no pravidelne 
jeden deň absolutne nič, jak sa u nás hovorí, vlas som v robote našla. A iný deň urobím aj za 3 normálne dni.... Asi netreba nad tym špekulovať, len to využiť.
Horšie, keď si naplánuješ veľa dôležitých vecí a príde útlm ....
Keď naplánujem veci, lebo musím, tak útlm neni.
Vtedy to musí sypať ako piesok v presýpacích hodinách. Ale pravdu máš. Občas sa pozriem za sebou, že preboha ČO som dnes robila?
asi to bude ciastocne, aj tou nasou pracou z domu, len to nie je o tom, ze dnes sa mi nechce, ale nejde to. Ja sa stale pokusam, len ten moj vysledok ... U teba to bude aj zdravotnym stavom?
Zvykla som si písať denník. Skús i ty. A potom si ten menštruačný cyklus na to namaľuj a budeš sa diviť aké grafy ti to dá. Ako ovulácia - fuuuu, iné výkony, výkyvy nálad a spol. Nielen PMS 
.
A takéto dni mávam, ale je to ruka v ruke so všetkým - so stravou, s pohybom.
Inak, čím menej spím, tým som výkonnejšia - teda po určitú hranicu.
Mne je uplne jasne, ako na nas vplyva cely cyklus, to vnimam, raz soms chopmna pisat, potom varit, potom piect, inokedy tvorit .... len ta jednodnova periodicita, tomu nezodpoveda. 
Verim, ze aj pohyb a strava maju nasej energetickej bilancii svoj podiel.
Kamka, geniálna téma. Výkyvy výkonu. Mám to ja aj všetky moje deti, všetci máme nejaké úniky. Je to v hlave. Raz makám ako divá, dokážem nespať 48 hodín (reálne overené) keď treba. Tak isto keď som v strese (ak má prísť návšteva napr. alebo keď niečo fakt treba, keď už prihára...) tak to má na môj výkon úžasný vplyv, občas túžim mať poruke adrenalínové injekcie :) A rovnako skvelo dokážem robiť NIČ. Doslova a do písmena. Ustanem akoby spokojná sama so sebou, čo všetko som už urobila. Ako je to možné, netuším. Minule som strávila (na moje zdesenie) tri hodiny v polosede na gauči bez pohybu!!! Asi som iba žmurkala a dýchala, inak som sa ani nepohla a precitla som fakt až po troch hodinách. Čo všetko za ten čas cezo mňa prešlo - milión myšlienok. Už som sa nauvažovala až až, čo to je, prečo to je, prečo to takto (ne)funguje... čo z úvah. Jednoducho sa prijímam taká aká som. Dobrý základ je vedieť, akým systémom fungujem. Mám neskutočnú radosť z aktívnych dní a neznášam tie neaktívne. Vtedy sa snažím motivovať.
Poznáš tú scénku z Doby ľadovej kde Diego zakričí na Sida - "HNI SE!!!" (v českom dabingu, ale takto to má význam aj v slovenčine )? Ten výkrik spôsobí rúcanie ľadovcov. Zvyknem si to na seba pomyslene zaručať . Veľa je to o SEBADISCIPLÍNE. To znamená robiť to, čo treba, vtedy keď to treba a bez ohľadu na to ako sa človek cíti. Nekráčať cestou najmenšieho odporu a bojovať proti faktoru pohodlnosti. Niekto to má v sebe prirodzene, ja nie. Možno v dôsledku prežitých tráum od detstva po dnešok. Ktohovie. To však neznamená, že sa nechám znechutiť. Vymýšľam na seba rôzne finty. Napríklad Pravidlo tridsiatich minút (robím 30 minút len jednu jedinú vec a nič iné, čo mi zabráni skákať po byte ako koza od jednej veci k druhej bez viditeľného výsledku, ale s obrovskou stratou energie) alebo Pravidlo jedného dotyku - dať vec hneď tam, kam patrí, bez toho, aby sa jej ktokoľvek musel dotknúť. Výkyvy výkonu môžu aj za bordel okolo nás. Lebo poriadok si vyžaduje pravidelnú činnosť. Chvíľku vynecháš a si tam, kde pred tým. Pozitívnym zistením u mňa je, že plniť Božiu vôľu = byť sebou. Beriem to všetko ako dobrodružstvo a má to tu celé šťavu 
.
Dobrá si s tou sebadisciplínou, dôverne poznám, nie ten pojem, ale to poskakovanie po celom dome ako horska koza, tu niečo, tam niečo a výsledok skoro nič. Polozit veci na svoje miesto, je nas privela, sama to poriadne neviem, ale snazim sa miestami, zvysok rodiny som nenaucila, lebo to neviem ... Ano zivot je jedno velke dobrodruzstvo, vsak aby sme sa nenudili. Prehlásim sa za umelkyňu a mám vymaľované. 
