mezdi nebom a zemou ...

Michaelka, to málo čo o tom viem : 1/ Nesmieš sa poddávať strachu ,ak sú to len zhomtnené zlé myšlienky tak im dávaš strachom na sile.
2/ Sú vizualizačné cvičenia kedy si posilňuješ ochranu aury./Archandelé bytosti svetla,literatúra, kde sa popisujú/

3/Ak sa bojíš, a cítiš sa bez energie pomáha okúpať sa vo vode kde si pridala kuchynskú soľ. Tiež okolo postele vysypať soľ.

4/Teraz v decembri vyšla knižka od Karly Tankovej Babajaga,príbehy z veštiarne, myslím že by Ti vedela poradiť.
Ináč som normálna, len sa trošku venujem tarotu Doteraz tažký realista musím skonštatovať že niečo medzi nebom a zemou bude

No michaelka začala si zaujímavú a pre niekoho asi aj dosť chúlostivú tému. Dejú sa mi rôzne takéto veci, ale nemám pocit, že sú zlé, dokonca si odvážim povedať, že jedna taká zvláštna príhoda zachránila môjmu synčekovi život, písala som o tom v téme v našom byte straší, ale asi to tak malo proste byť- neviem. Podľa mňa či je to dobré alebo zlé závisí aj od nás- aký máme k takýmto veciam postoj.Možno je to u mňa dané- vzťah k takýmto zvláštnym "veciam"aj tým, že v rodine sme mali a máme aj duševne chorých,ale nerobí mi problém o tom rozprávať.Moja mamička trpela duševnou poruchou a v živote si prešla peklom, brat to po nej zdedil, tiež to má ťažké,ale zvláda to oveľa lepšie ako kedysi mamička, pretože aj spoločnosť je oveľa tolerantnejšia a aj medicína v tomto smere urobila veľký pokrok. Ľudská myseľ je neuveriteľne silná- neskutočná, má silu mnohé meniť...viem prečo to píšem...nie sú to veci ktorých by sme sa mali báť- je to ako všetko ostatné v živote- napr. ideš do autoškoly, lebo sa chceš naučiť šoférovať, ale máš strach, musíš ten strach prekonať. Po čase získaš zručnosť a šoférovanie sa Ti stane relaxom, pohodovou činnosťou.Len takéto "zvláštne veci" je ťažké pochopiť, často je ťažké im vôbec uveriť, ale oni sú tu nezávisle na našej vôli či ich chceme, alebo vieme pochopiť, to je ďalšia dimenzia nášho bytia, a kto tú komnatu pootvorí tak zistí že je to ako so šoférovaním- čím viac sa zbavíš strachu tým si to viac vychutnávaš, tým viac Ti to môže byť na osoh...

Keď mi zomrela mamička strašne som juchcela vidieť v sne a nepodarilo sa mi to ani raz sa mi o nej nesnívalo,ale raz som dávala synčeka popoludní spinkať a on sa upenlivo zahľadel do okna, úplne ako keby na niekoho hľadel a tak som sa ho opýtala: Matúško čo tam vidíš? a on že babku Evku, no tak sa asi prišla ukázať a videl ju len synček- bol vtedy maličký- 4 rôčky. Stalo sa to potom ešte párkrát, ale potom som pochopila že mne sa v sne neukáže a potom to celkom prestalo, viac mi to synček nespomenul.Ľúbila som svoju mamičku- aj keď pre jej chorobu sme mali s bratom dosť nezvyčajné a ťažké detstvo, ale ona bola neskutočne vnímavá a citlivá, keď zomrela mala som pocit, že som stratila jediného človeka, ktorý mi fakt rozumel.

Michaelka,neboj proti tomu,poddaj sa a uvidíš,že ti bude lepšie.a ber to pozitívne,očividne je to dar,za ktorý by mnohí ďakovali,tak to skús brať pozitívne.Mne sa tiež stáva,že viem dopredu veci,o ktorých ostatní ani tušenie nemajú/smrť,aj narodenie dieťaťa/ a beriem to tak,že to tak je.

kdesi som pocula,ze ludia ktori si spocitaju cely datum narodenia a vynde im sucet 1 takze ti su senzibilny a mozu sluzit ako medium t.j.ze duse s nimi mozu komunikovat..skuste si poratat datum..

