Čas dušičkový z pohľadu ekológie

jááj, hovoríš mi z duše. Kedysi na cintorínoch voľal vosk. Dnes pálená umelá hmota. Predbiehame sa, koho kytica umeliny bola väčšia, viem o prípadoch, keď dokonca nechávali cenovku, aby si to mohli porovnávať. A potom len more umelej hmoty všade.

A pritom spomienka je o inom. Stráca sa ten duch. A je tu iba komercia. Kedysi ma bavilo ísť v tomto čase na cintorín. Dnes som z toho skôr frustrovaná. A veľmi uvažujem o tom, čo som tu prednedávnom čítala v jednej otázke - o Americkom cintoríne. Len netuším, či je to aj niekde u nás.

už dávno to nie je ten pôvodný sviatok...už pred rokmi ked sa robili nájazdy na nákupy dušičkového tovaru do Poĺska som to tvrdila...predhánanie sa kolko a akých velkých,svietnikov, kahancov,kytic..Ked som raz v rámci debaty spomenula,že na našich hroboch sklenené svietniky umývame a kupujeme len náplne,že kytičky len z doma sušeného materialu prípadne čečina alebo čerstvé kvety..bolo mi povedané či som lakomá raz do roka zaplatiť nové kahance...Nie som lakomá len nepchám peniaze za niečo čo vzápatí vyhodím.

Spomínam si ako moja nebohá stará mama hovorila:nemali sme kedy chodiť cez rok po cintorínoch naozaj len 2x3 krát do roka,hroby neboli obložené betonom a kamenom,kytice robila len také jednoduché-najskor krepový potom voskový papier urobiť pár "kvietkov"čečina napichné v burgyni plus jedna sviečka aj to ked nechcelo pre počasie horieť na cintoríne zapálila sa doma..ešte sa dožila tých umelých kytíc a kahancov a vraj to čo majú mať v duši a srdci plátajú kyticami..

Niečo na tom bude...

Ja som nedávno narazila tiež na nejaký blog, ktorý riešil odpadovú stránku cintorínov. Doteraz som sa nad tým nejako nezamýšľala. Stále sa mi otvárajú obzory a dúfajme, že občas aj oči :)  

My už na cintorín nechodíme keď celý národ, ale buď predtým alebo potom. Je to masovka a bordel. 

Mňa poznate - nemám rada cintoríny, nemám rada všetky tie pomníky a kamene a tie enormné množstva kahancov a kytic a hlavne sa mi nepáči to každodenné chodenie na cintorín. Som statá a pamám si cintorín z môjho detstva, na jar na všetkých hroboch kvitli lupiny, nuž viete niekto zasadil na jeden ale jej sa tam páčilo a bola všade, niekde bol barvínek teda zimozeleň, niekde ešte peniažteky. V lete to išiel kostolník všetko skosiť. Potom išli dušičky a všetky dietka sme išli na cintorín bez motyky iba tak vytrhavať trávu a obriadiť hrob. Potom sa doma robili krásne kvety z krepového papiera, tmavo fialové pre starších a svetlé farby pre mladých, červená u nás sa vôbec nepouživala. Otec doviezol čečinu a išli sme s vozíkom plne naloženej čečiny ale aj už urobených jednoduchých vencov. Dali sme čečinu a potom vence, kde sa zdalo malo pichli sme ešte dookola kvietok. Sviečky väčšinou nehoreli ale nikomu to nevadilo a nikto to neriešil, zapálili sme sviečku doma za všetkých. V tom čase to bolo prekrásne stretnutie  živých príbuznych s mrtvými. U nás je také modlenie naozaj pekné, je to spoločné a mrazí pri tom modlení. Už som o tom písala, ale sú to také ako litánie ale živý preberajú  a odpovedajú za mrtvých napr. za všetkých vrahov prosime ťa odpusť nám

za všetky zlé deti pros...

za všetkých zlodejov ...., bolo to aj v telke v amerike, na cintorín odvtedy chodí v tom čase množstvo cudzích ľudí len kvôli tomu modleniu, aj ja by som išla kvôli tomu ale nepáči sa mi ked hned hovoria ktorú kyticu kto dal.

