Skúste si dať spolu za pohárik a nech rozpráva, rozpráva, rozpráva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skúste si dať spolu za pohárik a nech rozpráva, rozpráva, rozpráva
nooo...tolko placu mam za sebou...ze by z mojich slz pocas tych rokov uz bolo aj nejake jazierko....v tom mas velku pravdu..pomaha to...velmi....ako na to..?no ja si myslim..ze nech si vecer sama posedi doma...naleje nejaky drink..pusti si velmi smutnu hudbu...sviecku..a nech rozmysla nad svojim problemom...nechce sa mi verit..ze by to nefungovalo.....a inac..drzim jej palce..aby nemusela casto plakat.. ..radsej nech sa
este tu chcem dodat...ja placem aj pri posta pre teba...alebo modre z neba..ked je tam nieco dojimave..nieco velmi tragicke a smutne...utrpenie placucich ludi..deticky na onkologii...niekedy to az musim prepnut..lebo potom az zle spim...
dobrý film,taký ciťák.ten by nepomohol?
porozmyslam o tom vine. ale to musim draheho niekam vystrnadit najlepsie cez polnoc. doma sa jej to neda. ak ju prichytia, myslim ze vysvetlovanie preco place, vsetko len skazi a zase poplakat si, ked nikto nie je doma... to nejde na povel.
mozno je to v tom, ze sa na to tak upriamila.
a mozno aj v tom, ze sa trochu boji, aby sa jej nevratilo obdobie, ked plakala pre kazdu mensiu krizu.
no a ja sa bojim, co vsetko si vypocujem a ci sa potom nebude ona citit, ze teraz viem toho privela (popripade si nebude pamatat, co vsetko mi povedala a bude to este horsie) a bude to cele neprijemne.
Neboj, nebude to nepríjemné, ona sa vyplače, vyrozpráva...a Ty si priateľka, ktorá nepotrebné pustí jedným uchom dnu, druhým von Ak chce plakať sama, zožeň jej film Kuře melancholik, oči som mala opuchnuté a dušu boľavú ešte týždeň
nejde o to, ze mi to povie (to bude mat u mna schovane). ale o to, ako sa ona bude citit na druhy den pri spomienke, ze o nej viem mozno viac, nez by dovolila aj vlastnej mame. mam taku skusenost (bez alkoholu a s inou kamoskou), chvilu trvalo nez to napatie medzi nami potom povolilo, lebo kamoska bola zo mna nervozna, ze viem privela (lebo noc je carodejka, otvara srdcia aj usta a za bieleho dna je potom vsetko v inom svetle. aj ta dovera, s ktorou to bolo zverene). v podstate sa bojim, aby nam to potom nenastrbilo priatelstvo. proste som sebec.
Nie si sebec, ostatné nechaj na ňu
Mne keď som riadne naštvaná pomáha fyzická práca, prechádzka či beh so psom a plávanie. Najlepšia je práca na záhrade, motyka si to odskáče, ľahšie sa pracuje aj odbúrava stres...
Ináč Pošta pre teba aj Modré z neba na mňa bezpečne funguje tiež.
Najdi v okoli nejakeho ezoterika alebo reiki majstra, ktory ma pyramidu...ale myslim taku velku, pod ktoru si moze sadnut...
mala som kamosku, ktorej zomrela mamina ked ona mala asi sedemnast...neplakala ani ked jej o par rokov umrel otec...
Tak sa nejakym zazrakom dostala k panej co sa venovala reiki, ta ju posadila pod pyramidu a po chvilke sa emocie uvolnili natolko, ze plakala ako letny dazd....
Ja som roky neplakala. V detstve som sa narevala a nastresovala tolko, ze v puberte to proste neslo. A potom prisiel zlom-vo chvili, ked som to najmenej cakala. Na stretnuti s priatelmi, kde som bola stredobod pozornosti, ma to tak dojalo (ta zaangazovanost a pocit podstatnosti), ze som sa rozrevala ako mala... Treba len spravny dovod a slzy pridu.
Mňa premôžu občas slzy tu na NM,keď cítim dobro a úprimný záujem mi pomôcť /alebo inej mamine/,keď mi je zle...ako nedávno.A tiež, keď potrebujem objať a stane sa to.Občas sa stane taký zázrak.Keby ma tak objal otec.........Objatie má zázračné účinky - myslím, že na každého, kto je smutný alebo nešťastný.
Mna zarucene rozplace cibula,pri nej nepotrebujes ani vyhovorky. Najradsej ale placam vo vani,tiez dobra vyhovorka,ze oci cervene z horucavy a vody...
.....jaromír nohavica.....
.....karel kryl......
.....čechomor......
ak sa potrebujem vyplakať, vezmem si mp3 s pesničkami horeuvedených interpretov a sa to rinie a rinie a rinie...večer, len tak, keď ukladám syna spať......
...a gól bol minulý týždeň, malý zaspal akurát v čase, keď spieval v ČsHS Martin Chodúr ...som vyliezla zo spálne s utretými soplami a v obývačke mi začali tiecť zase spolu so slzami...a potom ešte Modlitby pre Martu..dovidenia..
Mam, resp. mame taky maly problem. S kamoskou. Nevie plakat. A moc by potrebovala.
Vec sa ma tak, ze momentalne sa jej prihodila smutna vec, ktoru riesi. Dost ju stresuje. Rozumove riesenie na nu by sme v podstate aj mali (uz sa pomocou tejto stranky stavam skoro diplomovanou psychologickou :))), ale len v medziach laikov, takze ked si nevieme rady, odporucam k odbornikom). Problem je, ze najlepsie by jej asi teraz ulavil plac. Proste to napatie aspon ciastocne zo seba dostat. Taka katarzia. A tu je kamen urazu. Zistila, ze sa tak dlho snazila byt dospela a neriesit veci placom ako decko, ze zrazu sa ani nasilu nedokaze prinutit plakat. hovori, ze by aj chcela, aj to citi, ze je toho vela, ze uz-uz bude plakat... a nic. ani slza. Niekde v nej je to zaseknute a nechce to von. Aj sa jej sem-tam podari uronit par kvapiek a stop. Skor ju chyta hnev a agresia. Ist sa vyzurit. ALe najlepsie na niekom, koho by zvozila pod ciernu zem. Navrhla som seba, ale kedze nic proti mne nema, fungovat to nebude (aspon sa zasmiala). ked sa pojde hadat s manzelom (najlepsi terc), nebude to riesenie, len sa vsetko zhorsi.
Okrem toho, ze som jej navrhla regresiu, konstelacie (zatial oboje zamietnute), napada ma uz jedine stara ostra cibula (tiez ju pobavila, ale hoci smiech vie tiez ulavit, v tomto pripade jej moje pokusy o humor nepomahaju).
Takze, nez ju nejak presvedcim na psychologicku, mate napad, ako sa rozplakat? Ako pozhanat svoje myslienky tak, aby vyvolali konecne plac? Zatial je presvedcena, ze to jej pomoze zbavit sa aspon trochu nervov (a ja tiez), lebo uz fakt obcas reaguje ako sopka tesne pred vybuchom.