Ešte mám takú skúsenosť z rozprávania zdravotnej sestričky na detskej onkológii. Je to fantastická žena, ktorá napriek tomu že takáto práca je psychicky veľmi náročná túto prácu miluje a miluje aj detičky ktorá sa u nich liečili či liečia. Občas nás navštívi v práci a rozprávala nám mnohé zážitky.Napríklad ako ju malí pacienti, ktorí boli po smrti chodili domov "strašiť "-oni sa v podstate chodili s ňou domov rozlúčiť, alebo niečo podobné, ale časom to už bolo neúnosné a tak ich v normálne poprosila aby s tým prestali, že ona ich má veľmi rada, ale aby ju nechali, že jej to uberá sily. A pomohlo to, ale že normálne s nimi komunikuje ak potrebuje nejakú pomoc, tak povie deti potrebujem vašu pomoc a vraj to zaberá. Rozprávala nám mnohé príbehy, myslím že tiež sa s tým naučila žiť. Napísala aj knihu- Deti môjho srdca- sú to vlastne príbehy malých pacientov, ktoré dali na papier ich rodičia- nádherná a bolestná kniha. Keď som ju čítala prerevala som celú noc.

Ja som už tiež zažila kadečo z tejto oblasti, a ešte s tým aby som sa toho zbavila a zamotala som sa ešte viac. ani nechcem všetko popisovať podrobne. no najviac mi pomohla viera a naozaj živá viera v Božiu pomoc a pomoc Matky Božej a ono to naozaj pomáha. Nakoniec som prišla na to, že moc to má nad tebou hlavne vtedy, keď pripustíš, že to má nad tebou moc. Ja som sa hrozne bála a najmä v noci, bolo to strašné, ani som si nedokázala predstaviť prejsť v noci po dome....Teraz keď na mňa príde strach, vyhlásim si sama pre seba, že nič zlé nemá nado mnou moc, len Ježiš Kristus a strach prejde...

Pre tých, ktorí majú takéto schopnosti je najlepšie naučiť sa s nimi pracovať. Moja svokra má rôzne schopnosti, ktoré nevie ovládať ani poriadne nepozná a teda sa toho bojí. Môj manžel zdedil asi niečo po nej, ale na rozdiel od nej to začal rozvíjať. Pochodil kadejaké prednášky, kurzy a semináre. NIečo bolo lepšie, iné horšie, ale každý súdny človek si z toho vyberie to najlepšie pre seba. Keď som videla, čo všetko dokáže, aj ja som sa niečomu priučila, ale ak na to nemáte šiesty zmysel, nepôjde vám to tak dobre. Mimochodom, viete čo robíte, keď fúkate a hladkáte dieťatu rozbité kolienko? Liečenie je v našom bežnom živote, aj tí duchovia. Len sa netreba báť. Duchovia vám nemôžu urobiť nič, maximálne vás rušiť svojou prítomnosťou. Ak je to niečo horšie a máte z toho veľmi zlý pocit, treba požiadať o pomoc, sú ľudia, ktorí si vedia s nimi poradiť aj na diaľku. Nerada hovorím o tom, čomu sa venujeme, lebo ľudia si vás hneď "zaradia". Ale na druhej strane, ak niekto potrebujete pomoc, je mi blbé vám ju neponúknuť.

Prečo by si Vás ľudia mali hneď zaradiť.Pomáhate ľuďom a to je podstatné,nie ako.a náhodou,ja som bola veľmi vdačná,keď mi jeden pán pomohol.A ak budem potrebovať,ja sa rada prihlásim k Vám o pomoc,ak môžem

Ahojte, tiež sa zaoberám podobnými vecami. Ak chcete, tu je pár linkov:

www.putnici.sk
www.jitrnizeme.cz
http://evamarvanova.sblog.cz/ - o anjeloch :)
http://integrita.szm.sk/
http://www.mystika.cz/
http://www.osud.cz/
www.regresnaterapia.sk
http://liecivekamene.wordpress.com/
www.agapebrno.cz
www.sophia.sk

VĎaka.

