Darčeky - vianočné, či iné ...

 Včera sme začali diskusiu ohľadom darčekov. Myslím, že je to celkom dobrá téma v tomto predvianočnom čase. Každý asi dostal niekedy darček, ktorý je pre neho nezabudnuteľný, či už v tom dobrom, alebo zlom slova zmysle. 

Ja, ako som už písala v nedávnej diskusii, nakupujem, resp. chystám vianočné darčeky po celý rok. Často sa stretávame celá rodina a tak z tých debát sa vždy dá vymyslieť nejaký darček, ktorý poteší, prekvapí. Mám rada tie darčeky, ktoré prekvapia a preto sa priamo nepýtam Mrkám.  

Môjmu manželovi zomrel dedo, keď bol ešte dieťa. Mal ho veľmi rád a má s ním len jednu fotografiu. V tej dobe sa ľudia až tak často nefotili a okrem toho jeho dedo sa fotil veľmi nerád. Na fotke sú pri čerešni v sade, môj manžel tam má päť rokov a jeho dedo pri ňom čupí, niečo mu hovorí a manžel sa tak úprimne, detsky na neho pozerá. Raz sme mali nejakú debatu a MM len tak spomenul, že mu je ľúto, že s ním má len túto jednu fotku, ktorá už je aj trocha zničená. Toto bol pre mňa nástrel. Vedela som, že môj darček bude nejako s týmto súvisieť. A potom prišiel ten nápad. Našla som maliara, ktorý mi túto fotku prekreslil, formát zväčšil a tak vznikol krásny obraz. Ten som potom dala zarámovať a vianočný darček bol na svete. MM, keď ho rozbalil, ostal doslova bez slov. Obraz máme zavesený v obývačke. 

Dcére sme na 18. narodeniny zaplatili vodičský preukaz. Ale toto mi pripadalo ako niečo, čo jej síce urobí radosť, ale ... niečo mi tam chýbalo. Keďže som mala odložené jej prvé topánočky, rozhodla som sa, že jej ich podarujem. K nim som urobila nápis: "nezabudni, že prvé kroky sú vždy ťažké, ale keď sa ich naučíš, už ich nikdy nezabudneš. Prajeme Ti, aby si zvládla všetky dôležité kroky v živote tak, ako tie Tvoje prvé". Tento nápis som jej upevnila na šnúrku topánky. Moja dcéra si z nich spravila talizman Úsmev, vždy ich nosí v taške, keď ide na skúšky, či niekde cestuje Úsmev.

Švagor raz spomínal jednu knihu, ktorú by veľmi chcel, ale už sa nedá kúpiť. Ja som raz, asi tak tri mesiace na to bola v jednom antikvariáte kvôli niečomu úplne inému a zrazu zbadala práve túto knihu. Samozrejme ju dostal na Vianoce. Jeho prekvapenie bolo naozaj dosť veľké, keďže sme sa o tom bavili možno v máji Chichocem sa.

A jeden z darčekov, ktorý je pre mňa úplne nezabudnuteľný. S mojou starkou som mala veľmi blízky vzťah. Keď som sa vydávala, darovala mi náušnice, ktoré mala ešte ona po svojej mame. Náušnice, keďže sú také slávnostnejšie som nosila len málokedy. Raz som si ich dala do divadla, potom sme boli na večeri a vtom si MM všimol, že mi jedna chýba Plačem. Hľadali sme všade, na druhý deň sme sa boli aj v divadle opýtať, či sa nenašla, no nebolo jej. Vtedy som si veru aj poplakala. No a na Vianoce som dostala niečo, čo som fakt nečakala. MM mi dal u zlatníka urobiť podľa tej náušnice čo mi zostala takú istú. Takže teraz, keď si ich dám, mám jednu od starkej a jednu od MM Srdce.

Ktoré darčeky sú pre Vás nezabudnuteľné? A kupujete, či vyrábate ich radi, alebo je to pre Vás skôr stres?

Diskusie Naničmama.sk: 

presne tak treba načúvať ako ty a takto blízkych obdarúvať Srdce

 

Snažím sa Lienka, niekedy sa naozaj spomenie kadečo, čo človeku dá návod... ;)

Ani by som o tebe nepovedala aká si romantická, pekné.

