BULIMIA

Drahá Marylis. Si silná, že si sa tu podelila. Buď silná a rieš to s lekárom k vyzdraveniu. Hádam až potom by si mala chcieť dieťa. Uvažujem, že dieťa by si mala mať zdravá. Alebo čakáš, že Ti dieťa pomôže?

Máš na krku jedno bremeno. Pri všetkej láske k deťom je dieťa ďalšie bremeno.

To je skromný názor tej, ktorá nerozumie a neprežila bulímiu. Prajem Ti všetko dobré.

Dietatko ti v tvojom stave nepomoze, treti, stvrty mesiac budes pravdepodobne zvracat, aj bez toho aby si si to vyvolala. Mala som hodne mensie psychicke problemy sama so sebou a dieta mi v naprave vobec nepomohlo, ako som si naivne myslela. Odporucam dat najprv do poriadku telo,a le to bez upratanai v hlave pojde len tazko.
Uz si svoj problem skusila riesit s psychologom? Asi len atde vedie cesta, este by som k tomu skusila pridat jogu, chikung ..., su uzasne v tom ze harmonizuju hlavu s telom sucasne.
Taký rok zdravej životosprávy, výživy by potrebovala pred tehotenstvom snáď každá žienka, nie to ešte s tvojím problémom.

marylis, si odvážna, že si sa zverila. Obávam sa, že to sama nezvládneš, určite by si mala vyhľadať psychológa. Dieťa ti v začiatkoch ako motivácia môže pomôcť, ale musíš to zmeniť kvôli sebe a len sebe. Začať by si mohla aj v psychologickej poradni na Naničmame, tam ťa nasmerujú. http://nanicmama.sme.sk/psychologicka-poradna
Nie som žiadny odborník na poruchy príjmu potravy, ale myslím, že je to len dôsledok iného problému. Skús sa poradiť s odborníkom, ak to trvá tak dlho, je potrebné to riešiť s lekármi v spolupráci s psychológom. To, že to chceš riešiť je skvelé, určite sa ti to s podporou manžela podarí. Držím ti palce!

Milá Marylis, prikláňam sa k radám ostatných naničmám. Je super, že vieš že máš problém, že si ho dokázala pomenovať a povedať, aj keď anonymne na webe, nahlas. To sú tri podstatné kroky, ktoré si spravila k tomu, aby si svoj problém vyriešila. Ďalší krok je priznať si, že to sama nedokážeš (bojuješ s tým už 12 rokov) a že potrebuješ pomoc zvonku. Lenže bábäzko nemá byť Tvoja pomoc, ale výsledok vyriešenia Tvojho problému. Je smutné, ak je dieťa posadené do role záchrancu. Lebo to má byť naopak, rodičia (a v prvých rokoch hlavne mama) má byť ochrancom bábätka a nie naopak. Neprešla som si bulímiou, ale zvládla som problém podobnej veľkosti a ver mi, že ak by si začala riešiť svoj problém až po otehotnení, celý zvyšok života by si sa bála, či si svojmu dieťaťu neublížila. Niektoré zdravotné (alebo psychické) problémy majú koreň práve v prenatálnom vývoji a objavia sa až v oveľa staršom veku, alebo dospelosti. Cítim z Tvojich slov, že chceš byť pre svoje dieťa tou najlepšou mamou, akou dokážeš byť. A aj sa ňou staneš ale ak s tým začneš až po otehotnení, spätne si to budeš vyčítať. Skús to poňať tak, že svojmu dieťatku chceš dať to najlepšie od začiatku a o bábätko sa začneš snažiť, keď toto prekonáš a Tvoje telo sa stane dokonale zdravým svetom pre Tvoje bábätko. Ono potrebuje, aby Tvoje telo bolo plné vitamínov a všetkých prvkov, ktoré potrebuje na zdravý vývoj.
Tak si zameň vo svojej hlave ako záchrancu miesto dieťaťa odborníka. Psychológovia sa bežne stretávajú s poruchami trávenia, poznajú metódy, ako Ti pomôcť a keď budeš spolupracovať, pôjde to pomerne rýchlo. A o taký rok môžeš otehotnieť a privedieš na svet zdravé krásne bábätko, ktoré sa stane zmyslom Tvojho a manželovho života.
Veľmi Ti držím palce a dúfam, že budeš písať aj naďalej, ako sa Ti darí, my Ťa tu podporíme

To najpodstatnejšie už bolo napísané, si silná a myslíš to vážne a tak iba , vyhľadaj odborníka, nájdi si priateľku alebo začni niečo tvoriť alebo sa túlať prírodou, to sú dušehojivé veci. Prečo nová priateľka? - myslím že ak by bola z iného súdka ako ty a nemala nasadené ružové okuliare, mohla by ti byť silnou oporou.
Ty máš ale aj manžela a rodičov a tak to povedz a urob to prosím pre seba, lebo ty si ta, ktorá si to naozaj zaslúžiš, ty chceš s tým prestať a dokážeš to.
Moja známa mala tento problém, ale až po mnohých rokoch psych. liečenia to skončilo, lenže tam toho bolo zrejme viac.
No a tiež to poznám z bližšia, trpela tým blízka osoba a nakoniec v 40 zomrela na anorexiu. Nehazarduj sama so sebou, urobila si to najťažšie - vykričala si to zo seba.
No a ešte - nie si monštrum