Adinka, pekné ako vieš pomáhať bojazlivým dušičkám. Nebojte sa svojho strachu... Svetla dala dobrú poznámku.... prečo by TO, medzi nebom a zemou malo byť iba zlé... ste toho popísali, som dosť unavená chorobou, aby som sa na to dokázala sústrediť, neskôr- jedno viem, kto žije strachom otvára sám kanál temnote, ktorá mu napokon môže pohltiť dušu. Nechcem strašiť a radiť, som amatér, pozorovateľ, precitlivelá a sama som dosť zažila a videla, čo by nikto nepochopil a nikto nevie, stávalo sa a stáva sa- nič neovplyvníte... a nič nie je tak hrozné ako sa zdá, pretože v každom konci sa rodí nový začiatok a nová nádej

...nečítala som všetky vaše myšlienky, ale jednou prispejem aj ja...
Kamarátka sa mi pri jednom z našich rozhovorov priznala, že občas chodí za jednou pani, ktorá sa rozpráva s anjelmi. Tak ma tam raz zobrala so sebou. Pani v zrelom veku, pekné prostredie vo forme bytíku...a začali sme. Povedala som jej čo to o sebe, napísala som si otázky na môjho anjela, čo sa ho chcem spýtať, zapla nahrávanie na kazetu, pomodlila sa a začala písať nejaké čarbanice na papier a "napojila" sa na môjho anjela a rozprávala v jeho mene, čo "on" hovorí. Celé to trvalo asi hodinu, vypýtala si 600 Sk a odišli sme. Mala som také zmiešané pocity... Sama neviem čo si mám o tom myslieť...pravdou je, že pred štyrmi rokmi som potratila a dlho som sa z toho nevedela spamätať...a po takom nepríjemnom zážitku už máločomu verím a toto je taká chúlostivá vec,
že neviem...popravde ani moc neverím, že boh existuje, možno by som nemala takto hovoriť, ale keď je a dovolí, aby sa takéto niečo stalo...dobre, možno som si to niečím zaslúžila, ale potom čo nevinné deti v Somálsku?...alebo zomierajúce detičky na onkológii???... To je veľmi diskutabilné a koľko ľudí toľko názorov... Človek môže len rozmýšľať o pozemskom a nadpozemskom žití a pocite... A mám ročné dieťa, ja to už beriem predsa len inak ako ľudia bez záväzkov, nechcem tým ale nič povedať. Už sa starám skôr o pocity dieťaťa, to je prvoradé a až potom som ja a ďalšie veci. Pripadalo mi to, ako keby odomňa vytiahla informácie zo života a potom mi hovorila čo by som mala a nemala, čo je správne, asi ako mama keď som mala 15násť. Som dospelá a aj ja sama viem čo je dobré a čo zlé... A napadlo mi, že je to fakt celkom dobrý biznis...za hodinu 600 Sk, koľko ľudí asi k nej príde za deň, za mesiac? Aj ja si môžem doma urobiť z izby taký kútik, budú za mnou chodiť ľudia a ja im budem rozprávať "rozprávky"...aký Andersen by bol zo mňa!... Ja neviem... Sú to len moje pocity a určite sa so mnou v názoroch rozdeľujete.
Ale...mám o skúsenosť viac a aspoň som to skúsila a možno sa mi to v
živote zíde

Baby, vy ste mi, ale dali (pospomínala som si na všetko, čo sa mi udialo-nevysvetliteľné)! Manžel odišiel na nočnú a ja s deťmi sama a ešte k tomu som dívala na čt detektor. No, mala som čo robiť v noci, aby som sa nepototo.. . Teraz je mi už fajn.

aj u môjho muža doma straší,ja som ten tieň či postavu nikdy nevidela ale môj muž a svokra sa stým stretli už viac krát.Vydeľ ju(tu postavu aj môj svokor)a šiel za ňou a o pár týždňov zomrel.Dali sme vysvätiť byt a aj potom sa objavila.Občas sa bojím aby neublížila našej malej.Už neviem ako sa toho zbaviť.Ak mate nejaký recept poradte.Ďakujem za každú radu.

