Ked chcete rozosmiat Boha,povedzte mu o svojich planoch

ale ved to sa stava. my sme mali, minuly rok, presne do bodky naplanovany odchod z Anglicka na koniec marca, ze vratime sa spat na Slovensko, kupime dom alebo pozemok, budeme mat babo, konecne si kupim vlastneho kona, budem mat svoju zahradku, na ktorej si budeme pestovat svoje rajcinky,....... a??? a nic. stale trcime v Anglicku, stale mame tu istu pracu, babo este neni na ceste,... jednoducho plan skazeny, nie kvoli mne alebo priatelovi.. ale kvoli momentalnej situacii na Slovensku
takze viem ako sa citis a dam ti jednu radu, ktoru som si vzala k aj ja - neplanuj! len si napr. povedz, ze toto by mi mozno niekedy vyslo, ale na isto to neplanuj. zi pritomnostou a uzivaj si

mischel ale ved to sa mi stava stale ,monule som mala konecne usetrene na nove postele do detskej a bum den pred objednanim mi buchla dva roky stara chladnicka.... moja mama tomu vravela zakon padajuceho h...a , co uz asi to tak ma byt ze nam nikdy nic nevyjde na prvy krat

my sme si naplanovali peknu postupnost. Dokoncime dom a donesieme si don psika. Akosi sa to zvrtlo. Psik sa narodil skor ako sme sa prestahovali, tak ho mame zatial v panelaku.
Eva

Toto je usmevna tema
Plánovala som krasne manželstvo...chceli sme si kupit byt, zaplatili zalohu...a zobrali sa ...hmmm...ale ten byt predali ešte dalším trom ludom ...chcela som teda stavat...hmmm, zaklady boli..a aj dieta na ceste...a manžel u svojej milenky ...hmmm, rozvod(brokenheart)
Rozhodla som sa tešit sa zo života ako rozvedená, slobodná matka...hmmm, niekde v polčase som sa zrutila...psychicky, syndrom vyhorenia...myslím...
Chcela som so sestre, kupit na vianoce mobilný telefon...hmmm ozval sa odkazovač...nechala odkaz...a mladý pán sa mi ozval...hmmm, už sme spolu skoro 9rokov ....chcela som dalej študovat...hmmm, v druhom ročníku som otehotnela... ....
Ďalej pokračovat?
Človek míní, Pan Boh mení...Alebo aj, všetko zlé je na niečo dobré...alebo, Je to tak, ako to má byť....aj ked to dakedy nieje tak, ako sme si to predstavovali

To poznám,väčšinou,keď niečo naplánujeme,tak to nevyjde,hoci sa jedná len o nejaký romantick víkend,výlet,alebo bežné,že dnes urobím to a to,pôjdem tam a tam,väčšinou sa stane nejaká blbosť,alebo sa niekto ozve,mám inú robotu a proste musím všetky plány meniť,takže radšej dopredu veľmi neplánujem,lebo u mňa to nejak nemá zmysel a som potom zbytočne sklamaná...a vystresovaná,ako všetko postíhať

Ja som mala 33 rokov, dcéra mala 7 rokov, tak sme si povedali, teraz som zdravotne v poriadku, mladšia už nebudem, najvyšší čas postarať sa malej o súrodenca. Všetko vyzeralo v poriadku do 6. mesiaca tehotenstva. Potom nám to doma prestalo klapať, až som si začala zúfať, ako priviesť maličkého do takej rodiny. Nenarodil sa živý. A vtedy som svojej dcérke sľúbila bračeka. Do poslednej chvíle pred ďalším pôrodom o dva roky neskôr som verila, že je to chlapček. Chvíľu som sa s tým musela vyrovnávať, že sa nám narodilo dievčatko, ale bolo to len dobre. Maličká už nie je žiadna náhrada za nikoho, kto tu nie je.

ja mam presne opacne skusenosti - zloz svoju starost na Pana a on sa uz postra, takze mam kopu milych prekvapeni, v uspech ktorych som sa ani neodvazila dufat

som v papradí