Respektovat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Respektovat.
Respektovat ano, ale co ak Vam pri styku a spolocnom zivote nieco stale chyba a dava Vam to negativne pocity ako smutok ci nespokojnost?
predpokladam ze o partnera nejde. To by som nepochopila naco si si ho zvolila, ked ti to vadi. Pri ostatnych respektovat. Su to len tvoje pocity a tvoj pohlad na to aky model spravania je spravny. A to nestaci na to, aby si sa niekoho pokusila "vylepsit". Tie negativne pocity + pocit nutenia by si akurat vymenili majitela. Nie?
Medzi takéto osoby patrí moja mama.Strašne ma to trápilo v detstve,v dospievaní.Moje deti však starkú pravidelne navštevujú a celkom tam radi prázdninujú.Vedia že starká ich lúbi aj ked ich nikdy neojíme a nevystíska.Takže nie som z toho ani smutná,ani nespokojná.A ked stretávam takých ludí tak ich akceptujem takých akí sú.Je to povaha a nič na tom nezmeníš.Ja som si našla muža ktorý ma poláska,vystíska....Akosi podvedome som sa vyhýbala mužom typu moja mama.Beriem ich ako bežných ludí,ale nežije sa s nimi lahko.
tiez si myslim, ze respektovat. to, ze tebe to chyba a vyvolava negativne pocity, je tvoj problem. nie toho cloveka.
Eva
Kto to asi nepozna tazko sa do toho vziva, hlavne ked su to Tvoji najblizsi ludia, partnera si vyberame ale rodinu nie. Ja ani nikoho menit nemienim len je to pre mna tazke. Neviem ci sa s tym niekto uplne zmierit dokaze ved prave tie najkrajsie prejavy citov by mali byt prave od najblizsich.
rosnicka, chapem ta, ale fakt je,ze tych ludi nezmenis a darmo sa budes trapit tym, ze su ini, ako by si ocakavala. Verim, ze je to tazke. Od koho by mali, ci nemali byt najkrajsie prejavy, to moze byt aj vec tvojho vyberu. Ze musia byt od najblizsich - no, vidis sama, ze nemusia...
Eva
Ano, nemusia, inac nepisem sem aby ma niekto lutoval a pod., zatial vsetci ktorym som sa s tym zdoverila nikomu sa to nezdalo ako normalne funkcne rodinne vztahy. Ja sama som z toho smutna ale viem ze sa s tym nic neda robit, ludia su formovani zivotom. Neverim ze sa to nikoho nedotkne. Niekto si to uvedomi a pociti skor niekto neskor.
rosnicka,
mam pocit, ze sa ti moje reakcie nepacia. nizsie vsak pises, ze mas rada uprimnost. takze moje reakcie su uprimne, tak to vidim, ako to pisem.
ak ti doteraz ludia dali zapravdu, tak to neznamena, ze vsetci to vidia tak, ako ty. aj tu par dievcat zareagovalo inac. je to v poriadku. pozri, nepises, o koho ide, ako dlho pocitujes "chlad" tychto ludi, takze nase odpovede mozu byt len vseobecne. Ale to, ak mi niekto nezavinsuje k narodeninam, nemusi byt citovy chlad, ani mi to nemusi robit naschval. A ak by ta prianie o tychto ludi potesilo, proste im to povedz. Necakaj, ze ti budu citat myslienky.
Eva
Ja sa objimam iba s mojou dcerou. Malokedy sa v rodine objimame a nie je to tym, ze sme citovo chladni.
V mojom pripade nemyslim iba objimamie, ja tiez nemusim objimanie a bozkavanie vlavo vpravo s kazdym ale mne ide o ine veci, predstav si nikto z Tvojich blizkych ani nespomenul kedy mas narodeniny, zamerne kladie otazku co je nove? namiesto co mas nove alebo ako sa mas, ako zijes, si stastna/nestastna? Proste akekolvek situacie ktore by mohli hrat na city su takto vymazavane. Ukazat slzy? Citovo labilny clovek alebo hlupost. Neviem, mne sa s tym tazko zmieruje.