Aby som Vam pravdu povedala ze sa mi potia ruky a ani neviem ci to zvladnem napisat.
Bolo to pred 37 rokmi ked mi zomrel 18 rocny brat a nikdy nebolo dokazane ako sa to stalo, momentalne nedokazem ist do detailov.
Ja som zila vtedy uz v New Yorku a pamatam si na ten den ked som dotala ten smutny telegram.
Snivalo sa mi ze mi prisiel brat povedat ze kto mu to spravil a povedal mi aj meno.
Moja teta z NY bola po nejakom case na navsteve na Slovesku u mojich rodicov a ked prisla naspat tak hovorila ze sa povrava v dedine ze bratovi to mal niekto spravit a povedala meno a ja som myslela ze sa mi nieco stane lebo to bolo to meno co mi vo sne povedal moj brat.
Po rokoch skocil z vlaku chlapik ktory mal nieco vediet o bratovej smrti.
Tak co si mam s tohoto vybrat.

ze ti brat chcel nieco povedat,lebo ti veril a ty si to nechala tak....prepac ale to je prve co ma napadlo...verim v taketo veci.....

Nuž netreba nad tým príliš premýšľať, skrátka informácia sa ti dostala v sne.Beriem takéto veci ako súčasť svojho života, často sa mi dejú podobné veci...Zaujímavé že niekedy sú to veľmi vážne veci a niekedy také úplné kraviny, ako minule- snívalo sa mi že som videla zajace a potom sa zrazu stratili. Na druhý deň sme mali príhodu s naším bytovým zajkom Riškom- proste sa nám v byte stratil- nemohli sme ho nikde nájsť, nakoniec sme ho objavili v stavanej skrini a tam čučal ani sa nepohol. Syn sa mi hneď smial, že maminka veď sa ti to vlastne snívalo. Ale často sú to aj vážne veci- už som tu tiež o tom písala...

stale ked sa mi ma stat nieco zle tak sa mi to pred tym prisnije...skoda ze su to take veci ktore uz nemozem ovplivnit.....

Hm, to je otázne, že prečo nám je dané to vidieť a nemôcť zasiahnuť. Ale mne sa stala taká príhoda, že som v bdelom stave mala, počula nejaký hlas či vnuknutie a v pravej chvíli som zasiahla a zachránila som synčekovi život-nebyť toho "popudu" zrejme by ako 1,5 ročný vypadol z okna zo 6. poschodia. Takže čo sa má stať sa asi stane a čo nie to nie...

oj....to s tym syncekom..to uz ano nase podvedomie je ovela citlivejsie...ono sa hlasi castejsie len my v tom zhone ho nemame cas pocuvat....a mne sa to pred vcerom vratilo...ta moja hluchoto ..isli sme do bazenu a pred odchodom este posledny kukuc do zrkadla...ci je vsetko ok ...a zrazu mi padol pohlad na nausnice a myslienka daj si ich dole...a pritom ich skladam len ked ich idem cistit inak nie...ale jasne ze som si ich nechala na usiach ja hlupana a teraz uz 2 dni revem lebo nausnica je fuc

treba počávať , počúvať, počúvať a nečudovať sa

Moju milovanú babicku našla maminka doma odpadnutú a už sa viac neprebrala,ale keď som ju bola pozrieť v nemocnici deň predtým ako zomrela,hladila som jej tvár a jej začali tiecť slzy.Lekári síce vraveli že má polovicu mozgu odumretú,ale aj tak si myslím že už vedela že jej niet pomoci.Na druhý deň po mojej návšteve mi môj syn ráno hovoril že sa mu snívalo o babičke že žila a o pol hodiny mi volal brat že babina zomrela.už sú to 2 roky a stále si poplačem pri spomienke na ňu.A múj syn má asi tiež schopnosť predvídať.Súdim z toho o babine a aj náhodne mi to povedala veštica.