hm, po par takychto zazitkoch som sa jednoducho tie hore menovane veci naucila robit. ved co mi ostavalo? obcas to este zlyha, ale inak to uz ide.
aj ty to dokazes. teraz to chce chvilku pauzu, nic ine nepomaha.
mna ta pauza zabija.
Potrebujem veci riesit, nie cakat.
Eva 
Eviku, trpezlivosť je taaaak užitočná vlastnosť. A taaaak ťažko sa učí...
(Niečo málo o tom viem - vieš, koľkokrát som ja dostala od života tak fest po hube len preto, že som nevedela pokojne sedieť na zadku a jednoducho čakať?)
ano, ale teraz sa caka len na to, kto ustupi a to mi pride ako strata casu.
Ja by som kazdy konflikt potrebovala vyriesit hned. Povedat si, udobrit sa, ide sa dalej. Toto ticho mi vylozene robi zle.
Eva
Evi, a prečo to berieš tak, že niekto má ustúpiť? Možno stačí, aby ste to brali ako krok k sebe...
hned v tej chvili som robila kroky k druhej strane - mozno chaoticke, ale robila. Neuspela som. A vyslovila som tu vetu - ze tentokrat uz ja ten krok nespravim (lebo vo velkej vacsine ho robim ja). Nuz a ked som to uz povedala, tak mi volaka jesitnost ci co nedovoli. Okrem toho mam pocit nepochopenia, krivdy atd. tak by mi velmi dobre padla iniciativa z druhej strany.
Eva
rovnako to citim aj ja. ked sa nieco zomelie, chcem si to vyriesit hned. chcem mat istotu, jasno a pokoj (ci uz budem vediet neprijemne dosledky, alebo to skonci dobre - ale nemuci ma neistota, co bude z toho dalej). a velakrat tym narobim viac skody, lebo to riesim s horucou hlavou, resp. druha strana este nevychladla...
trpezlivost je ohromna vlastnost a tazko sa nadobuda. niekedy je to neskutocne tazke, ale snazim sa drzat. viem, ze ked prejde aspon jeden den, budem to uz vediet vydrzat skoro x dalsich, kym nenastane spravny cas.
mna to ale vemi vzdaluje, preto mam rada veci vyjasnene cim skor.
zasa sa vo mne hromadia tie negativne pocity, neventiluju sa a viem, ze raz znova exploduju.
Eva
podobne
Teoriu ovládam na 100 %, viem že to nemám robiť, aj si to hovorím a predsa ..., vykonám niečo, čo ma potom až v zadku štípe. Tiež si potom nedokážem dať odstup, pauzu, tiež to potrebujem mať hneď vyriešené, vysvetlené lebo ma to omína. Ja sa nedokážem sústrediť ani na dobrú knihu, či film, jednoducho potrebujem riešiť. Jediné čo pomáha vydržať je, keď si opakujem, že to nejak už len dopadne, že vždy to dopadne.
ale iste, aj ja viem, ze to dopadne. A verim, ze dobre. Ale naco je toto hluche ticho?
Eva
tiež chcem šiť všetko horúcou ihlou, ale krotím sa. Učím sa tolerovať, že druhá strana potrebuje hluché ticho. A vlastne som zistila, že hluché ticho je super vec. Na počiatku hluchého ticha mám pocit, že vybuchnem, ale postupne si utriedim myšlienky a začnem problém vnímať aj inou optikou, nielen tou mojou. Takže aj keď hluché ticho nemám rada, je dobré na triedenie myšlienok. O tých zlyhaniach čo si napísala vyššie viem svoje, v takýchto chvíľach si poviem tiež som len človek, tiež môžem mať svoj deň, snažím sa netýrať samú seba, že zas mi to zas nevyšlo - aj keď to ide ťažko. No a potom štartujem a začínam odznova proces práce na sebe.
mne by to usitie horucou ihlou vyhovoval viac. Lebo sa hned vycisti vzduch. Takto sa mi dusa zanasa vselijakymi negativnymi pocitmi.
Eva
Skús sa na to pozrieť z druhej strany. Lepšie hluché ticho, ako dostať po hube, lebo sú aj takí(predpokladám, že sa bavíme o mužoch).