Dobrá ešte len budem teda mám nádej, že sa k tomu dopracujem. Pravidlo 30 minút ma prekvapilo. Je veľmi oslobodzujúce. A veľmi variabilné. Dá sa použiť na všetko a čas sa dá upraviť ako sa mi zachce. Základ je sústrediť sa na jedinú vec. Dala som si 30 minút na prádlo. Nakoniec som ho skladala dve a pol hodiny pričom som nerobila nič iné. Fakt nič iné ani telefón ani počítač ani iný rozptyľovač pozornosti. Musela som sa ovládať, ale spratala som totálne všetko prádlo, ktoré nebolo v skrini. Zbavilo ma to 50% neporiadku. A ten pocit slobody, sústredenia... prevažne cítim bezradnosť keď DOMA niečo robím (ku podivu inde mám nadhľad a nechaosím) a pri pravidle 30tich sa ten hnusný pocit stratil. Inak hlásim sa do klubu umelkýň .
s pravidlom 30 minút, teda, to bolo skôr pravidlo tuším 10 minút som sa pred rokmi prvý krat stretla pri fly lady. Možno si to ešte pamätáte, to bola a je tá upratovacia pani. Čo začína upratovať kuchyňu od nalešteného dresu :). Ona radila nielen sebe ale napriklad aj detom nariadit minutky na 10 minút a venovať sa fakt jednej činnosti - napríklad 10 minút iba spratovať veci z vodorovných plôch v byte. Človek keď sa rozbehol, tak malokedy dodržal iba 10 minút. Ťahalo to robiť viac. A teda v domácnosti to fakt platí, že 10 minút denne je nieedy oveľa viac ako pol dňa v sobotu. Lebo vtedy sa zlikvidujú kritické miesta, z ktorých sa neporiadok šíri :)
Keď som taktko prešla k upratovaniu, tak mne sa veľmi páči to, čo sme tu rozoberali minulý rok v lete vďaka tej japonskej knižke o upratovaní. Minimalizovať veci. Myslím, že toto leto budem pokračovať. Lebo čím menej vecí, tým menej príležitostí na voľné hromadenie čohokoľvek kdekoľvek.
Ale to som už asi trochu odbehla od veci
Nad tou knizkou o upratovani,teda tym procesom rozmyslam aj ja, u mna stale vsykoci problem, kam s tymi vyhodenymi vecami? Co sa da recyklovanmie, co nie,c o s tym ... hlady oblecenia nai takeho ani takeho ...
oblečenie, hlavne moje som prehnala cez podaj dalej. Knihy sme na viackrat zaniesli do kniznice a este budem pokracovat.
Ostatne veci sme vyviezli na zberny dvor. A velmi pekne bolo, ked sme tam isli tesne pred vianocami, tak zrazu chlapi zbadali, ze lampa v tvare mesiaca, co sme tam doniesli im sluzi ako vrch vianocneho stromceka. A viem, ze kazdy jeden raz, ked to tam prinesieme, tak to preberu a zúžitkujú, čo sa dá.
Z kuchyne sme veľa vecí dali do Zóny bez peňazi.
Posteľné prádlo sme dali do nemocnice.
Staré matrace, osušky, obrusy som doniesla do psieho útulku.
Takže s vyhadzovaním naozaj nemám problémy.
A dokonca včera sa môj manžel odhodlal na veľmi záslužný čin - hračky, ktoré opatroval ešte po sebe, podaroval jednému zberateľovi. Dlho váhal, dlho sa to obchádzalo, ale konečne sa podarilo. Vidi aj sám, že čím menej vecí, tým lepšie.
ok, ked sa chce tak sa da, uz len si na to musim najst cas, zacnem valstnou skrinou asi si aj knihu kupim
Vcelku je jedno, čím začneš - ak si dobre spomínam, tak ta fly lady zvykla začínať dresom, Lenka tuším vianočné upratovanie začína skrinkou pod dresom.... Stačí na začiatok iba jednu poličku kdekoľvek. alebo jeden šuflík
Na zaciatok mam na mysli to vyhadzovanie ;)
Ja som na tom podobne. Niekedy cez den nespravim takmer nic a inokedy sa sama cudujem, co vsetko som postihala. Co je zaujimavejsie, ja mam taketo vykyvy aj pocas dna. Cely den sa napr.neviem dokopat poupratovat kupelnu a okolo tej siedmej ozijem tak, ze umyjem kupelnu, zem, ked uz mam v ruke ten mop, poumyvam kuchynu, chodbu... A to behom pol hodiny. Keby som sa k tomu vedela dokopat skor, nemusim na to cely den mysliet.
presne si to vystihla. Je to o pevnej vôli a o tom, že stačí ZAČAŤ.
Jáááj, niekedy mám pocit, že nie dni ale týždne mám útlmové Aj sa snažím niečo robiť, ale výsledky mi snáď niekto vymazáva... Potom príde deň (alebo skôr večer a noc), keď spravím to, čo by mi inak trvalo pár dní, spím 4-5 hodín a ráno normálne vstanem a fungujem... A keď mám útlm, tak aj idem spať normálne (skôr spať chodím len keď som chorá) a ráno sa ledva vyplazím, aby som deti do školy vyhnala...