Neviem, či je to o romantike, ale každopádne rada robím ľuďom radosť. A hlavne mojim blízkym :-).

Tým obrazom starého otca a manžela si mi pripomenula môj dar mojej mame. Dala som jej vyhotoviť fotoalbum, vlastne je to fotokniha z fotografií, ktoré som dávala hodne dlho dokopy. Prekvapenie aj radosť. Aj si poplakala. No spätne, keď si to tak beriem, najväčší dar som z tejto knihy dostala ja. Strávila som nad tým x hodín. A veru bolo z čoho preberať i keď dnešné kvantá fotiek sú nič proti tým pár záberom čo mali moji starí rodičia urobené. Našla som fotku, kde moja babka vyzerá presne ako moja neter teraz v 16tich. Tá podoba je neskutočná, nikdy by sme si to neuvedomili, ako áno, vieme že sa podobá, ale že až TAK. Našla som fotky mojich rodičov za slobodna. Moje škôlkárske. Na niektoré, tie na ktorých som bola malá si pamätám, kedy sa robili. Hodne som sa pohrabala v minulosti - svojej, mojich rodičov, vlastne celej rodiny. Bolo to zvláštne. Zrazu si je človek ešte viac bližšie.

Taký dar, s ktorým som nevedela čo robiť bola zavinovačka po mojom manželovi od svokry. Keď sme čakali staršieho, svokra mi ju slávnostne odovzdala. Priznávam, doteraz som nemala odvahu sa spýtať čo s tým Chichocem sa ... a tak ju opatrujem. Nikdy som ju nepoužila a asi už ani použitá ani nebude. Hej, je to milé, ale .... no neviem. Ja som niečo také mojím deťom neodkladala. Dokonca ani prvý zúbok, ani prvé vlásky. Úsmev

Dar čo sa nevydaril? Hmmm ... rifle. Som dieťa z konca 70tych rokov. Rifle v mojej rannej puberte boli niečo podpultové. Mamina sa obracala, šila, obšívala, plietla, vyšívala. No a ako to zväčša najčastejšie býva, nevďačné decko chcelo rifle z obchodu. Hambím sa Sesternica mi v lete požičala ich, keď som bola na prázdninách. Levi´sky. Ledva som ich zapla, ledva sa v nich hýbala Veľký úsmev ... ale jaký zadok som v nich mala! Váľam sa od smiechu po podlahe A to som bola 8mačka? ... tak nejak. Na Vianoce, lebo som hodne o rifle doma uši pílila mi teda Ježiško rifle doniesol. Ale vôbec sa na tie sesterniciné nepodobali. Vyzerali skôr ako nohavice z látky, čo sa len PODOBALA na riflovinu. Takže také .... sklamanie to bolo. A veľké. Zvlášne je, že v tom roku som na Vianoce dostala aj košeľu. Niečo ako marhuľovo - ružová bola tá farba. A bolo na látke akoby machule modrej, zelenej, žltej .... niečo ako batika, ale taká zvláštna. Pripadalo mi to, ako keď namočíte spodok látky do farby a tá tú farbu "natiahne". Najskôr som aj tú nejak prevrátila očami, potom som ju zobrala na milosť a do mesiaca bola a dlhé roky aj ostala najobľúbenejšou košeľou.

A či si robím stresy? Nie. nakulujem darčeky rada. Pýtam sa, či niekto niečo konkrétne chce, alebo chce byť prekvapený. A podľa toho sa zariadim Úsmev. Neteriam - 12-18 rokov už dary veľmi nekupujem bez nich. Skôr nejakú drobnosť ešte k tomu, čo chceli oni. Synom tak čiastočne - aj si povedia presne čo chcú, aj majú prekvapko. A rodičom a svokrovcom? To býva prekvapenie vždy. Najväčšie pre mňa keď vyrazím do obchodov, lebo "nič nekupuj" som ešte nezohnala Veľký úsmev.

