Preskakuješ mi kapitoly v knihe a nútiš samu rozmýšľať :D.
Ja mám dojem, že sme sa nikam ako generácia nepohli. Teda možno pohli ale zlým smerom. Tak 200 rokov späť sa ženy sťažovali, že nemajú podmienky, hlasovacie právo, žijú život, ktorý im vybrala rodina. Žijú život rodičov. Niečo sa pomenilo a prišla generácia, ktorá žila život idealizmu, strany, spoločenskej normy. Zas nežili svoj život podľa nich. Lebo sa nesmelo. A potom sme prišli my. A zas žijeme život niekoho iného. Chceme zadok JLo, prsia akom Kardashian či jak sa píše, ruky ako Rachell z Priateľov, za manžela Patricka Dempseyho, deti ako Beynece či ktorá, milenca ako Madonna, konto ako Ivanka Trump a proste u susedov zelenšia tráva a my ju chceme. Zas nežijeme vlastný život. A pritom by sme sa mali riadiť len jednoduchým:
porovnávajú sa s tým kým si bola včera, nie s hocikým z dneška (J.B.Peterson)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takze este musim chvilku mladnut, aby som sa na take dala. 
Ono aj v tej informatike by som sa ja tvoriva dusa stratila, aj keby som ju asi zvladla. Inak vies, ze ani neviem co by som sla studovat teraz, mozno ten marketing, al enie ten oblbujuci, ono je aj tak pracoviskovy, aj zistovanie potrieb zakaznika, nei pdosuvanei mu vlastnych ..., ale neviem ci je taky odbor, bo moje schopnosti su len veeelmi tazko uchopitelne. 
Chápeme sa? Suseda môžeš pochváliť a basta.
Tento týždeň sa mi podarilo prečítať až jeden článok, z troch neprečítaných časopisov, čo na mňa čakajú. Nie ako, že musím,
to si len hľadám program mimo sedenia za PC a kus aj vrámci obudenia hlavy. 
Po dlhšom čase som si teda zas a znova kúpila Moju psychológiu. Ako články sú tam fajn, len vždy sa rozčúlim, že je tam viac reklamy ako textov ... , a móda a kozmetika, ktorú v takom časopise ozaj nepotrebujem riešiť. .. Ale nie o tom som, chcela. Zaujal ma článok, o tom, že sme generácia "nestačím" ...U mňa v preklade, nikdy nie sme dosť dobrí, v toľkých oblastiach, od vedieť, mať, môcť .... Nie dostatočne zruční, bohatí, zdraví ....
Zaujala ma predovšetkým jedna veľmi pravdivá myšlienka. Za našich mladých čias, nás rodičia porovnali ešte tak so susedovie Zuzkou, však aj my seba možno s Evičkou z vedľajšej triedy. No možno sme aj voľajaký časopis videli, v telke voľačo vzhliadli.... Ale dnes, vo svete facebooku, instagramu, youtooberov ...., keď môžeme smelo hľadieť ľuďom po celom svete do tanierov, postelí, kúpelní, skríň ... Veru, je to s čím sa porovnávať. To sa ťažko hľadá vlastná jedinečnosť, dostatočnosť ...
Naša stratená, za socializmu vyrastajúca generácia, je už dosť zmätená aj bez toho
Ale asi tiež nebudeme voči tomu úplne imúnne. Len svet, plný dokonalých dievčat, žien, mužov ... môže asi dosť hlboko otriasať životom našich detí? A potom, že prečo toľko mladých žien končí u inde spomínaných plastických chirurgov, pri anorexii, alebo len s hlavou v smútku ...? A pri tom, všetko zabúdame žiť tu a teraz, šťastne až na veky, lebo sme jedinečné a úžasné bytosti, každé svojim spôsobom výnimočné. Už len občas o tom presvedčiť samé seba, naše deti, tým správnym nie narcistickým spôsobom ... 