Ja inak tiež počas obdobia ticha nedokážem poriadne fungovať, nervozita by sa dala krájať. Vtedy mi najčastejšie pomôže vypadnúť z domu. Niekedy stačí 20 minútová prechádzka, inokedy poldenný maratón po nákupných centrách - väčšinou nekúpim nič
. Všetko nechám tak, len zavelím var, staraj sa, dovi dopo. Tak na 95% sa mi stane, že prídem domov a nájdem doma prívetivú osôbku, neraz aj koláčik upečený, alebo uvarené podľa možností, upratané - vtedy viem, že ho to mrzí, aj keď slovami to nepovie. Ono treba niekedy aj tú druhú stranu občas nechať potrápiť, aby si uvedomila, aký poklad doma má - rozumej mňa.
a potom sa pritulit a povedat: ty moj poklad najdrahsi, taky kolac ako ty nepiekla ani moja mama.
Čoby, prísť ešte chvíľu hrať urazenú a až potom sa pritúliť. A potom pekne rozobrať problém, ktorý to spôsobil.
tento postup, nepraktizujem, lebo by bol uplne zbytocny. Vratila by som sa do rovnakeho ticha.
Eva
tak to musí byť sakra ťažké neexplodovať
Hlučné ticho je pre tých,ktorí sa nevedia,nechcú,alebo boja pozrieť problému do očí.Nezazlievam to nikomu,nie je to ľahké.Ja mám rada čistý stôl,kým nemám všetko vysvetlené,vyjasnené,nespím,nejem,nevarím,určite nečítam knihu,nie som schopná ináč žiť,moja hlava pracuje na plné obrátky a "rieši" problém,tiež nevydržím čakať a v tomto smere ozaj trpezlivosť doslova neznášam....tiež sa mám ešte čo učiť,pretože tí druhí,niekedy ten čas potrebujú.
aj ja mam rada cisty stol, preto mi to ticho prekaza.
Ale cumiet do steny nemozem. To radsej ta kniha.A cakam.
Nuz a varit treba , ved hlad je zly radca
A zaspim vacsinou pri tej knihe
Neviem, ci druha strana to ticho potrebuje, skor sa mi vidi, ze si mysli, ze ho potrebujem ja. Aaaach, aky to omyl!
Eva
ten opis,ako to ja prežívam je len pre lepšiu ilustráciu,som jednoducho ako odtrhnutý vagón a nakoniec to aj tak nevydržím a som iniciátor "udobrovania"
(keby som mala zaspať,tak by ma vtedy museli niečim dobre tresnúť po hlave 
a variť?nikomu to vtedy nechutí 
)
Predýchaj Evka a skús to ticho prelomiť,možno sa to bude dať aj skôr,ako si myslíš 
nedokazem to, fidi
Eva
Evulik, Ty dokážeš všetko, ak chceš 
ano, moja, uz ano
Eva
evka Ani nevieš, ako detailne si teraz vystihla problém, ktorý riešim už druhý deň...Tak posielam aj sebe jedného
ved ako pisem v mnauinom prispevku - hadam je cosi v lufte.
Ja to riesim od pondelka. Je to dlho.
Drzim ti palce.
Eva
až teraz som si poriadne prečítala tú vetu o medveďoch 
Nejak sa to isto vyrieši, držím Ti palce. A u seba budem musieť spraviť zasa ten prvý krok, hoci som si sľúbila, že tentokrát ho nespravím, lebo je vždy na mne. No a tak sme sa dostali do toho hlučného ticha, a ja som úplne šokovaná, pretože je to vôbec po prvý krát... A strašne ma to mrzí, a zároveň tá ješitnosť mi nedovolí prísť ako prvá a urovnať to.
Už ne je to čosi z toho luftu preč (ale úprimne - obávam sa, že u nás sú príčinou moje tehotenské hormóny a fakt, že sedím celé dni zavretá doma na PN)
ved to, ze ja som tiez vacsinou ta, co urovnava...
teraz mi to nejde.
Eva
Aj tak - tam máš!
Daj si aj pedikúru. Ja som bola včera na obočko a kúpila si novú podprdu. A vieš koľko radosti z nej? 
diiiiiiiiik
dam si spravit aj obocko, ked tam uz budem
Eva
Ze obočko ...
nepoznas?
Eva
Inak ste mi pripomenuli Výťahovú odyseu, čo sme písali s Naťou a Lydush pred tuším 2 rokmi a úžasného Karčiho .
Jasné,len teraz mi to prišlo smiešne,tiež prechádzam zvláštnym obdobím,tak ťa Evka velmi dobre chápem,a smejem sa na úplných blbostiach,zistila som že mi to pomáha viac ako sa "zožierať" zlými myšlienkami...
