Nestaráš sa o seba

Čas mám, ale zámerne tieto veci bojkotujem, hlavne preto, že ten tlak na výzor je čoraz väčší a s niekým, kto nie je "top, kúl a in" sa už aj deti odmietajú baviť.

Mne fakt nikto nebude diktovať, ako mám či nemám vyzerať, či bez maskary na mihalniciach som menejhodnotná alebo nie ... 

Jasné, že nechodím ako bosorka či houmlesáčka - ale:

- nikdy v živote som si neholila nohy a ani sa na to nechystám

- nepoužívam absolútne žiadnu dekoratívnu kozmetiku, lebo mne stačí, že sa môžem zamaskovať 2x do roka na našich stretkách - mimo nich chcem byť sama sebou, takou, ako ma pán Boh stvoril

- nosím rovnako moderné, nové veci, ale vôbec ma netrápi ak zo skrine vytiahnem (ako aj dnes) šaty staršie ako môj syn a po dome, keď robím nejakú špinavú robotu, kde sa môžem nielen umazať, ale prípadne aj dotrhať (napr. také oberanie černíc) nosím zásadne staré, dokmásané handry.

A keď mám chuť, tak sa vyštafírujem, ako keby som išla na audienciu ku kráľovnej ....

Jednoducho, ak si niekto myslí, že sa kvalita človeka dá/má merať jeho výzorom, je to podľa mňa úbožiak ...

Mne sa nedari najst si na seba cas v mnohych ohladoch. Som vdacna za dve hodiny jogy v tyzdni, ked nemusim vobec nic riesit a pokusam sa vsetko vypnut. A tu to asi skoncilo.   Ale nie, obcas si vybehnem vyluftovat vonku hlavu na prechadzku. Kadernicka pre mna barz daleko, este stale zajedam aj unavu aj nervozitu, ak nie je cokolada kadecim. Na seba si aj obcas nieco kupim, ale stane sa, ze nie vzdy to prave. A moje obliekanie, a stelovanie sa, ked mam na vsetko zo 3 minuty ...Ak sa vratim do historie, po kazdom dietati som pribrala 5 kg, nie po porode, to som bola vzdy najstihlejsia, okrem bruska, ale pocas casteho nocneho dojcenia a pomaly 10 rokov nevyspatych noci....

No niečo na tom bude, niekedy si túto otázku kladiem aj ja, ale nielen v suvislosti so ženami, ale aj mužmi, mládežou, že prečo to nechali až takto zájsť a ani nie tak v súvislosti s obliekaním, úpravou zovňajšku, ale telom. A nejde tu vôbec o dokanalú, či vyšportovanú postavu, ale o postavu spevnenú, to stačí a od toho sa odvíja veľmi veľa, držanie tela, máme poväčšine sedavé zamestnania a bez kompenzácie sme hneď o pár cm nižšie a hrb je raz dva tam kde by sme ho nechceli mať. Obdivujem upravené ženy, ale malo by sa začať od podlahy, minimálne kvôli zdraviu. A čo sa mňa týka mohlo by to byť veru lepšie, kozmetičku momentálne riešim u mojich troch pubertiakov, čo je na rodinný rozpočet až dosť, odolávam farbeniu vlasov už niekoľko rokov, toĺko času niekde presedieť nie je pre mňa, sem tam si doprajem niečo novšie na seba alebo zdedím po dcérach. Tomu môjmu sa aj tak najviac páčim v adamovom rúchu   a ja sa najlepšie cítim v športovom ležérnom štýle, tak čo s tým narobím... 

No takto... keď sa mi narodil prvý syn, tak som sa maľovala, česala, obliekala... skrátka bola v kurze. A ešte sa mi podarilo o pár kíl schudnúť, bola som tenšia ako pred otehotnením. Skrátka mladá mamina a ešte aj po roku "mladomanželka", ktorá mala potrebu sa o seba starať.  Pri druhom synovi som vymenila mesto za dedinu a maľovanie občas vynechala. Pár kilečiek síce pribudlo, ale ešte stále som sa vopchala do svojich pôvodných vecí. Ale vždy keď ma prikvačila únava a aspoň trochu sa dalo, tak som si radšej zdriemla, než by som sa dopovala čokoládou. Nakoniec sa mi narodila princezná a ja pri troch deťoch, z toho dvoch školákoch som zrazu nemala čas na seba. Kilá navyše ma privádzali do depresie /ale po svojich deťoch som nemala potrebu nikdy nič dojedať a úprimne tento rituál nechápem. Som človek, žena, matka... nie odpadkový kôš./, make-up ležal na poličke a ja som viedla spokojný rodinný život. Ale raz ma kopla múza a teda s manželovým požehnaním som skočila ku kaderníkovi /mladému chalanovi som sa zverila do rúk s tým, že nech urobí s tým hniezdom na hlave, čo sa mu bude zdať najlepšie a veru urobil. Sused odvedľa ma vo výťahu nespoznal... sme na tom schuti zasmiali a manželov pohľad ma vyniesol do nebies./