Tak ja si davam 30 minut nic nerobenia pekne si sadnem na gauc s kavickou a tabletom. Povacsine je to po pracovnom, nakupnom ci inom vykone doprajem si oddych a mozem makat dalej
Kamilka nie si sama . Niekedy si pripadám ako perpetum mobile a spravím za dva dni / a noci/ viac ako inokedy za týždeň. A potom sú chvíľky , keď mám problém vstať z postele. Bolí ma hlava a celý deň by som najradšej prespala. Mám trochu problém so samodisciplínou , niekedy neviem , či som len tak príšerne unavená a lezie na mňa chrípka, alebo som jednoducho lenivá , že sa mi NIČ nechce , len SPAŤ .
Ale už to je fantastické, že keď funguješ ta podávaš skvelé výkony, to aj devy vyšie spomínajú, lebo ja keď fungujem, ta stále len svojím slimačím tempom. ;)
Inak podľa mňa to nie je o lenivosti, ale že telo má viac rozumu ako my, a vie kedy má dosť.
no, ja mám pocit, že človek, ktorému určujú život termínu typu 25. v mesiaci, 31. marca a podobné lahôdky nemôže mať problémy so samodisciplínou..... že taký človek musí fungovať, inak mu to štát nepekne spočíta. A potom občasný útlm je iba vyrovnanie stavu
Kamila, toto sa mi stáva úplne bežne. Včera bolo hnusne, pršalo fúkalo, zas mi dáždnik dokmásalo (druhý za mesiac!:). Zle mi bolo, keby som mohla, nadávala by som celý deň ako pohan (veď keď ma nikto nevidel, aj som:)), ráno som sa v tom lejaku vonku so psom dorevala, že čo je toto za otrasné počasie... V práci som mala pocit, že som ikona neužitočnosti a zbytočnosti...
Dnes ráno slniečko, pohoda, ráno som stihla ešte aj uvariť!!!:D
No a k tvojmu problému, Kamila. Ja si vôbec nemyslím, že funguješ slimačím tempom. To je len tvoj subjektívny dojem. Dovolím si tvrdiť, že ťa poznám dosť dlho a dosť dobre na to, aby som vedela posúdiť, či si výkonná alebo nie si. A fakt si nepamätám obdobie, že by si nefičala. To sa len tebe tak zdá. Jediný rozdiel medzi tvojím slimačím a neslimačím dňom je v tom, že mi povieš, že si grogy, ale vôbec sa to nijako neprejavuje v práci, reakciách a podobne.
Nemyslím si, že preháňam, typická nedeľa u mňa, že ešte okolo štvrtej sa stále motám v kuchyni, po tom, čo som len obed navarila, nejaký koláč spravila a jednu práčku dala prať a posušila, niekedy MM naloží umývačku, bo s tou som bojovala túto nedeľu okolo siedmej večer. Občas aj neskôr... O mojej klasickej praci ani nehovorim, skacem z jednej veci na deviatu a obcas aj jednu dokončím. A niektore omietam robit, lebo ...
Inak, baby a aký je dôvod na to, aby sme fungovali každý deň na 120%??? To len tak na zamyslenie.:)
Ja som na tom s energiou podobne, niekedy 120% a niekedy 50%, spanok pritom rovnako dlhy, ritual kazdodenny rovnaky, tak nechapem:-) Nakopla ma trochu doktorka na preventivke, ktora naznacila, ze mam malo zeleza a zvysenu cinnost stitnej zlazy. No tak patrame dalej:-/
Držím palce, aby ste sa dopatrali. To mas este celkom dobry pomer, ja sa citim v lepsie dni na 75% a slabsie dni 30%.
Veľmi dôverne tento pocit poznám...jeden deň na 100% a druhý ledva na 10...na všetko zabúdam, neviem čo skôr, neviem nájsť nič, čo zrovna v tej chvíli potrebujem...a na další deň je opäť všetko v poriadku..a takto stále dookola...jeden deň sa cítim ako neschopná a druhý deň, tak, že zvládam všetko. A možno je to len môj stresujúci pocit zo všetkého toho dennodenného kolotoča.
Devy krásne, aj vám sa také stáva také ako mne?
Jeden deň fungujem normálne, to jest pracujem a vykonávam všetky svoje radosti aj povinnosti, primerane svojim dannostiam.
Na druhý deň príde totál útlm, ale že nič ... bez nejakej zjavnej príčiny. A tak dokolečka parvidelno nepravidelne. Toto nemá súvis ani s mneštruačným cyklom, ani fázami mesiaca ... A to som pri tom akčnom dni až tak veľa nespala, dlho do noci som debatovala s dvoma deťmi na FB. Pri tom prispatom, som zas aj hlavu večer pri cvičení ľuftovala, aj šla spať v normálnu dobu. Či som len hore zadkom vstala, či ... Pomož bože, bo nemože....
Dievčatá, aj vám sa také občas stáva? Neprosím si rady, len nech viem, že nie som jediná uletená.