Natalie, to, ze tuzis po dietatku, uplne chapem. Ja som podobne pocity mala tiez od 18tich. Odvtedy som pravidelne navstevovala babetkovske/mamickovske fora, citala o starostiach a radostiach, ale napriek tejto tuzbe som vzdy chcela najprv dostudovat a az tak sa do toho fakt pustit. A tak sa aj stalo, prve dietatko som mala v 26... teraz mam uz deticky dve, vek po 30tke a veru nelutujem, ze som pockala. A keby som mohla mat zasa 25 a skusenosti ktore mam, veru by som pockala kludne este 2-3 roky... nevravim, ze to lutujem, to urcite nie, moje deticky su to najdrahsie, co mi prislo do zivota... ale deticky rastu, neostanu tymi nadhernymi bezbrannymi babetkami, ktore staci nakrmit, prebalit a pokolisat v naruci... obe deti su este relativne male, ale uz zacinam chapat co sa tym mysli "male deti, male starosti..." :) Takze moj nazor, ze deti zivot nepokazia, len ho navzdy usmernia inym smerom... a je obrovsky rozdiel pomahat starat sa par dni o male babetko a mat vlastne deti...
Drzim palce, aby tvoje dietatko prislo, ked na to budes pripravena po vsetkych strankach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Narazila som na blog cez kamosku a len tak ze skusim. Mam 20 rokov a strasne by som chcela babo. Neviem sa dockat toho pocitu ked si zoberem nieco take malinke drobucke na ruky a budem vediet ze je to moje:) Mam priatela len kratko ale aj s nim som sa o tom uz bavila a povedal ze aj on by chcel babo je o 10 rokov starsi odo mna. Na druhej strane ma zas odhovaraju ludia ze je to skoro a ze si "pokazim" zivot ale ako moze dieta pokazit zivot? Zaujmalo ma co mozno povedia niektore zeny starsie skusenejsie a mozno aj take co mali podobne pocity a tuzby. Je mi jasne co babätko obnasa starala som sa o malu sesternicu a nie len tak na hodinku ale aj niekolko dni som pomahala a videla ze babo neni len radost ale aj starost aj tak strasne po miminku tuzim.Na druhej strane ma strasi aj to ze to nezvladnem na zaklade minulosti ale to je uz iny pribeh.