No ja som vlani urobila z núdze cnosť nakoľko mám enormné množstvo úzkych stužiek, lebo odrazu po zákazke sa záhadne kupujuci stratil, no a tak som narobila venčeky na kríže. Moja sestra povedala že boli celý rok pekné a v piatok mi doniesla na výmenu základ polystyrenový lebo ich nechcela aj s tým vyhodiť. Povedala že je to oveľa menej odpadu ako iné. No ja som ich chcela minulý rok predávať, ale nahnevala som sa - no a kríž z toho nemate

 no sú veľmi pekné ale škoda že ste tam nedala stuhu spomíname a pod. Zo zásady nebudem robiť na všechsvätých nič v tváre kríža, chudáci maju tých krížov dosť aj bez toho a nápis spomíname je pre živých, lebo mrtvý ho naozaj nepotrebuje a tak sme sa dohodli kým budú stužky budem robiť na kríže malé venčeky pre nás teda pre rodinu, ja mám z toho lepší pocit ako dať umelú kyticu a im sa to páči, aj ked možno preto že také nikto nemal chýba smajlík úsmev cez slzy, ale to je teraz tak.

Verím že moje deti splnia moje prianie, som dieťa prírody, nechcem mať hrob, nechcem aby ho museli platiť a museli naň chodiť, patrím prírode a ten kto bude chcieť tak si na mňa spomenie aj bez tabuľky smenom.

U nás je to presne naopak... chryzantémy dávame v kvetináčoch alebo zopár v kytičke do vázy. Ak je na hroboch niečo umelé, tak zvyčajne to tam je po celý rok alebo kým farby nevyblednú a teda nie veľa a nie krikľavé.. Kahance zo skla sme kúpili len zopár na každý hrob symbolicky jeden a aj to len najbližším, na tie ostatné hroby dávame kahančeky do tých sklenených, kde náplň už vyhorela a aj tie sklenené zvykneme mať na viac mesiacov na hrobe. Nie je to z mojej strany o ekológii. A ja mám tento sviatok rada, aj keď to znie divne. Chodím po cintoríne tak ako kedysi, keď sme sa u babky zišla celá rodina a v počte 10-15 ľudí a niekedy aj viac, sme zapaľovali sviečky, počúvali, komu ju zapaľujeme, ako zomrel, kto to bol... nostalgia. Stále mám k tomuto sviatku ten krásne melancholický vzťah a neriešim , či niekto si na hrob naskladá výzdobu do výšky jedného metra a kahancov na každý cm štvorcový... ja si nekompenzujem nič, ja si s láskou spomínam nato, ako som chodila s ľuďmi, ktorým teraz tú sviečku zapálim kedysi na ten cintorín. Je to pre mňa tak smutno-krásne obdobie, že si ho nedám vziať. A pohľad večer na cintorín, keď vidím blikotať svetielka mi nejak vnáša pokoj do duše... neviem prečo. Možno divné, ale u mňa je to tak.

Keď som bol malá, často bol na Dušičky už prvý sneh. Nedávali sme preto živé kvety, ale kytice z čečiny so slamienkami, venčeky zo šišiek a suchých plodov. Ak sme mali šťatie a podarilo sa kúpiť voskové chryzantémy (také tie veľké asi 10 cm), tak sa dali 4 do venca z machu a pomedzi ne šípky alebo hloh - a aj vtáčikov na cintoríne sme prikŕmili. Teraz to istia živé kvety v kvetináčoch alebo venček zo sušených, Pozapaľujeme veľa malých kahančekov, doplníme aj do vyhorených sklenených... niekedy som rada, že na cintoríne niekoho stretnem (lebo ináč ho nestratnem), ale pri iných príbuzných si zámerne vyberám čas, aby som sa s nikým nestretla

Hmmm .... Odjakživa mi na hroby patria chryzantémy. Zvyčajne na Dušičky nosím tie. Veniec len ak sa mi nejaký silne páči a mám potrebu ho kúpiť . Sviečky kupujem veľa a v plastoch. Ak v skle, viem, že neskončia hneď na smetisku. U nás sa odkladajú sklenené obaly a počas roku vyťahujú keď tie staré doslúžia a nahrádzajú do rozbitia.

Tie kontajnery plné na cintorínoch, sú vlastne z "čistenia hrobov", nie následok Dušičiek. No a častokrát tie umelé vence naozaj sú tam aj rok. Takže neviem. Za mňa kľudne veniec aj plastový, keď nie je 5 krát do roka, ale povedzme raz a je jedno v ktorú ročnú dobu.

Mne sa to prehnané zdobenie hrobov nepáči.... zapálim sviečku a pokiaľ sa môj predchádzajúci kahanec nerozbil, vezmem ho, umyjem a použijem zas. Ten prírodný cintorín je zaujímavý, aj mojej dcére sa ten nápad páči. Som za taký obrad, dúfam, že sa tá myšlienka rozšíri...