Často si chodím čítať na Mračnú horu. Vždy tam nájdem niečo zaujímavé, a/alebo niečo na zamyslenie, a/alebo niečo (pre mňa) nové.
Článok Získaná karma a idealizácia je nielen veľmi zaujímavý, ale aj krásne a podrobne vysvetľuje, prečo nie je dobré pokladať svoj pohľad na svet za univerzálne platný a jediný správny.
Z článku vyberám: Stav, keď v našej mysli existuje veľmi vyhradená predstava o tom, ako má svet vyzerať, nazývame idealizácia.
Keď človek premýšľa o tom aký má svet byť, to ešte nie je idealizácia. Až keď na podklade svojich úvah začnete byť podráždení, alebo cítite akékoľvek negatívne emócie. Idealizovať znamená pripisovať nadmernú dôležitosť nejakému modelu usporiadaniu okolia, tj. prežívať negatívne emócie v situácii, keď sa reálny svet nezhoduje s našimi ideálmi.
Napr.: Máme stanovené ideály na to, ako by mal náš partner vyzerať, ako by sa mal správať a ako by mal konať v určitých situáciach. Neskôr však zistíme, že náš partner nie je podľa našich ideálov, čiže koná inak, ako by sme chceli, má odlišné názory, ktoré nie sú v súlade s našou idealizáciou. A tak začneme byť nešťastní a sklamaní z toho, že partner nezodpovedá našim ideálom a snažíme sa ho usmerňovať, aby sa priblížil našim predstavám.
Na tento článok priamo nadväzuje ďalší - Modelové karmické vzťahy. V ňom je zase vysvetlené, ako nás Univerzum (Boh, anjeli, univerzálne zákony, Vyššie sily - vyberte si názov, aký uznáte za vhodné, či správne) "dokopáva" k tomu, aby sme sa svojich idealizácií zbavili.
Viete, že vo väčšine rodín si manželia moc nerozumejú a to vedie k urážkam, hádkam, škandálom a rozvodom. Polovica manželstiev sa takto rozpadá. Prečo?
Odpoveď je prostá. Pretože vyššie sily spájajú dvojice tak, aby každý z manželov rozbíjal tie hodnoty, ktorým ten druhý prikladá príliš veľký význam (idealizuje). Rozklad pozemských hodnôt jedného z manželov prebieha odmietaním jeho ideálov zo strany partnera. A v tom spočíva príčina väčšiny konfliktov.
Samozrejme, nie každý človek sa dopúšťa takejto idealizácie, ktorú je možno zničiť v rámci rodinného života. Preto niektoré rodiny žijú celkom dobre, bez mimoriadnych konfliktov a nespokojnosti jedného s druhým. Podľa pozorovaní je však takýchto rodín málo.
Tá druhá časť ľudí idealizuje rodinné hodnoty. Manželská vernosť, starostlivosť, poriadok, čistota, dobrá životná úroveň atď. Hlavne ženy tieto hodnoty idealizujú a tak manželom neostáva nič iné, len tieto ich idealizácie ničiť. Muži sú jednoducho nútení viac piť, chodiť na ryby, utrácať peniaze, naväzovať mimomanželské vzťahy, tráviť veľa času v práci… To znamená, že pri plnení svojej karmickej úlohy - rozbíjania manželkinho hodnotového systému - jednajú v rozpore s morálkou a ich činy sú pokladané za negatívne. Morálka a karmické úlohy nebývajú totožné.
Rodinné hodnoty neidealizujú len ženy. I niektorí muži im pripisujú príliš veľký význam. Prejavuje sa to ako žiarlivosť, snaha kontrolovať chovanie manželky a detí, viesť rozpočet a plánovať materiálne zaistenie rodiny. Sami chápete, že tieto hodnoty podliehajú deštrukcii, na ktorej sa podľa svojich možností podieľajú ženy. Hľadajú mimomanželské vzťahy, rozhadzujú peniaze, zanedbávajú domácnosť, atď. Teda manželia sa navzájom v plnom rozsahu vychovávajú. A pretože to nechápu, urážajú sa a často krát i rozvádzajú.