Čas plynul, deti rástli, roky ubiehali a konštatujem, že poctivo sa o seba starám: holím nohy, dofarbujem si vlasy, udržiavam strih, používam "zázračné" krémiky, dopĺňam garderóbu, dokonca aj postavička sa sformovala dodržiavaním pár jednoduchých pravidiel... skrátka, rada sa o seba starám, veď som žena a žensky sa rada aj cítim. Taký ten obdivný pohľad aj cudzieho chlapa, to stojí zato.

Ale zas to berme aj z iného uhla pohľadu: vizuálna stránka je pre vzťah tiež aspoň trochu dôležitá a sme radi, keď sa kvôli nám niekto snaží dobre vyzerať.

Je to blbosť, ja to nepripúšťam.Inak ja som ta čo nikdy nedokazala dojesť nič po deťoch to robil môj muž, neskôr mačka a potom znovu muž po vnúčatach. Ja som to jednoducho nedokazala.Ja viem že je dosť žien ktoré sedia pred telkou, v ruke pivo alebo kola a chipsy a ked som vošla tak mala také týždňové neučesané háro. Lenže to nie je príklad slovenských žien, sú to ojedinele prípady. Viem sú aj výkrmné typy ktoré všetko tlačia cez žalúdok, ved muža si takto udržím, lenže ked všetci včetne deti prerastú nad 100 kíl odrazu je už problém a hľadá sa vinník - lenže to tiež nie je slovenská žena. Slovenská žena je stále pekné ale potrebuje mať k sebe partnera ktorý aj tu jej krásu uvidí a nebude pozerať iba na pozlatku - masku.

pre mňa je žena krásna aj so šedinami bez maľovania a ježibabovských nechtov, je krásna ak je spokojná, ak je všetko v norme, ak nemá bolesti a netrpí alebo ak ju práca neumorí na smrť.

Takže aj ku krásnej žene sa treba dopracovať a to hlavne spoločným spolužitím a teda ma na všetkom veľký podiel aj muž. Tak ako sa hovorí že za úspešným a elegantným mužom je vždy múdra žena je to aj naopak. Pri žiadnom chrapuňovi žiadna žena nerozkvitne do krásy.

Ešte chcem dodať že poznam ženy ktoré sa snažia vyzerať dobre, chodia ku kozmetičke, kaderničke, do fitka a sú vždy namaľované a upravené a predsa sa nedá povedať že je to krásna žena - možno upravená ale tými všetkými šminkami a maskami prekryla svoje vlastné ja a čím viac rokov pribúda tým viac o kráse ženy hovorí to ich vnútorné ja a to je hlavne súlad a harmonia sama zo sebou. Poznám ženu ktorá si nikdy v živote neobliekla nič okrem bežovohnedej a čiernošedej kombinácie. Jej tak veľmi cháýbajú farby až to z nej kričí, lenže oni všetci chodia rovnako, chlapci si nesmú zobrať iné ponožky okrem tmavosivej či čiernej farby. Myslím že v tom všetkom je väčší problém ako v tom koľko ma žena kíl. Poznám moletnejšie dámy a sú krasne, graciozne sa pohybujú a vyžarujú to niečo čo je silnejšie ako ich kila, ale aj toho je už pomenej a sú na nešťastie skôr tie ovisnuté čo visí zo všadiaľ a ide ako medved lenže to sú skôr mladšie ročníky.

Keď boli židia vo vyhnanstve v Egypte, tak ženy sa podľa predpisov museli starať o seba, aby udržali záujem mužov. Hlavne aby sa udržal židovský rod. Tuším sú tie povinnosti vtesnané do piatku...