Ja som presne taka ista ako opisujes, pytam sa co je nove, vseobecne...ja osobne otazku co mas nove povazujem za klise a doslova ju neznasam, preto ju ani nedavam a ak sa pytam co je nove tak iba aby rec nestala, vobec ma nezaujima co ma kto nove, kym s tym sam nezacne.Narodeniny a meniny neriesim- preboha, ved nemam pat aby som cakala ako na spasenie darceky, gratulacie a podobne...ak si niekto spomenie ok...ak nie, vesat sa nejdem, su aj horsie veci na svete. Slzy ukazujem bez problemov a je mi fuk, kto si co v tej chvili mysli, ja tiez neriesim slzy inych. Mnohym pripadam ako cencul, ale ja viem svoje a to je pre mna smerodatne. Takze aj ty, v provom rade sa zamysli nad tym, preco ta vobec citovo chladni ludia irituju, ved nemozeme byt vsetci ako cez kopirak....Pokial ty taka nie si, tak bud stastna z toho co mas a nie z toho aki nie/su ini ludia...aj keby to bola hned matka s otcom a vsetkymi surodencami dokopy.
Prakticky suhlasim s Tvojimi vyrokmi, v minulosti som to neriesila ale zivotne okolnosti ma donutili viac sa zaoberat ludmi ako takymi a spoznala som ze s takymito rod.vztahmi som sa nestretla. Neviem ci to bola nahoda, ti druhi boli prave uplne ini. Co si ale cenim je uprimnost, naopak poznam aj vela prave tych "'velmi citlivych'' a ich divadielko. A nemyslim si, ze su citove chladni, to som sa zle vyjadrila, len ich city su hlbsie zahrabane.
poznám. Jediné, čo sa dá robiť, je pustiť z hlavy a rešpektovať, ale nepotláčať svoje prejavy v prítomnosti takej osoby voči ostatným len preto, že on/ona to neschvaľujú. Napr. osoba A je chladná, ale osoba B nie...v prítomnosti osoby A sa voči osobe B prejavujem tak, ako sa mi žiada, aj keď to osoba A považuje za hlúpe, smiešne, je to jej vec. Chýbať to asi môže...napr. od rodičov...ale asi tiež neostáva iné, než zmieriť sa s tým
Rosnicka, zacala si otazkou: "Potrebovala by som radu co robit v styku s ludmi ktori nevedia ci nechcu prejavit svoje city/pocity? " Dostala si odpoved "Respektovat". Mna by zaujimalo, ciste zo zvedavosti, aku odpoved si si prestavovala, alebo, aka je Tvoja odpoved ?
Patrim pravdepodobne k tym "citovo chladnym ludom" a celkom by ma zaujimalo, co robit v styku s "citovo teplymi ludmi", aby som sa ich nedotkla, alebo ich neurazila.
Daj nejaku imaginarnu situaciu a napis, aka ma byt reakcia, aby si bola spokojna. Teda, ak sa Ti chce. Tak, ci tak Ti prajem pekny vikend.
Myslim si ze nie je vela ludi ktorym svoji najblizsi nikdy negratulovali k nejakemu sviatku/naroden., vianoce, novy rok,..., nikdy Ta nepritulili, neobjali, odcestujes na dlhu dobu a nikto Ti nikdy nezavola a Tebe toto vsetko robi radost ale nikdy to neprichadza.
Ale jestvujú takí ludia.Ja som tento model aj ked nechtiac prebrala z domu.Moje deti však z toho nikdy nemali traumu.Jednoducho oznámia svoj blížiaci sa sviatok a ja im podla možností vyjdem v ústrety.Rodičia mi kludne nezavolajú aj rok a mne sa akosi tiež nechce vyvolávať.Ak cítim potrebu,zbalím aj časť rodiny a idem k nim.Na moju 50 mi prišlo gratulovať mnoho ludí z rodiny a ja som nemala doma ani tyčinky.Kedže poznajú že na oslavy sa akosi nemám,pre istotu prišli aj s celým pohostením. A všetko prebehlo pohodovo,bez trapasov.
