Nevďačná žena

Mischelle, takéto "stavy" sú počas materskej "dovolenky" asi normálne. Keď nastúpiš do práce, všetko sa zmení. Pokús sa vymyslieť si sama iný program, vybehnúť so stereotypu.

Joj moja to je tazka diagnoza, mnohych zienok na materskej dovolenke. Ja som svoje styri zvladla vdaka pravidelno nepravidelnym navstevam psychologicky. Naviac mi vsak pomohlo to, ze som si nasla nieco co ma velmi bavi a da sa zvladnut aj na materskej aj so styrmi deti. Slubujem, ze raz zalozim internetovu skolu zivotneho opstimizmu. Drz sa dievca. A skoro som zabudla este kamaratky, tie mamickovske, mi velmi pomahali prezit tazke chvile.

Mischell, ako píšeš, čakáš, že sa budeš milovať a nič.Nie je pes zakopaný v tom?Nepíše, ako sa k tebe správa manžel.Pre mňa je a aj bude dosť dôležité, keď si nájdeme čas pre seba, decká na chvíľu postráži svokra a my ideme niekam sami dvaja, trebárs na večeru, alebo len sme sami doma a venujeme sa sebe.To mi dosť pomáha, mať pocit nielen ako matka, ale aj partnerka.A prosím, napíš, čo chceš a čo cítiš?Veď možno to vôbec nie je nerealistické, vieš koľkým tu už dievčatá pomohli aj splneniu si sna?

tak sa cítim aj ja teraz.V utorok ma prepustili z práce,robila som po MD 9mesiacov a teraz zase budem len doma.Manžel sa bude uhanať za robotou aby vykryl stratu mojho príjmu,večer príde unavený a ja budem stááále len čakať a čakať,kedy sa budem mať s kým porozprávať.Budem doma s dvoma detmi idú prázdniny ,variť, prať a každý deň to isté dookola.Ja už nechcem.Mám z toho depku,plačem stále od utorka asi v jednom kuse,kričím na tých ktorí za to nemôžu ,som hnusná,už sa na seba ani pozrieť nemôžem. Každy mi hovorí,že sa nič nedeje,veď teraz prepúšťajú všade ,ale mňa všetko se...e.Asi mi z toho preskočí.

mishelle,

zvladnut matersku a nezblaznit sa je samo o sebe dost narocne. No a ty si sa rozhodla ist do toho bez akychkolvek predchadzajucich skusenosti s organizovanim vlastneho zivota. Nemala si sa kedy a kde naucit, ako vplyvat na ludi a udalosti, aby si sa dostala k uspokojivym vysledkom...

teraz zrejme neostane nic ine, len sa do toho pustit - prestat hladat niekoho, kto ti "nedovoluje" robit to, co chces a hladat vsetky dostupne moznosti, ako si zariadovat zivot - hodinu po hodine, den po dni - tak, ako ti vyhovuje...

zaciatky obvykle nebyvaju najlahsie, no v podstate ziadna ina "lahsia" cesta asi nie je... Tak vela stastia a - maj na pamati, ze v tom nie si sama a skus sa zamysliet nad vsetkym, co ti dievcata pisu - v kazdom prispevku je nieco, co ti moze "doplnit mozaiku"...