Kedysi som videla nejaký dokument v telke. Ženy tam veľmi, veľmi tvrdo pracovali v nejakej továrni. Dokonca pracovali veľmi ďaleko od svojich rodín. A vždy v piatok večer nastal ich rituál - trhanie obočia, farbenie..... Všetky tie drobné kroky, aby sa cítili lepšie.

Ja sa pohybujem v dvoch extrémoch - mala som obdobie kostýmov, makeupu do práce, návštev salónov..... Po pravde, necítila som sa v tom nejak dobre. Az to vyústilo do takej reakcie na kozmetiku, že som už na tvár mohla použiť iba maslo. Všetko ostatné pálilo. Teraz občas sa snažím primaľovať oči, ale je mi jasné, že najbližší týždeň odtrpím exemom na viečkach. Kúpila som aj niekoľko krémov, aj ten spomínaný BB. Pre jeden krát áno, ale potom sa dlho liečim. Možno je to fakt tým, že sa v tom necítim dobre. Takže moje telo sa prispôsobilo mojim pocitom. Alebo naopak?

Takisto je to s obliekaním. Aj by sa mi páčili všelijaké modernosti, úžasné topánky, náhrdelníky. Ale v konečnom dôsledku sa cítim nejak divne. Že sa tým iba maskujem, že to nie som ja.

Podarilo sa mi zjednodušiť aspon oblečenie do takého stavu, že v podstate čokoľvek ide s čímkoľvek. No, ešte to nie je na 100%, ešte tomu čosi chýba. Ale už odmietam kupovať bezhlavo. Prešla som teraz výpredaje v troch veľkým mestách. A výsledok? Nič. Vedela som, čo chcem ako ďalšie do šatníka. A keďže tak nemali, tak som jednoducho vyšla naprázdno. A vôbec ma to nemrzí.

Jak som toto písala, tak mi napadlo, niekto sa maskuje do tuku, iný sa maskuje do makeupu... Kedy sme vlastne sami sebou?  - no toto je tá druhá extrémna poloha, keď mám pocit, že všetko je niečo naviac, čo skrýva vnútro.

Je ale podľa mňa choré čakať, že źena ktorá už má svoje roky a stará sa o 3 deti napríklad, bude stále chodiť vyparádená ako dvadsiatnička. Keď má žena muža, s ktorým je šťstná a on ju miluje taká aká je, tak prečo by mala chodiť vymódená ako zo salónu krásy ? Navyše nemáme čas na to aby sme sa o seba starali tak ako v časoch keď sme chodili na výšku alebo sme nastúpili do zamestnania. Pri tom ako sa snažíme venovať všetok náš čas deťom a rodine, zostáva menej času pre seba. A to je úplne normálne. Ale zase by sme nemali chodiť ako rozkysnuté knedlíky, to je určite pravda. Treba nájsť nejakú cestu, pri ktorej budeme šťastné, a žiadna z nás nie je šťastná keď vyzerá ako knedlík. 

nevidím rozdiel v tom, ako som sa o seba starala  teraz, či pred viacerými rokmi............nikdy som tomu nevenovala veľa času :-((...alebo :-))

ale nebolo to nedostatkom času, keď sa chce, čas sa urobí

keď tak kráčam ráno do práce, vidím veľa zamračených tvári...a pritom je slnečno a pofukuje príjemný vetrík...tak idem a usmievam sa

baby viac sa usmievajte, hneď nám bude krajšie

lienka máš úplnú pravdu :) keď sa budeme viac usmievať a celkovo si užívať život tak to bude hned jednoduchšie a aj prídeme na krajšie myšlienky, len niekedy to proste nejde odprostiť sa od tých horších a unavených myšlienok :( 

Zas netreba za všetkým hľadať extrémy: mať pazúriky, make-up ako posmrtnú masku na tvári, vlasy ako helmu bez pohybu... to snáď nikto nečaká od slovenských žien. To, že sa cítime pohodlne v niečom alebo nejak ešte neznamená, že to musia byť vždy nejaké staré rozgajdané handry alebo naopak krikľavo neónové handričky. Skôr je to už tá pohodlnosť, ktorá prekrýva všetko: neurobím to lebo... a tisíc výhovoriek /nechce sa mi, nemám čas, mám deti, načo a pre koho/. Ako sa hovorí? Žena verí, že sa jej muž po svadbe zmení /k lepšiemu/ a muž sa verí, že sa jeho žena nezmení /neprestane sa o seba starať/? Niečo pravdy na tom určite je...