Rada si pozerám fotoalbumy. Má to svoje čaro. Hlavne fotky z môjho detstva so sestrou, rodičmi, starými rodičmi, z detstva mojej dcéry. To čaro je tam aj preto, že vtedy sa deti nefotili 20x za deň ako dnes :D. Keď sme boli malé, môj oco kúpil aj kameru a premietačku. Máme kopu filmov, ktoré nedávno prehral na DVD, hodil tam nejakú hudbu, lebo sú to filmy bez zvuku. Bolo zvláštne znova si ich pozrieť a vidieť aj blízkych ľudí, ktorí už medzi nami nie sú, či mamu, ktorá je tam mladšia ako ja teraz :D. Môj najhorší darček bol, keď mi môj frajer podaroval topánky dľa vlastného výberu a zrejme aj možností jeho vreckového. Boli to čierne lodičky, s bielymi bodkami po bokoch a veľkou mašľou vpredu. Bola to HRÔZA :D :D :D. Tipujem, že rušili nejaký obchod a vypredávali nepredajné veci za symbolické ceny :D. Nikdy som ich na sebe nemala, tlačili ma ;-)

Myslíš, že výber darčeka oflákol? Alebo naozaj premýšľal o tom, čo by sa ti mohlo páčiť, čo by sa ti hodilo..... V čom by ťa prípadne rád videl on? Tešil sa, aká budeš nadšená, keď ich uvidíš?

Dobrá otázka, Dáška. Vieš, že som sa nad tým vlastne nikdy nezamýšľala?Vzhľadom k tomu, že sme mali 16,možno sa mu to zdalo také veľkolepé za dobrú cenu:D. Bolo by zaujímavé sa ho na to opýtať dnes, či si na to pamätá a čo ho vtedy k tomu viedlo, ale nie sme v kontakte, takže už sa to asi nedozviem.

ÁnoÁno

Ja som kedysi strašne rada obdarovávala. Dlho som premýšľala, vyberala, vymýšľala. A nakoniec som dospela k tomu, že mi ide hlavne o vlastné potešenie. Áno, snažila som sa počúvať, ale v prvom rade išlo o mňa a o moj pocit z darovania. Nechcela som počúvať ani reči o tom, keď niekto darček z rôznych dôvodov nechcel.

Na druhú stranu, sama mám doma kopec veci, ku ktorým nemám vzťah, napriek tomu, že mi ich niekto daroval. A verím, že mi ich daroval s láskou. Rozmýšľal, čo by mi urobilo radosť. Ale ja sama mám problém si vybrať napríklad knihu, tak potom sa nečudujem, že hoci pozná napríklad manžel moje preerencie, obľúbených spisovateľov, netriafa sa.

Alebo to skončí ako môj švagor - vždy dlho vyberá v drogérii darček pre svoju ženu a dcéru. A neviem, čím to je, už 15 rokov vždy nakoniec vyberie jeden a ten istý sprej. Pre obe rovnaký :)

Áno, je to u každého iné a je úžasné, keď si ľudia nájdu spôsob, ktorý im vyhovuje a sú tak spokojní. Tvoj švagor zrejme každý rok príde na to, že sa mu páči zrovna táto vôňa :-). Mne sa to zdá milé. Už len to, že je ochotný stráviť čas tým vyberaním :-).

Najzábavnejšie na tom celom je to, že on to vždy vyberá minimálne hodinu :)

Tá vôňa ho jednoducho vždy dostane ;)

Jááj, si mi teraz pripomenula jeden veľmi starý zážitok. Mala som 16 a frajera. Spolužiaka, čo sme sedeli v jednej lavici. Bolo to fakt dávno, vtedy bol prechodný nedostatok obyčajných siloniek. Tak som ako romantický darček dostala silonky. Take tie hnedé. Naozaj sa snažil. Aj som to zrejme vtedy ocenila. Celkom rozmýšľam, ako zisťoval veľkosť, keď mal iba samých bratov. Bolo to milé.