Mishelle ja som sice na MD "len" 9 mesiacov ale prvych asi 3,5 mesiaca z toho som bola non stop zatvorena bud v nemocnici alebo doma. Moje dieta sa narodilo predcasne a tak sme dva mesiace stravili v nemocnici. Potom sme mali zakaz chodit von kvoli mrazom a slabuckej imunite ktora sa musela budovat opatrne a pomaly. Proste tri nekonecne mesiace cca 90 dni som nevysla okrem navsev u lekarov zo styroch stien pretoze som nedokazala odist od malej a ani som nemohla lebo kym som si odstriekala mlieko nakrmila ju prebalila a odcvicila s nou vojtovku bol zase cas odstriekavat a krmit a cvicit a tak stale dookola. A k tomu ten strach z ktoreho som sa sla zblaznit - nevedela som co s nou bude. MM bol tiez stale v praci a ja som sa bala primat navstevy prave kvoli tej slabej imunite takze sme boli stale same a zatvorene doma. Citila som sa ako vo vazeni. Oproti tebe som mala len jednu "vyhodu" ze ja som o svoje dieta po predcasnom porode skoro prisla a tak stacilo aby som si to uvedomila a vedela som ze to kvoli nej musim vydrzat. A mozno prave preto som si to potom zacala uzivat. Chodime sa s kamoskami alebo segrami a samozrejme s kocikom korculovat sadneme si na kavu na terasu kazdu chvilu su u nas alebo my u nich mala sa hra alebo spi a my sa bavime o vsetkom moznom a pod. Aj ked oni este nemaju deti a moje dieta zboznuju nemam pocit ze ich preto zaujimam menej. Rozoberame spolu vsetko ako za starych "bezdetnych" cias a vzdy si na mna najdu cas aj ked pracuju. Ked ma MM cas a nie je v robote chodime na vylety niekedy po veceroch ked uz mala spi pride ju postrazit moja mama a my dvaja padame s kamaratmi do mesta. Aj ked je moje dieta stredobodom mojho vesmiru aspon sa snazim mysliet aj na ine veci. No a ked nestihnem neupracem a svet za nezruti. Ked nestihnem nenavarim a ideme sa niekam najest alebo ideme vyjest nasich. Inak s nasim sexualnym zivotom to bolo tiez velmi podobne. Kvoli vysokemu tlaku co mi ostal po porode som nemohla uzivat HAK a MM sa bal ze by som mohla znovu otehotniet co by bolo pre mna zdraviu nebezpecne nehovoriac o nebezpecenstve pre pripadne babatko. Prvy krat po 5 rokoch som sa musela ja snazit aby nieco bolo A zacalo ma to zvadzanie bavit a s MM to robilo divy
Ty mas uz velke dievcatko. Nemohla by si ju niekomu "hodit na krk" aspon raz dva krat do tyzdna a venovat sa sebe alebo niecomu co ta naozaj bavi?
Viem je to strasidelne ked si predstavis ze tvoj zivot uz nie je len tvoj a patri aj tvojej dcere ale vedela by si uz teraz zit bez nej? A ten cas tak strasne rychlo leti. Zachvilu bude samostatnejsia alebo bude v skolke skole a ty budes mat zase kopu casu pre seba.
MD je fakt casto skuska nervov a trpezlivosti...

nerozprávame sa o nás, len o tom, čo treba urobiť a vybaviť...presne toto som prežívala kedysi aj ja, sex vyzeral presne ako píšeš mischelle, mala som chuť niekam zmiznúť a pod. a tá priepať medzi mnou a manželom sa iba prehlbovala - taký začarovaný kruh, prestávali sme si rozumieť ako ľudia a tak vyzeral aj náš sex.život a stále dokola. Mischelle, ak chceš s manželom zostať, máš ho rada tak musíš niečo urobiť, treba sa rozprávať, je to presne tak - ak sa o problémoch ľudia nerozpr. neznamená že nie sú alebo sa vyriešili, iba sa kopia !! nakoniec má každý pocit krivdy a uzatvára sa do seba. Určite aj tvoj manžel má pocity, ktovie čo prežíva on, čo si myslí...musíte si nájsť čas sami na seba, iba vy dvaja elin to vystihla - zvládnuť materskú a nezblázniť sa je umenie a neupadnúť do stereotypu a udržať si manželstvo tiež.

...a ja som si na tejto materskej začala robiť, to, čo chcem a ako chcem...samozrejme, prispôsobila som to Matejovi a starostlivosti o neho, ale veci, ako" Ako mu (malému) to môžeš dovoliť???? a bla bla bla...myknem plecom a poviem, pozrite, je to môj syn, robím, čo cítim, a ako to cítim...nie je vaša starosť, či mám upratané...načo? aj tak sa tie hračka dostanú presne na to isté miesto, z ktorého som ich vzala...šváby nemáme..zatiaľ ...to k tej starostlivosti o domácnosť..

...s tým manželom je to dosť ťažké, verím ti, no môj manžel je studenší než psí čumák..a tak si poviem: pozri kočka, máš síce dve deti, 15kg nadváhu, pórovitú pleť...a si tak náááádherná a šikovná ( napr. včera som vymieňala prasknutý sifón v kuchyni a batériu... )...no a večer, provokačne natiahnem tangáče,(ktoré by obtiahli aj Helenku Rúžičkovú ), rozpustím vlasy ( aspoň tie mám husté ).....a a čakám...keď nieto odozvy...hold, situejšn vyžaduje ostrejšie veci...tak sa polopate opýtam, dokedy musím mrznúť...

...niekoľko žien ti sem napíše niečo v tomto zmysle:
- nečakaj, že niekto spraví niečo za teba, musíš to urobiť sama.
- nesnaž sa zmeniť situáciu, skús zmeniť svoj pohľad na ňu...a ono sa to časom zmení, môžeš mi veriť..
držím palce, a s úsměvem jde všechno líp!!