Ja zasa "riešim" do akej miery je človek ochotný vychádzať s druhým človekom,pokial mu vôbec nesedia jeho názory a postoje,môže sa samozrejme tváriť že súhlasí ale ked s tým nie je vnútorne vyrovnaný,nie je to iba úbohá pretvárka a trápenie sa,ked ten druhý je stále presvedčený o svojej pravde aj z pozície nadriadeného a nepripúšťa žiadne iné názory.A ked sa nedokáže vyrovnať vnútorne s tým postojom jednoznačne musí prísť k stretu,bud ustúp alebo "trp" vnútorne.Neviem či to niekto pochopí ,v tej rýchlosti píšem ako hotentot ...
nuz tuto podla mna zalezi na tom, ci ide o sukromie alebo o pracu. V sukromi vychadzat s niekym, kto ma uplne odlisne nazory je tazke, ale da sa tomu vyhnut - proste toho cloveka vo svojom svete nemat.
Ak ide o pracovny vztah, tam je to tvrdo o kompromise. Alebo o zmene prace, ale to je radikalny krok, k tomu by som pristupila len v krajnom pripade.
Eva
Zdielam taký názor ako ty 
...
Ach jaj, hry a strategie, to je moja slaba stranka. Na priamu otazku chcem priamu odpoved a aku odpoved dostanem, tou sa riadim, neviem si domyslat ani predstavovat...pre niekoho som totalny sebec, co neberie ohlad na inych ludi a ide si len za svojim....takze ja zas dumam, za cim este mam ist, ked nie za svojim- podla mna si ma ist kazdy za svojim...a to, ze ideme za niecim spolu, dvaja, je prijemny bonus, nie podmienka na stastny zivot...
Takze na zaver celej mojej polemiky iba dodavam, ano evi, je to v lufte....aj chripka po par dnoch prejde....toto tiez nebude trvale
lydusha, ani nevieš, ako dlho mi trvalo, kým som si na tie tvoje komentáre zvykla
He, dilema ako vyšitá - ak urobím prvý krok, utrpí moja hrdosť, ješitnosť, ak ho neurobím, tak ma "rozdrapí" - ako dobre toto poznám.
A poznám aj riešenie - teda to moje - ak by som ten prvý krok neurobila, tak už som miliónkrát rozdrapená, lebo tá moja druhá strana by ho nespravila ani do konca sveta. Nejak tak v duchu hesla - ná, však máš to tak, ako si chcela, čo ja s tým...?
Tiež mi to zo začiatku nepadlo zaľahko, ale zvykla som si - mám tam taký maličký bonus - aj po všetkých tých rokoch tú druhú stranu dokáže prekvapiť, ako rýchlo sa dokáže divoké tornádo zmeniť na usmievané a láskavé slniečko (aj keď tie slnečné erupcie vo vnútri zväčša ešte nejakú chvíľu pokračujú, akurát zostávajú pod povrchom - tie si potom ventilujem pri šoférovaní, keď som v aute sama, tam si pekne celú "hádku" či výmenu názorov odmoderujem sama, čo garantuje, že to dopadne tak, ako si to ja predstavujem )
Evi, akoby si u nas v obyvacke vcera sedela.
Ach jo, stava sa...Tak nech ta faza "nedokazem to", cim skor prefrci a pojdes sa udobrit . Ved to je take pekne, Evi. Len si skus predstavit, mozno ta aj hned prejde A muzi taak vedia ocenit velkoryse zeny
ja som si aspon sama sebe vysvetlila tu potrebu pockat tym, ze ak ja chcem pre seba volny priestor na pocity, musim ich dat aj tomu druhemu.
a pokial to neurobim, musim si pripadne zle nasledky riesenia za horuca niest sama.
rovnako ako som sa musela prinutit prestat hromadit negativne pocity z tichej domacnosti alebo inak napatej atmosfery. to je totiz moja hlupost, ze ich hromadim. a ich nasledne neskorsie ventilovanie v ramci inej vymeny nazorov je moja chyba. toho sa aspon drzim ja.
dakujem dievcata, kazdej jednej
Den sa prehupol k veceru a ja, variac pekne veceru, nejaka som ostala "osvietena".
Ano, naco cakat, naco riesit jesitnost. Vedie to len k tomu "rozdrapeniu".
A ano, pojdem si "za svojim" - kludom v dusi.