Ako sa však Vyšším silám vôbec podarí spojiť ľudí, ktorí sa neskôr budú vzájomne vychovávať? Ľudia sú predsa ako tak rozumné bytosti a zdalo by sa, že si ešte pred manželstvom uvedomia, že budúci partner má úplne iné názory na život a do manželstva nevstúpia. Tak tomu ale nie je.
K utvoreniu rodiny z dvojice s protichodnou hodnotovou orientáciou používajú Vyššie sily metódu, ktorá zbaví ľudí rozumu. Takouto metódou je láska. Lásku môžeme pokladať za spôsob oblbovania človeka na obdobie, kedy musí uzavrieť manželstvo so svojim karmickým protikladom (nech zamilovaní odpustia!). Aby to človeku nebolo ľúto, urobili Vyššie sily z lásky nesmierne príjemný pocit, ktorému sa ľudia oddávajú s veľkým potešením a to nielen raz. Preto bývajú manželstvá z lásky väčšinou manželstvá protikladných ľudí. Teda takých, ktorí idealizujú protikladné hodnoty.
Láska trvá pol roka, rok, dva, a potom si človek začne na svojom partnerovi všímať, že sa chová úplne inak, než by si prial. Vzniká nespokojnosť, krivda, agresivita, hádky. Spustil sa mechanizmus karmickej výchovy. Žena si neuvedomí, že manžel je pre ňu “karmická pilulka”, ktorá lieči príslušnú idealizáciu pozemských hodnôt. A naopak.
Aby takéto liečenie moc rýchlo neskončilo, narodí sa dieťa. Dieťa je väčšinou spojovací článok, ktorý dvojici bráni, aby sa rýchlo rozišli. Do karmickej výchovy je zapojené i dieťa, aby ničilo hodnoty jedného, niekedy oboch rodičov.
Keď pozorujem svet okolo seba, medziľudské vzťahy, emócie, ktoré (mnohými) ľuďmi lomcujú - zas a znova sa presviedčam o tom, že život je vo svojej podstate vlastne veľmi jednoduchý.
A že si ho často komplikujeme len a len my sami.
Často si chodím čítať na Mračnú horu. Vždy tam nájdem niečo zaujímavé, a/alebo niečo na zamyslenie, a/alebo niečo (pre mňa) nové.
Článok Získaná karma a idealizácia je nielen veľmi zaujímavý, ale aj krásne a podrobne vysvetľuje, prečo nie je dobré pokladať svoj pohľad na svet za univerzálne platný a jediný správny.
Z článku vyberám:
Stav, keď v našej mysli existuje veľmi vyhradená predstava o tom, ako má svet vyzerať, nazývame idealizácia.
Keď človek premýšľa o tom aký má svet byť, to ešte nie je idealizácia. Až keď na podklade svojich úvah začnete byť podráždení, alebo cítite akékoľvek negatívne emócie. Idealizovať znamená pripisovať nadmernú dôležitosť nejakému modelu usporiadaniu okolia, tj. prežívať negatívne emócie v situácii, keď sa reálny svet nezhoduje s našimi ideálmi.
Napr.: Máme stanovené ideály na to, ako by mal náš partner vyzerať, ako by sa mal správať a ako by mal konať v určitých situáciach. Neskôr však zistíme, že náš partner nie je podľa našich ideálov, čiže koná inak, ako by sme chceli, má odlišné názory, ktoré nie sú v súlade s našou idealizáciou. A tak začneme byť nešťastní a sklamaní z toho, že partner nezodpovedá našim ideálom a snažíme sa ho usmerňovať, aby sa priblížil našim predstavám.
Na tento článok priamo nadväzuje ďalší - Modelové karmické vzťahy. V ňom je zase vysvetlené, ako nás Univerzum (Boh, anjeli, univerzálne zákony, Vyššie sily - vyberte si názov, aký uznáte za vhodné, či správne) "dokopáva" k tomu, aby sme sa svojich idealizácií zbavili.
Viete, že vo väčšine rodín si manželia moc nerozumejú a to vedie k urážkam, hádkam, škandálom a rozvodom. Polovica manželstiev sa takto rozpadá. Prečo?
