Autopilot

Posledných pár dní sa mi ešte častejšie ako inokedy, stáva, že sa za volantom pristihnem  duchom neprítomná. Nijak nerozumiem tomu, ako som schopná odšoférovať, relatívne dlhé úseky a byť pri tom úplne mimo. Ako v meste si také nemôžem dovoliť, na (ne)šťastie sú tam  samé semafóry, hustá premávka, musím byť na svoj vkus až priveľmi bdelá. Ale ten náš úsek z dediny do mesta, to je katastrofa. Uplynulý týždeň bolo čo riešiť, aj kam jazdiť a asi dlhšiu dobu sa to nezmení ... Na prebratie sa k životu, skúšam všetko možné aj nemožné ..., len na sto percent nepomáha ...

Raz som čítala rozhovor s jednou strelkyňou, ako s aučila byť sústredenáa a trénovala si to práve pri šoférovaní ... Vraj je dobré všímať si čo najviac detailov okolo seba. Jasné, len tie v zornom poli a čo nebudu rozptyľovať pozornosť od diania sa na vozovke, ale byť tu a teraz ...

Dievčatá, stáva sa aj vám, že s a pristihnete pri tom, že vaše auto riadi autopilot vo vašej hlave? Nemám na mysli zautomatizované pohyby, pri preradzovaní, brzdení zrýchlovaní, ale prechádzaní po cestách aby ste vedome vnímali, čo sa deje okolo vás?

Diskusie Naničmama.sk: 

Kami, veru stalo sa mi to už a nie raz. Išla som z bodu A do bodu B a kúsok, úsek cesty, som si nevedela vybaviť. Akoby som ho preletela vedľa seba. 
Tiež tomu nerozumiem, ale v poslednom prípade ma až striaslo, pretože mi napadlo - čo ak som niečo prehliadla? Čo ak nabudúce niečo nebudem vidieť?
Myslím si, že to spôsobuje množstvo myšlienok v hlave, množstvo otázok, hľadanie riešení.. kto vie.
Skúsim aj ja v takýchto momentoch pozorovať detaily, alebo spievať zároveň s rádiom, vraj aj to je dobré.. uvidím 

Zaželajme si šťastnú cestu  Áno

Veru hlavne šťastnú cestu, bez hlavy v oblakoch Úsmev

Prebehla som zopár článkov na tému autopilota v našej hlave a dozvedela som sa, že je našou každodennou súčasťou. Vraj v režime autopilota vykonávame skoro 50 percent našich aktivít, je to záležitosť zvykov?

Na jednej strane automatická činnosť oveľa menej zaťažuje náš mozog, ako by sme mali vykonávať niečo nové, vedome,  na druhej strane je nase zautomatizované správanie veľmi ovplyvnené aj negatívnymi skúsenosťami, emóciami ... a mozog nevyužívame, ako by sme mali, zakrpatieva ...

Z mojej osobnej skúsenosti, hlásim, že toho autopilota používam, ešte vo výraznejšej miere a prepokladám, že tým aj pocitovo "osprostievam", zrejme aj zanikajú mnohé nervové spojenia. To je môj čisto laický pohľad. Svoje robí aj únava.

Ako sa tomu všetkému vyhnúť nielen pri šoférovaní, ale aj v bežnom živote, je vraj byť čo najviac v prítomnosti, jasné aj cielená meditácia je cesta. Keď som o tom čítala , uvedomila som si, že to je presne to čo sa nám snaží vysvetliť náš učiteľ na joge. Vnímajte, ako sa vám napínajú svaly, pri každom pohybe, ktoré sú zapojené, aký je rozdiel pri výkone daného cviku jednou, rukou (nohou), druhou ....

Takže riešením, roztržitosti, a iných duchom neprítomných aktivít, aj trénovanie mozgu ak máme pocit, že zakrpatieva je okrem iného (napr. robiť bežné aktivity inak, zaťažovať mozog inak) uvedomenie si,

  • čo práve robím fyzicky, ktoré časti tela zapájam, prsty, ruky hlava, je mi zima, teplo, ako mám poskladané nohy, hrbím sa?  ....
  •  vlastných myšlienok, sú pozitívne, negatívne, prečo ..., nesúdiť, ale byť vedomým pozorovateľom, ak sú v danej chvíli nevhodné, tak ich treba odsunúť na vedľajšiu koľaj.
  • sledovať čo sa deje okolo nás, jasné, nie za každú cenu, keď sa potrebujeme sústrediť na niečo dôležité, ale či nám hučí počítač, vonku fučí vietor, prichádzajú zvuky, od susedov ..., aká pieseň ide v napr. v autorádiu...,  pomáha nám to vrátiť sa do reality.
  • samozrejme aj sa veľa hýbať, najlepšie na čerstvom vzduchu a uvedomovať si všetko čo sa deje okolo nás, nielen chaos v našej hlave.Hambím sa

 

podľa mňa niektoré veci je úplne fajn, ke´d sú na autopilotovi. Napríklad upratovanie. Kedysi sme aj tu sa bavili o Fly Lady. Tá mňa naučila ísť niektoré veci fakt automaticky. Aj možno viac by sa dalo. Napríklad utrieť v kúpelni umývadlo, toaletným papierom pretriem vrch wc. Na autopilota dávame doma kluče na rovnaké miesto, ustiela sa posteľ a pár iných vecí. Super by bolo aj spratovanie rovných povrchov večer (ale to sa mi nedarí, aj ke´d mám rada, keď sú  stoly a iné čisté...) Sú to také tie pravidelné, nudné, opakujúce sa veci. Ako napríklad uývanie zubov.