Netreba sa upriamovať a riešiť prečo je niekto iný.Stačí žiť podla vlastných predstáv a nechať aj tých druhých žiť svoj život.Nedostaneš na to adekvátnu odpoved,lebo ani nie je.Každý človek je iný.Jeden vtieravý,prehnane milý,falošný,chladný,panovačný.....Myslíš že na tom niečo iní zmenia?
Rosnicka, kto su to najblizsi - manzel, deti, rodicia, surodenci, svokrovci, susedia, kamarati, spolupracovnici...? Nikdy si nedostala darcek k narodeninam, ci na Vianoce? Ani ako dieta? Nechcem sa Ti rypat v ranach, kedze ich zahojit nedokazem, ale fakt je to zvlastny prispevok.
Mna skor zaraza, ako pises, ze "nikto ti nikdy nezavola", najblizsi ti nikdy nezagratulovali atd. Stale spominas "oni" vs "ty". Sa mi nechce zdat, ze vsetci okolo teba maju rovnaku, citovo chladnu povahu. Nenastvala si ich niecim babo ?
Ktovie ako to vnimaju oni...mne ked niekto nevola a chcem ho pocut tak zavolam ja a darceky davam aj mimo prikazanych sviatkov (na gratulacie obycajne zabudam, nebyt tych co maju na FB zverejnene narodeniny, tak som ten bajvacsi ignorant na svete
)
Vsetko ma dve strany a nic nie je len cierno biele...
Pocuj, ked ma niekto z mojej rodiny sviatok, tak mi ostatni telefonuju, nech nezabudnem . To sa vzdy smejem, lebo dotycny ma sviatok, ale ja mam koooopec telefonatov
. Inak raz sa na mna vykaslali a segre som blahozelala po mesiaci..... A keby vsetci ignorovali moje sviatky, tak by som bola takaaaa stastnaaaa. Ale nie, aby som im urobila radost, tak sa cmukam a objimam a som v centre diania. Co nenavidim..... V praci som si v tie dni dokonca brala volno, nech mi preboha daju vsetci pokoj. Ale uz sa naucili aspon tam, chvalapanu.
Heheh a ja ze som sma na svete, a ty moje vesmirne dvojca
presne ako u mňa, tiež to nemám rada keď som v centre diania z tohto dôvodu. A poznám kopu ľudí v mojej blízkosti , ktorí neoslavujú svoje sviatky. Ani ja. A každý , teda väčšina ľudí to rešpektuje, jednoducho si povedia, že sme takí a hotovo. Doma pre najbližších (pre deti) nemám problém spraviť oslavu, vystískať ich ale to je tak všetko. Pri druhých, cudzích ľuďoch, príp. pri sesterniciach, tetách, súrodencoch, nemám potrebu takto sa realizovať. Voláme si, kedy kto chce, kecáme, bavíme sa, sťažujeme sa, ale nejako sa neobjímame a nebozkávame. A keď zabudneme na sviatok tak čo? Nič sa nedeje zablahoželáme si neskôr, aj tak nevidím dôvod, prečo by mi niekto mal blahoželať k meninám. Veď každý sa nejako volá a oslavovať len preto, že je v kalendári napísané moje meno, príde mi to čudné. A narodeniny? Ešte tak pre deti. Ale fakt neviem, prečo by som mala oslavovať 40-ku?
Buba, odpoviem ja. Zažila som situáciu ako čerstvá mamina, tesne po pôrode, hormóny rozlietané...ja som plakala a tá osoba sa na mňa pozerala ako keby som bola divná a povedala čosi v zmysle ale veď prestaň. Momentálne to vidím ako normálne, lebo viem, že ten človek to proste inak nevedel. Ale ak chceš vedieť, čo je treba robiť vo vzťahu s "citovo teplými ľuďmi", tak odpoveď je - empatia. Teraz neriešim, či je to chyba, alebo čia je to chyba. Iba odpoveď na tvoju otázku, ak máš snahu sa vo vzťahoch prispôsobovať. Ak nie, máš na to plné právo...
prikláňam sa k názoru rešpektovať. A neskúmať z akého dôvodu títo ľudia vychladli, resp. či je to u nich už od narodenia. Možno, že po určitom čase človek zistí, že ten chladný vychladol po určitom sklamaní a úderov života a má problém s okolím a so sebou a v podstate je to jeho obrana a žije vo svojej ulite.
