Falošná kamarátka?

ludia sa menia. zaziju rozne veci, prehadze to ich postoje, naroky, potreby.
mam kamosku, co byvala podobne ako ja, utiahnuta a ticha. dobre sme si rozumeli. casom ale zistila, ze toto nie je to, v com chce prezit cely zivot, chce sa presadit, nie stale byt ta, co ustupuje. tak zacala svoju povahu menit. stala sa odvaznejsou, skusala, ake to je, ked si otvori usta tam, kde by inokedy citila krivdu a mlcky suchala nohami. islo jej to. na moj vkus to ale dnes uz prehana. ide do dalsieho extremu - len ja.
takze uz mi moc nesadne a mame si maloco povedat. stava sa, ze ked sa na niecom dohodneme, ale jej to nevyhovuje, tak bez slova zmeni plany.
robi veci, ktore kedysi sama odsudzovala.
beriem to tak, ze je to jej zivot. a nemusi byt naveky taka, aku som ju spozanala, ked sme si rozumeli. nemyslim, ze je to zrada, ze meni okruh priatelov a ja sa dostavam pomaly, ale isto na okraj.

ved aj ja sa menim. v niecom som ju uz pochopila, ine z nej mi asi nesadne uz nikdy. zalezi, kam dojdem v zmenach ja. ktorym smerom. mozno sa nase cesty niekde definitivne rozidu, k ulave oboch. alebo sa nieco zmeni a zase najdeme k sebe cestu.

najrozumnejsie je neviazat sa na nikoho. ani manzela, ani rodinu, ani priatelov. byt naviazany tolko, ze ich zmeny dokazeme prijat bez pocitu zrady. teda aspon nie pocitu zrady, ktory nas nadlho ochromi. jasne, ze dokonale necitit zradu sa neda.
navzse aj my sa menime. a dokonca sa menime, hoci nie vnutorne. ale v ociach priatelov. kedysi najlepsi kamarat, s ktorym sa dalo "debatovat o Bohu do druhej rano nad flasou vina", sa nam moze zrazu zdat odtrhnuty od reality, lebo on ostal oddany filozofovaniu o vsetkom, kdezto my sme sa posunuli. a my jemu zase ti, co prepadli mamonu konzumnej spolocnosti a stratili dusu.
nasledne sa meni aj okruh pratelov, ktori nas naplnaju.

mozno aj tvoja kamoska jednoducho zacala v niecom preferovat ine potreby a to logicky meni aj okruh priatelov. nezapadas uz do neho celkom. tak ides na okraj.
viem, ze to trapi. ale nezmenis to. zi svoj zivot.

Fuuuuuuuuuuuuuuuuu ha....

No ja si myslím že nič netrva večne. Treba si aj z priateľstva zobrať iba toľko ako je prijateľné a ja sinemyslím, že priateľstvo musí byť až po smrť. Žijeme a preto stretávame množstvo ľudí a preto naozaj nikoho nemôžme nútiť, aby bol taký ako by sme chceli my. Jednoducho každý musí ísť svojou cestou, aj v priateľstve platí rešpekt - akuž mi ta spoločnosť robí skôr problém, tak jednoducho idem ďalej a rešpektujem jej potreby, len už nezapadajú do môjho života.
Nič nie je iba tak, no a to znamená že niekedy aj malé a krátkodobé priateľstvo splní svoj účel a nepotrebuje naťahovanie. Možno si sa mala poučiť, ja neviem, ale neber to tragický. Nikoho nemôžme vlastniť. No a to, že si ju vymazala zo svojich priateľov na socialnej sieti, no ja neviem ako to tam funguje, ale zrejme si to všimne, možno aj povedať už nemáme prečo sa spolu stretávať. Neviem, ale ja som človek, ktorý vie že ani sám za seba nemôže položiť ruku do ohňa, ako sa zachovám v nejakej situácií, elbo všetko sa rýchlo hovorí, ale potom keby sa to stalo možno by bolo všetko inač.
Moja priateľka mi zviedla alebo neviem ako to povedať môjho priateľa , ktorého som si zobrala za manžela, no a ked som sa ja rozviedla tak nakoniec aj žili spolu a predsa si našla iného. Vraj celý čas to spolu ťahali. My sme sa už potom nestretavali, keď som jej povedala prečo nepríde, bola červená ako paprika a iba habkala. No bolo toľko indicií, len ja som si sedela na kábli. Teraz viem, že to bola moja skúška. No vidíš stále som sa nepoučila, verím ľudom, lebo si myslím že ak by som im to ja nikdy neurobila, neurobia to ani oni mne.
Celý život sa učime a nakoniec aj tak nič nevieme.

Ahoj, ja som tiez mala kamaratku, ktoru som mala velmi rada, ale postupne ma prestala menej a menej kontaktovat az sme prerusili kontakt uplne a potom zcista jasna, ze ahoj dlho si sa neozvala, co je s tebou? chcela sa dohodnut na stretnuti ale viackrat to aj odvolala, tak som jej napisala sms na ktoru sa urazila - moj syn ma 7 mesiacov a za cely cas si si nenasla ani chvilu aby si sa nanho prisla pozriet, je to najdolezitejsia zmena v mojom zivote a ak ta toto nezaujima tak ja sa vzdavam nasho priatelstva. Popisala mi ze ona ma tiez toho vela v zivote a ze ja to nechapem atd atd - ale ono je tazko pochopit niekoho s kym si dlho rozumiete a potom odmlka ako keby som jej nieco urobila, potom zas akoby sa nic nestalo a ako ju mam chapat ked sa mi nezdoverila? ja mam rada otvorenych ludi, a nikoho nenutim sa so mnou priatelit, ked nechces, nechaj tak a vyhovorky si nechaj pre takych co ti to zjedia, nie?