Odpoveď je prostá. Pretože vyššie sily spájajú dvojice tak, aby každý z manželov rozbíjal tie hodnoty, ktorým ten druhý prikladá príliš veľký význam (idealizuje). Rozklad pozemských hodnôt jedného z manželov prebieha odmietaním jeho ideálov zo strany partnera. A v tom spočíva príčina väčšiny konfliktov.
Samozrejme, nie každý človek sa dopúšťa takejto idealizácie, ktorú je možno zničiť v rámci rodinného života. Preto niektoré rodiny žijú celkom dobre, bez mimoriadnych konfliktov a nespokojnosti jedného s druhým. Podľa pozorovaní je však takýchto rodín málo.
Tá druhá časť ľudí idealizuje rodinné hodnoty. Manželská vernosť, starostlivosť, poriadok, čistota, dobrá životná úroveň atď. Hlavne ženy tieto hodnoty idealizujú a tak manželom neostáva nič iné, len tieto ich idealizácie ničiť. Muži sú jednoducho nútení viac piť, chodiť na ryby, utrácať peniaze, naväzovať mimomanželské vzťahy, tráviť veľa času v práci… To znamená, že pri plnení svojej karmickej úlohy - rozbíjania manželkinho hodnotového systému - jednajú v rozpore s morálkou a ich činy sú pokladané za negatívne. Morálka a karmické úlohy nebývajú totožné.
Rodinné hodnoty neidealizujú len ženy. I niektorí muži im pripisujú príliš veľký význam. Prejavuje sa to ako žiarlivosť, snaha kontrolovať chovanie manželky a detí, viesť rozpočet a plánovať materiálne zaistenie rodiny. Sami chápete, že tieto hodnoty podliehajú deštrukcii, na ktorej sa podľa svojich možností podieľajú ženy. Hľadajú mimomanželské vzťahy, rozhadzujú peniaze, zanedbávajú domácnosť, atď. Teda manželia sa navzájom v plnom rozsahu vychovávajú. A pretože to nechápu, urážajú sa a často krát i rozvádzajú.
Ako sa však Vyšším silám vôbec podarí spojiť ľudí, ktorí sa neskôr budú vzájomne vychovávať? Ľudia sú predsa ako tak rozumné bytosti a zdalo by sa, že si ešte pred manželstvom uvedomia, že budúci partner má úplne iné názory na život a do manželstva nevstúpia. Tak tomu ale nie je.
K utvoreniu rodiny z dvojice s protichodnou hodnotovou orientáciou používajú Vyššie sily metódu, ktorá zbaví ľudí rozumu. Takouto metódou je láska. Lásku môžeme pokladať za spôsob oblbovania človeka na obdobie, kedy musí uzavrieť manželstvo so svojim karmickým protikladom (nech zamilovaní odpustia!). Aby to človeku nebolo ľúto, urobili Vyššie sily z lásky nesmierne príjemný pocit, ktorému sa ľudia oddávajú s veľkým potešením a to nielen raz. Preto bývajú manželstvá z lásky väčšinou manželstvá protikladných ľudí. Teda takých, ktorí idealizujú protikladné hodnoty.
Láska trvá pol roka, rok, dva, a potom si človek začne na svojom partnerovi všímať, že sa chová úplne inak, než by si prial. Vzniká nespokojnosť, krivda, agresivita, hádky. Spustil sa mechanizmus karmickej výchovy. Žena si neuvedomí, že manžel je pre ňu “karmická pilulka”, ktorá lieči príslušnú idealizáciu pozemských hodnôt. A naopak.
Aby takéto liečenie moc rýchlo neskončilo, narodí sa dieťa. Dieťa je väčšinou spojovací článok, ktorý dvojici bráni, aby sa rýchlo rozišli. Do karmickej výchovy je zapojené i dieťa, aby ničilo hodnoty jedného, niekedy oboch rodičov.
Keď pozorujem svet okolo seba, medziľudské vzťahy, emócie, ktoré (mnohými) ľuďmi lomcujú - zas a znova sa presviedčam o tom, že život je vo svojej podstate vlastne veľmi jednoduchý.
.
A že si ho často komplikujeme len a len my sami