no sú miesta, kde je autopilot na prekážku. Šoférovane je fakt nebezpečné. Niektoré omyly spôsobené autopilotom sú aj zábavné. Aspoň pre mňa. V sobotu sme boli na jarmoku a doniesli sme si ako tradične údenú mletú papriku a bylinkov grilovacie korenie. Tašky u nás vykladá manžel. A keď som chcela v nedeľu vyskúšať to korenie, tak zrazu nebolo ani na jednom mieste, kde by teoreticky mohlo byť. Obaja sme dumali, ale od momentu, jak sme zaň zaplatili sme o ňom nevedeli. Ani len kto ho daval do tašky sa nám nevybavilo. Tak sme skonštatovali, že sme o 4€ ľahší.

Ale to celé len dovtedy, kým som nešla do chladnička. A tam na mňa obidne vrecuška čakali spolu s domácou klobásou, ktorú sme tiež niekde kúpili.... Takže to bol autopilot, ale taký alzhaimrovský...

Pozitívne zautomatizované zvyky hlavne pri upratovaní sú skvelá vec, aj keď asi aj pri nich by sme mali byť v bdelom stave. Úsmev Škoda, že u mňa veľmi nehrozia. Úsmev Kľúče od auta, mám občas aj na tom istom mieste. Hambím sa

Vieš že ja mám zapnutého autopilota aj na bicykli? A to by som si teda mohla pamätať, keď makám jak divá Chichocem sa ... sa mi občas stane nielen to, že "už som tade išla? kedy som tade išla?"

Po meste chodím trasy z bodu A do B na aute inou cestou ako bikom (lebo hustota premávky a prekážky na ceste). Obe cesty sa dajú prejsť oboma prostriedkami, len tá biková je dlhšia pre auto ( lebo na biku sa niečo ide po cyklo chodníku skratkou). A top je, že ideš autom, ideš a pomaly sa na úroveň chodníka dostávaš a že HUPS! Tadeto s týmto hovadom asi nie Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev.

Autopilot je fajn občas - ale vypínam maximálne. Tiež pri športe dostávam otázky občas "na čo myslíš? Prečo sa nesústredíš?" Vyplazený jazyk

Ta to je uz ozaj vazne, ked sa na moment pozabudnes ci si v aute abo na bike, co sa tyka cesty. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

ano, stava sa mi to. Hlavne ked idem po zauzivanej trse. Niekedy sa potom stane nejaka miniaturna kolizia, ktora ma absolutne preberie a dllho potom davam zvyseny pozor. Sledovat okolie mne nepomaha, nemam nejaky extra pozorovaci talent.  

Vsak toto, zname trasy chodime skoro naslepo, tiez malo sledujem svet okolo seba.

No hej, naučené trasy... Zabudnem sa a ráno sa otáčam pred ZUŠ, dupem na plyn, aby som stihla do 7:30 prísť do práce Veľký úsmev  Alebo ma z práce niekde pošlú a ja hajde domov... Najlepšie sa podarilo drahému, keď sa vybral z obchodu autom chodníčkom pre peších - zastal pred betónovou zábranou, a že prečo tam je, sa ma pýtal.

Ta to ešte lepšie, keď ideš tam kde si zvyknutá a nie tam kam treba Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Mam pocit ze na "autopilota"  fungujem uz rok a pol, ale na stastie nie za volantom Úsmev

Aho moja , casto na teba myslim, ako sa drzis?

Kamilka , no nic moc...Mam metastazy na pluciach a kostiach. Bedrovy klb a chrbticu. Na bolesti mam uz opiaty. Fungujem ako sa da.

Bola som na super dovolenke, dufala, ze po navrate si na kontrole vypocujem lepsie spravy. Totiz pred dovolenkou som skoncila dalsie ozarovanie. A onkomarkery namiesto aby klesli , mi vyskocili na viac ako dvojnasobok. Mala som pred ozarovanim 107 a teraz po mesiaci mam 220. / pricom by mali byt tak 0 az 10/

Mam pred sebou dalsie CT a MRI a podla vysledkov uvidim, co dalej'

Ale aspon som doma a nie v nemocnici a fungujem Slnko

Jaj moja ObjímamObjímamObjímamObjímamSrdce

Tiež sa mi stane veľmi často že si spätne nespomeniem na cestu,neviem ako som ju vlastne prešla...ale keď sa niečo nezvyčajné udeje,to reagujem rýchlo a dobre - sanitka, mačka...takže autopilot áno ale asi nevypnem reakcie na nebezpečenstvo,našťastieChichocem sa

Onehdá bolo niekde, že si treba trénovať mozog a moje dieťa to zase vzalo po svojom - zase vymenil vrchnák na soli a cukru a ja som si zrána osolila kávu - sadla v deke na balkon, zapálila cigaretku, odchlipla si a fuuuj do riti...ja ho rozdrapím......jasné že mi o tom nepovedal.Tak som ho zdžubala,prečo to vymenil, vraj si mám trénovať mozog.Mu vysvetľujem, veď ale to mi o tom musí povedať keď to vymeníš, inak to nemá zmysel ak o tom neviem!Ako si takto trénujem mozog???

Akože ako?Keď si tú kávu skúsila, koľko nových nadávok ti napadlo?Tak trénovala si či nie ten mozog?

...no a nemaj ho rádSrdce

Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevÁnoÁnoÁno ... lingvista!

Zlaty Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.