Myslím že ty máš svoj život a tvoje deti svoj, nie sú už malé a ak naozaj chcu žiť s otcom tak zrejme s tým nič neurobíš.
Tak ako som písala, všetko pochopia ale až neskôr, lenže ty si ta, ktorá je rodič a preto by mali tiež rešpektovať tvoje rozhodnutie. Však v podstate oni čoskoro z domu pôjdu preč.
Porozprávajte sa a nechaj im slobodu, nerob nátlak. Vysvetlí, ale stoj za svojím. 
suhlas . Nielen oni, ale aj ty musis byt respektovana.
Nie je dieťa ako dieťa...vek nerozhoduje.Mám tiež v tom veku...ale neodídem z bytu kde síce neplánujem ostať ale vzhľadom k dieťaťu ostávam ešte.Mali sme debatu so synom...možno cez letné prázdniny bude druhá debata, možno až za dva roky bude druhá debata keď skončí školu.Nie je dieťa ako dieťa.Moje tu má pocit bezpečia, stále tu cíti domov.
Neviem na koľko je tvoje vyspelé ale ak je problém s peniazmi, čo tak skúsiť - OK ale musíš mi pomôcť, nájdi si brigádu.
Veď nech dievčatá skúsia bývať s otcom... ako si písala, zistia, čo všetko ich v živote čaká, lebo o pár rokov budú ten servis robiť sebe, príp. svojim partnerom a deťom. Ale nechaj im možnosť, že keby to nevyšlo, tak môžu prísť k Tebe.
Keď som mala asi 14 rokov, chceli sa rodičia odsťahovať z domu, kde sme bývali so starými rodičmi, inde. Pre mňa to bolo niečo nepredstaviteľné, lebo som svoju starkú mala veľmi rada, bola som s ňou od malička, viac ako s mamou. Postaviť sa proti rozhodnutiu rodičov, to bolo nemysliteľné! Tak som si naplánovala, že zo školy pôjdem ku starkým a budem u nich až do večera. Potom pôjdem k rodičom prenocovať. Nikomu som to vtedy nepovedala. Tá vidina sťahovania bola pre mňa niečo strašné, ale našla som svoje riešenie. Možno to bolo moje prvé "dospelácke" riešenie problému. Nakoniec sa sťahovanie nekonalo. Aj Tvoje dievčatá už majú svoj rozum, zrejme si už "vymysleli" aj riešenie a budú sa snažiť ho uskutočniť. NEchaj ich, aby zistili, či ich riešenie bolo správne a dobré pre ne. Nič im nevyčítaj, nenúť ich, len vysvetľuj, že aj Ty potrebuješ mať nejaký "pevný bod" a tým je ten 1-izbáčik
Dievcata, vcera som pisala o mojom novom zivote, kde ste ma podporili, za co dakujem
Dnes riesim novu dilemu, a to takuto:
ako som vcera spominala, moje dievcata nechcu ist do mensieho bytu, stretli sa s otcom, ten im natlacil do hlavy utopiu, ze on si ten byt po mne zoberie do prenajmu, a budu tam zit ....
/ len tak na okraj, otec je chronicky neplatic vyzivneho, nestaly, vecne rozlietany clovek, ktory sice svoje deticky miluje, ale najviac, ked sa o ne mamicka postara, navari operie, nachova..../
Tak... vecer budeme mat velku zivotnu poradu, ako dalej...
su dve varianty:
- povedat im, ze si mozu vybrat kde budu byvat a skym / ved nech zistia aky mali servis doteraz /
- nedovolit, aspon tej 16 rocnej / vzhliadnuc na mozne rizika - boli by vlastne stale same....
a najhorsie na tom je, ze moje dcery to beru ako podraz odo mna.... ze by som sa ich takto lahko vzdala...
poradte,,, ako to vysvetlit...
juuj, bolo tak tazke dostat uver, ale toto je este tazsie