Urobim ten krok, tesim sa na to (a poprosim - chcem to aj s tym kompletnym udobrenim!)
A zrazu mi je akosi lepsie
(ozaj, bola som v tom kadernictve, frizura sa vydarila , len to obocko som nestihla a v pedikure mali plno, nic to, nabuduce )
Eva
Evka takých dní ešte bude... ojojóooooj,patria k životuk láske muža a ženy verím,že aj tebe,ako mnebudú rokmi nepotrebné"explózie" ubúdať
Budúci týždeň máme s manželom 29.výročie zoznámenia,teda sa poznáme
oceňujem na našom vzťahu najviac to,že vždy ten druhý-múdrejší je pohotový hasič a škody sú potom naozaj minimálne
Kazda burka vycisti vzduch,eviku- dokonca je to z casu na cas potrebne....a tu mas ivet
znova svieti slniecko
Eva
...to je úžasné, teším sa s Tebou
aj u nás
Aj u nas vyslo .
Na a u nás bolo tiež včera pod mrakom . Ale ja si svietim sama aj v tme. Dobili ste mi baterku.
Eviku som rada
Asi je niečo vo vzduchu, aj u nás cítiť poruchu...
No- jedna vec je vedieť, druhá dokázať konať,- lebo okrem vedomia, poznania, sú tu naše emócie a vôľa... Kedysi dávno sme tu mali debatu o starej havajjskej technike hoponopono / niekde tam bol apostrof, Geo, pomôž a hoď link/ a musím povedať, že keď potrebujem, viem si ňou naozaj pomôcť. Princíp je zložitý a jednoduchý zároveŇ: predstav si toho, s kým si momentálne v konflikte citov a opakuj si v duchu smerom k nemu: " Prepáč, prosím odpusti mi, ďakujem a milujem ťa. " Ak havajský majster takto dokázal vyliečiť celú väzenskú kliniku narušených asociálov , tebe to iste pomôže. Lieči to tú časť v tebe, ktorá spôsobuje správanie daného človeka. Ako písal Vitale vo svojej knihe o terapeutovi, je to prevzatie zodpovednosti za svoj svet a ľudí v ňom a zároveň skúsenosti ukázali, že ľudia reagujú zmenou správania aj bez inej vonkajšej zmeny situácie.
Pointa? Ten krok ku sebe / ako píše Geo/ ješ touto cestou naozaj krokom ku sebe a pomôže Vám obom. Prebehne na vnútornej úrovni a udeje vonkajšiu zmenu, takže nebudeš musieť urobiť to, čo nechceš- vonkajší prvý krok. Ja toi vždy beriem ako láskavosť priateľom- že nenechávam iným, aby mi ubližovali. Držím palce a oibjímam.
Stránka o Ho´oponopono http://www.hooponopono.cz/o-hooponopono/
Krásne video: http://www.youtube.com/watch?v=ac5SGwRPv0o
Teoreticky to krásne ovládam. A ak treba, druhému rada poradím
.
.
, niečo fajné navarím
Len tá prax...
Viem, že sa majú veci riešiť hneď, po troške - ale nieee, ja neriešim.
Viem, že sa majú veci selektovať a zaoberať sa len podstatnými - ale nieee, ja si pripúšťam aj hovadiny.
Viem, že sú veci, črty, ktoré sa nezmenia, alebo len veľmi ťažko - ale nieee, mňa budú a budú vytáčať!
Viem, že druhého nezmením, treba riešiť seba - ale nieee, ja furt čakám, že druhá strana pochopí a zmení!
Potom sa pocity hromadia a hromadia, vnútorné napätie rastie a rastie a jedného pekného dňa vystrelí na podnet úplne banálny. Vyleje sa všeeeetko, z úst letia slová, ktoré nejdú vziať späť, reakcie, ktoré sa po vychladnutí vidia ako detinské.
A druhá strana nechápe...
A potom je ticho...dlhé, dlhé ticho...
Niet sily, ktorá ho pretne...
Zatiaľ...
Urazená hrdosť, pocity zlyhania, sklamania, nepochopenia...
Chýba nadhľad a objatie...
Obe strany čakajú, tvária sa urazene...
A hrča v krku rastie...
A vzdialenosť medzi dušami rastie tiež...
To len taká úvaha, medvede nepotrebujem
Idem si urobiť radosť, zájdem poobede do kaderníctva, čítam peknú knihu - júúj, či mám teraz na ňu časuuu!!
... a pekný deň za nami...