jaj, dievcata, ktora pridete k nam, ja mam nalozene na chrbate za tri!!! materska dovolenka?! to je co?!!! dva tyzdne po porode ficim s vrtulou v zadku (cisarsky rez), stahovali sme chalupu, plus podnik, teraz 7 mesacny paholok, ktory by najradsej bol napojeny len na mojich prsiach, ked nemoze cez den, tak dohana v noci, takze spanok tak na pol boka, od siedmej do vecera do desiatej v jednom kolotoci som maximalne vycerpana a dala by som pol kralovstva za pol roka nerusenej, materskej dovolenky, ja by som aj s radostou zehlila, varila, upratovala, keby bol na to cas!!! ale pri takomto "vykone" nemam cas rozmyslat nad tym, ze toto mi vadi, tamto by som robila alebo najradsej nerobila takze vsetko ma svoje za a proti, a to si teraz vybavujem, aby som mohla zacat robit opat sestricku, to bude este len vykon, budem musiet nasadit tryskove motory no ale, ked sa to vsetko raz zosype na mna, tak vam poviem, aj chrbticu mi to zlomi
ale uzila som si aj "matersku dovolenku" pri malej, takze viem ta pochopit, ako sa citis, skoncila som s postnatalnou depresiou, s ktorou som bojovala pol roka, ale vyhrala som, hoci mi betarka dala zabrat , takze ani jeden extrem nie je dobry, inak ten sex, mozno manzel je tiez unaveny a ked ta vidi nestastnu, nevie ako reagovat a radsej nerobi nic, aby ti neublizil este viac, ja viem, je to pchatie hlavy do piesku, ale u nas to bolo tak, lebo cokolvek navrhol, alebo povedal,tak nikdy nebolo dobre inak mne postanalna depresia velmi narusila vztah s mojou dcerou a dodnes som to nedobehla
odporucala by som vyskusat dobru psychologicku poradnu
bigmama

nerozumiem nešťastiu. Kedysi som ho vedela aj prežívať, dnes už robím veci tak, ako ja chcem. Nie je doma? Ok, ani ja Nechce sex? Nuž, urobím si ho aj sama Domácnosť? No stojí a viac mi netreba- som s ňou spokojná a robím iba to, čo sama momentálne chcem. Nepáči sa mi malá riť? Nuž, hlcem B komplex a čudujme sa- prvý raz za život mám ZADOK Čo na tom, že aj o rovných 10 kíl viac ako po pôrode Tie ženské krivky ma akoby nadnášajú Zmierila som sa...so sebou, s manželom, so svokrou, ...nemusím mať všetko dokonalé, ale udržiavam to na úrovni, aby som dokázala vždy povedať, že som s tým spokojná

Mishelle,keď som ráno čítala tvoj príspevok,bolo mi smutno jak hovado.Presne toto som si prežívala aj ja cca 2roky dozadu.Ešte som bola len v pôrodnici,keď manžel dostal padáka.Musel vziať robotu s veľmi nevýhodnými podmienkami,Odchádzal o 11 dopoludnia,vracal sa o 3ráno - čistý otrok.Potom doobeda spal.Ja s malým a zdravotnými ťažkosťami som bola sama na všetko a to bývam na dedine,takže domácnosť + robota okolo domu.Myslela som si,že sa zbláznim.Milovanie radšej nespomínam,viac menej sme sa jeden druhému vyhýbali.Po roku sa to už fakt nedalo vydržať,a až to samotné dno nás prebralo.Sadli sme si,a museli sme sa rozhodnúť,čo ďalej.Nakoniec sa nám to podarilo vyriešiť a prvý krok bol,že odišiel z tej otrokárne.Ja som dovtedy nevedela požiadať nikoho o pomoc,aby som nebola za neschopnú.Potom som sa naučila,že poprosiť dajme tomu mamu,nech na 1-2hod postráži bobríka,je NORMÁLNE.A začali sme spolu tráviť viac času, snažili sme sa aj bežné veci čo najviac robiť spolu.Pomaly sa začalo u nás vyjasnievať,teraz,keď príde na to reč,už si len s úsmevom povzdychneme. Vôbec to nebolo ľahké a neostáva ti Mischelle nič iné len sa do toho zahryznúť,z ktoréhokoľvek konca.Prajem ti veľa , neboj sa požiadať o pomoc muža, rodinu, priateľov,ak nemáš silu to začať meniť sama

Mischelle,môžem sa spýtať kolko máš ty a manžel rokov?Len zo zvedavosti ...Lebo v podstate mladý chlap /asi teda/ aby mal takéto problémy v sexe ...Myslím si že tam je pes zakopaný ...Vela vecí napr. my riešime v posteli a keby to tam neklapalo tak naozaj neviem ...Mal by s tým ten tvoj niečo urobiť aby si bola predsa aj ty spokojná,môj sa teda snaží a hned je to aj na mne vidno ,žiadna depka,stres,výkyvy...no je proste "snaživý" chlapec a to má už 34 /najlepšie roky /...

Mischall, ale myslíš, že ke´d sa odsťahuje, bude to pre Vás to najlepšie?Alebo si už nadobro nad Vaším spoločným životom zlomila palicu.myslím, že ty najlepšie vieš, čo je pre teba dobré,ale ani ste sa nepokúsili zachrániť to manželstvo,tak aby si sa neunáhlila.Držím palce nad dobrým rozhodnutím.