobili samostatny vchod aj byt, akoze v jeho zaujme, nech ma sukromie, nech ho neotravuju deti...? kedze rodina je zrucna v stavbach, dat do poriadku stary dom, pripadne pristavat, by nebolo az tak financne narocne. dokonca by sa dedko mohol realizovat v zahrade - mozno ho to nadchne. moj otec tiez zije cely zivot v 3-izb. byte a na dochodku by sa rad venoval zahradke (tak rada by som mu to splnila).

To treba, to treba-najhoršie na takýchto problémoch je práve to že človeka oberú o množstvo energie a potom sa nevládzeš tešiť ani z bežných vecí nie ešte tak riešiť takéto zásadné veci v živote. Ale je super, že sú také naničmamy, ktoré si nájdu čas a podelia sa o svoje skúsenosti a dodajú radosť do života.Je to super že existujú tieto stránky držím palčeky pri hľadaní toho správneho riešenia

A čo tak nahovoriť nejakú staršiu pani,aby ho zbalila?to by bolo tiež riešenie,starký by sa prebral z letargie,aj chodiť by začal,aj na prechádzky,neboj,len tak by utekal z domu.Poznala som jedných,tí zaplatili pána na zbalenie pani,to síce akože nevyšlo,ale pani zachutilo, podala si inzerát a odišla za priateľom,ktorý mal svoj dom.Sprostý nápad,že?