Tomu sa povie pozorný frajer :-)

Nespomínam si na žiaden darček, ktorý by som ofrflala aj keď sa mi nepáčil. Mňa teší všetko....už len to, že niekto na mňa myslel a niečo mi vlastnoručne urobil či kúpil aj keď mne sa to nehodí. Vždy som našla pre darček nejaké uplatnenie/recykel.....žiaden som neodvrhla z úcty k darcovi a mimoriadne trafené som doslova zodrala Chichocem sa 

Naozaj si vychutnávam tú chvíľku pozornosti, že mi niekto niečo podáva .... dáke príjemné či nepríjemné prkvapenie - trafil/netrafil absolútne neriešim.

no, to je práve o tých jazykoch lásky. Je dosť možné, že primárny jazyk lásky u teba budú darčeky. je fakt úžasné, keď vieme, čo sme zač a podľa toho sa zariadime.

Áno, len k tomu poväčšine ľudia prídu vekom, keď už darčeky vnímajú inak ako deti, či "pubertiaci" :-).

Mne sa za posledne dva tyzdne usli krasne prekvapenia od troch starsich deti, ziaden sviatok som nemala. Od starsieho syna som dostala bezlepkovu marlenky, od dcery krem a masku a mladsi my az z Blavy niesol v cestovnej chladnicke madlovu tortu Ikea. Úsmev

Rada obdaruvam, len pri poniektorych to je tazke ..., ked sami nevedia co by im spravilo radost ........, okremd ost velkych veci Chichocem sa, to by bolo na dlho .... Rada pozeram film Smiem prosit, ktory zacina tým, že manzelka nevie co manzelovi podarovat k narodeninam ... Konci to tym, ze uz vie, lebo on sam uz zistil, co mu robi radost ...tanec ...

Pozorné deti máš. Takéto milé darčeky dokážu urobiť radosť :-)
Spomenula som si ešte, ako som raz, mala som asi 13 rokov kúpila ocovi pod stromček žiletky na holenie, lebo aj spolužiačky také kupovali svojim otcom. Akurát, že ten môj používal holiaci strojček, to mi nejako nedošlo :D

V lete 1983 som robila pioniersku vedúcu v letnom tábore. Mala som 10 ročných chalanov. Na výlete sme boli v Bojniciach v ZOO a samozrejme sme sa zastavovali v Priore. A tak celý oddiel do jedného kúpil otcom ako darček z výletu štetky na holenie. A mamám mydlá.

Boli podarení :) Zjavne jeden vymyslel a ostatní celí šťastní to zopakovali....

Niet nad detskú vynaliezavosť :D. Horšie by bolo, keby si mala v skupine súrodencov :-).

Jeeeeeeej darčeky z výletov a táborov....kapitola sama o sebe. Ja som dostala od kytičiek umelých kvetov cez mydlá, rúže, lak na nechty, korále na krk až po kamienky z chodníka.  Keď vreckové minuli na svoje záležitosti a na mamku nezvýšilo....kamienok pri ceste to istil Chichocem sa Mám ich všetky....zakomponované napríklad v kvetináčoch izbových kvetov. 

Dcéra mi doniesla, keď bola prvý krát v škole v prírode takú šálku so srdiečkom, niekto by asi povedal, že gýč. Ale ja ju doteraz používam na kávu. Napriek tomu, že srdiečko je už trochu ošúchané, je moja najobľúbenejšia a nikto mi ju nemôže používať :-).

no práve....nič nie je gýč, pokiaľ je od milovanej osôbky pre milovanú osôbku z lásky darovaný Kvietok 

 

Presne tak Evka a to je na tom to pekné, že to nie je ani tak o tej veci, ako o tom, od koho ju máme a niekedy aj o spomienkach :-)
A ešte ma napadli darčeky z tej kategórie, ktoré oceníme až po rokoch. Pre mňa sú to napríklad obrúsky, dečky, ktoré nám starká háčkovala "do výbavy" a dostávali sme ich od nej pod stromček so sestrou. Keď som bola pubertiačka absolútne som to nedokázala oceniť. Dnes som šťastná, že ich mám, s láskou si ich opatrujem a vždy, keď mám niektorú z nich na stolíku v obývačke, ako aj teraz a pozriem sa na ňu, vidím moju milovanú starku, akoby bola pri mne.

dulka, čo príbeh, to zimomriavky. Ďakujem:) SrdceSrdceSrdce

Aj ja ďakujem, Dzeny SrdceSrdceSrdce

Ahojte Úsmev  prečítala som si všetky vaše komentáre a načerpala nejakú inšpiráciu. Stále ale dosť tápam v tom čo by som mala kúpiť svojmu bratoviSmútok Vedele by ste mi nejako poradiť, alebo aspoň ma nasmerovať po čom sa mám pozerať ? 