Nooo ... tak som sa zamyslela,že ... do ktorého súdka patrím ja :-) 

Od detstva som bojovala so syndrómom škaredého káčatka  a hoc som vyrástla v ako-tak súcu labuť  →  pocity z detstva kdesi v duši ostali zadreté. To je však na inú debatu, o silnej osobnosti a taaak 

Nuž, úprimne - užívam si svoju labuť  a kde môžem, ľahúčko jej pomôžem. Kozmetika, depilácia, masáže, sem tam manikúra & pedikúra - veď je to 2v1: okrem vizuálu je to pre mňa aj neskutočný oddychový čas. Zbožňujem dotyky všeho druhu, suchú pedikúru si vychutnávam s pocitom orgazmického blaha 

 Aj handričky mám rada. Pekné, ale ešte viac originálne. Nemám problém občas mrknúť do sekáča, či tam na mňa nejaká perla nečaká   No a topánky sú u mňa samostatná kapitola. Kto ma osobne pozná,vie ...   Zabijem sa ? Je to takmer diagnóza, ale ... patrí to ku mne a basta. 

Tiež nemládnem.  Roky i zdravotné neduhy pribúdajú, lieky, vedľajšie účinky  ... fuu! Momentálne  mám fázu, že behám.  3-5x týždenne.Viete, ako sa MI NECHCE ?!? 

Každý/každý jeden raz je to boj mojej lenivosti a zaťatej čo ... odhodlanosti? Či ješitnosti ?

 K ideálu mám ďaleko, no viem, že bez toho behu by to bolo ešte horšie, nuž ... behám .

Uvidím dokedy   K tomu bicyklík,viac menej rekreačne,ale veľmi často,  patrí ku mne tak ako tie topánky  

Manžel mi občas s miernym údivo-obdivom povie "že sa ti to chce", občas ma  oceňujúco capne po zadku, alebo,ako onehdá, cestou z kina,na adresu poprsia jednej z herečiek zahlási  "to ty máš krajšie!"    A mne je hneď veselšie na svete 

Zvyšok vesmíru  je pre mňa v duchu "ži a nechaj žiť". Niekedy zaobdivujem ženy, ktoré "sa neriešia", poviem si, že tie sú v pohode, žijú bez   svojho káčatka  Inokedy ma prekvapí, ako  niektorá žena/dievčina  prekvapivo  mrhá svojím potenciálom ... ale o tom je život. 

V tom je jeho čaro, pestrosť. Zvyknem povedať, že Boh nás kadejakých ušúľal, a isto vedel prečo 

Ako už spomínali dievčatá  :   úsmev, radosť z maličkostí, spokojnosť s tým, čo máme   →  najlepší elixír krásy pre každú ženu. 

nemám pocit, že by som sa ja o seba prehnane starala, možno to ani nevyzerá že sa starám ale nestačí to? - každý deň - gel na odstránenie nečistoty z tváre, očný krém, denný, nočný krém, sprchovanie, holenie, pedikúra, umývanie hlavy , 3x do roka farbenie šedín. Malovanie výnimočne - make up zvýrazňuje vrásky, rozmazaná linka a opadajúca špirála ma robia staršou. Nalakované nechty - lebo sa mi lámu - no chémie sa seba dávam dostatočne. Sem-tam telové mlieko. Používam občas aj parfém. Kaderníčke chodím podľa potreby nie každých 5 týždňov - beriem ohľad aj na moju peňaženku.

Čo sa týka zdr. životného štýlu - začínam cvičiť, chudnúť, spevňovať si telo ale to skôr preto, že chcem byť fit ako pre druhých.

Sem-tam masáž, kozmetička raz za 2 roky. Peňaženka nepustí. Aj iní členovia rodiny sa chcú sebe venovať, tak sa to musí rozdeliť. Možno to oblečenie by mohlo byť lepšie. Ale zase nie je to najhoršie.

Aj by som si našla čas že raz do mesiaca - kaderníčka, kozmetička, masáž a pravidelné cvičenie ale kde nájsť sponzora?