Poznám to, až moc dobre-moja rodina, ktorou som bola vychovaná bola presne taká istá. Chýba, veľmi to chýba...ale rešpektujem to. Síce sa ma tak snažili vychovať, som naopak veľmi citlivý človek-i keď aj ja mám obdobia, kedy len tak svoje city zo seba nevydám. Doslovne ma "bolí", keď svoje city nevedia/nechcú(naozaj neviem) vyjadriť-hlavne teraz, keď mám deti a oni sa "dožadujú", aby im babka bola na blízku. Ale rešpektujem to-viem, čím si prešli ľudia z mojej rodiny a trošku ich aj chápem. Našťastie mám teraz rodinu, kde MM a naší dvaja kaskadéri s vyjadrením citov nemáme...aspoň teda, medzi sebou určite nie. Rosnička, verím, že Ťa to "bolí", ale netlač na nich...asi sú tak vychovaní, možno si prežili niečo, čo ich dohnalo k tomu, aby sa takto chovali. Ty, ak chceš im svoju náklonnosť vyjadruj, ale "nenúť" ich k tomu, aby to robili aj oni. Všetko dobré želám
lia6,
dakujem, pekne si to opisala, aj ja viem ake traumy a zazitky tito ludia prezili. Budem sa snazit mysliet viac racionalne asi je to jediny sposob ako citit menej bolesti.
Neviem, ja sama som tiež súhlasila s tým, že si nebudeme robiť oslavy a bububu okolo toho, no som rada, lebo nám ostalo to že si jednoducho pošleme sms alebo zavolame a zagratulujeme, ak chceme obdarovať neriešime kedy, takže tak.
Moje deti by som rada aj objala, ale oni to nechcú a ja to rešpektujem, niekedy je to fajn inokedy by som chcela niečo iné, ale dala som im život a oni si ho žiju najlepšie ako vedia.
Ja mám úžasné také autobusové kamošky, kde sa vyrehlime a držime si miesto a klebetime a to mi stačí na odburanie samoty.
So svojou rodinou - súrodencami savidime veľmi málo a chýnajú mi, ale neviem to zmeniť, no ked sme spolu užívame si to.
Som veľmi citlivý človek a predsa nikoho nenútim že mi musí volať alebo prísť za mnou, som rada každej návšteve, ale inak to neriešim.
Nájdi si aj ty niečo čo ťa obohatí, či už nejaké tvorenie alebo nových ľudí.
dakujem, snazim sa to nejako kompenzovat
Ja sa objímam nielen s blízkymi...nemám problém spontánne objať aj úplne cudzích. Pracujem v oblasti, kde niekedy vyvstane situácia, že jednoducho viem ako objatie pomôže. Žiadne slová, len stisk a objatie....aj keď je ten človek pre mňa cudzí....v tej chvíli cudzosť nepociťujem.
Každý občas potrebuje hojivé objatie....
Objímam svoje deti, rodičov, sestry, ich priateľov, svojich priateľov...a samozrejme partnera. Toto mi problém nerobí.
Neobjímam tých, ktorí si to neželajú....to z reči tela cítim alebo jednoducho viem, lebo toho človeka poznám.
Potrebovala by som radu co robit v styku s ludmi ktori nevedia ci nechcu prejavit svoje city/pocity? Nikdy ziadne prejavy citov, ci uz pozitivne alebo negativne, pozdrav nanajvys podanie ruky, gratulacie tak aby sa mohlo vyhnut osobnemu kontaktu, ukazat slzy povazovane za slabost alebo hlupost, atd....