Katka, ja Tvojho brata nepoznám, takže ťažko je radiť. Ty ho poznáš lepšie, tak skús len trocha popremýšľať, určite na niečo prídeš.

No rád cestuje, a je taký typ "sociálnych sietí". Inak kniha by ho určite nepotešila, a športu sa tiež nevenuje :( každý rok mám problém mu niečo vybrať 

a čo kozmetika? (len dúfam, že som nenahrala na reklamu Veľký úsmevVeľký úsmev )

Alebo nejaký zážitok?

a co nieco z kompotu? https://www.kompot.sk/eshop/muzi/

 

 

Nevieme koľko si predstavuješ za ten darček :) ak by si bola napríklad schopná s manželom napríklad sa zložiť, tak fotoaparát by nemusel byť zlý darček pre neho, keď hovoríš o týhc sociálnych sieťach :) 

môj manžel je ku mne vždy štedrý a vie byť aj originálny. Dostávam od neho pekné a hodnotné darčeky. Najkrajší však bol pred tromi rokmi na moje meniny - na Štedrý deň. Dva týždne predtým zomrela moja maminka a bola som dosť rozcitlivená. Nuž a môj muž mi daroval originál vínko  Chatoneaux d'Pappe a k nemu mi pustil pieseň Michala Tučného -

Když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap,
tak mají báječnej život plnej báječnejch dní bez útrap,
celý den jen tak sedí a popíjejí Chatoneaux d'Pappe,
když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap.

Tak sme spolu stáli uprostred obývačky, objímali sa a jemne tancovali... bol to pre mňa vtedy balzam na dušu...Srdce

Veru, všetky darčeky od blízkych, ktoré sú vyberané, či robené s láskou sú pekné a hodnotné. 

úžasné SrdceSrdceSrdceSrdce

Ja darceky radsej davam ako dostavam. Mam radost pozerat sa ako si darceky otvaruju a cakat na reakciu obdarovaneho. S tym vyberani darcekov je to uz horsie. 

Pamatam sa, ze sme so sestrou, ked sme boli male kupili mame pod stomcek popolnik ( bola fajciarka). Boooze,  teraz sa musim na tom smiat :)))

Áno, aj mne prináša radosť, keď niekoho obdarujem. Ten popolník len dokazuje, aké sú deti všímavé :D :D :D

Dulka, vzala som si z teba priklad a konecne kupila drahemu sarkana, Úsmev Bo spominal parkrat, ze by som aj mohla kupit, ale ja len, ze vsak ked mi frkne do nosa, zase nemala som cesty po obchodoch. Ale v piatok som to vzala vazne. Uz ho boli dnes s Tinkou pustat, takeho paradneho maju. Úsmev Aj ponozku XL, na operadlo na kancelárske kreslo som mu uz kupila, Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe, bo bolo popraskané. Tiež nie raz, ale už. Pohoda Ano občas stačí počúvať. Hambím sa

Aká si Ty akčná :-). Šarkan je super a urobila si určite radosť aj Tinke :-)

No, moje najväčšie darčekové sklamanie bolo, keď som k Vianociam 1x nedostala žiadnu hračku - mohla som mať tak 12-13 rokov a darov som síce dostala veľa a krásnych, ale zrejme naši usúdili, že už na hračky som dosť "odrastená". Keď mama videla zle ukryté slzy v mojich očiach, tak zisťovala, čo sa deje a ja medzi vzlykmi som jej povedala: "Aspoň jedinú takú celkom maličkú hračičku keby ste mi boli kúpili ..."

Inak, keď sa tak nad tým dnes zamyslím, ja som sa fakt prakticky do konca ZDŠ hrávala s bábikami ... a dnešné deti už pomaly v 10 nemajú o hračky záujem s komentárom "nie som decko" 

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.