O odmeňovaní

U mňa je to asi o inom ako o nakupovaní, tym, ze pracujem z domu, nie je dovod sa az tak venovat oblieknaiu, ako spominas, nakupovanie na moju postavu nie je az take radostne. A akosi mi energia casto ostane, len na nakup potravin. Ale jasne obcas obleceniu neodolam a nie vzdy mam pocit, ze trafim do cierneho. Ale celkom rozumiem tomu pocitu z nakupovania a len co dojdes domov straca sa ...
U mna je to skôr o jedení. Ani neviem ci je to o odmenovani, ale skor asi prehluseni nepokoja. Nejem vela, ale mam pocit ze kazdu chvilu.

Kým som bola mladá tak nakupovanie, pre deti pre mňa, pre manžela, rodičov, stále som mala pocit že sme toho doma mali pomenej a presne tak, myslela som že si zaslúžime.
Potom som zmenila život, ochorela a všetko sa zmenilo, no aj ako mama ktorá sa stará o deti som si dovolila ísť raz do roka do Prahy na nákup a len tak chodenie po tmavých zákutiach.
Potom prišiel prevrat a s ním úplne všetko prehodené, nakupovala som najskôr predraženú techniku, určitý čas to boli potraviny a teraz? - teraz som závisla na tvorivom materiáli a neviem odolať novým korálkom či stužkam alebo niečomu inému.
Letáky som už dávno prestala sledovať z čoho mám veľkú radosť, viem že toho nepotrebujem čo sa týka jedla a oblečenia na mraky, vlastne veľmi málo si kupujem oblečenie, iba najnutnejšie čo potrebujem, dcéra ma už núti dva roky kúpiť si dobre čižmy, to je ešte Ježiško z pred dvoch rokov, lenže také čo by som chcela nemajú a hocijaké mám aj doma alebo majú super ale predsa sú pre nás veľký kus drahé - teda stáli 186 eur.
Občas sa odmením jedlom aj ked žijem teraz sama - jednoducho krásne prestreté, sviečka a nejaká minútka so šalatom a pohárom niečoho na čo mám chuť, väčšinou tonic. Toto robievam takých 30 rokov a potom mám z toho taký bohémsky pocit a toto mali veľmi radi aj moje deti a muž. Nikdy to nebolo plánované, jednoducho to prišlo a ja som to urobila.
V poslednom čase som objavila aj v tvorbe to krásne odmenenie pretavené do môjho super pocitu. Vždy som sa bála, čo ak je to také či onaké, konečne som spokojná a o to by malo ísť, je to moja cesta a moje videnie.
No v lete ak som v meste tak sa občas odmením zmrzlinovým pohárom na námestí a pozorujem ľudí a sedím potom na lavičke aj dve hodiny - je to úžasný pocit, všetko okolo sa hýbe a ja sedím a odrazu sa nikde neponáhľam.
Ešte pred rokom som sa odmeňovala hlavne puzzlami, jednoducho som nevedela odolať no tento rok som prišla na to že všetko raz končí a treba vyskladať niečo nové a iné.
Myslím že nie je na tom nič zlé ak sa človek odmení, práve naopak - potrebuje to, len treba vedieť kedy už treba pribrzdiť, lebo sme už v tom po uši a už to nie je o odmene ale o naháňaní sa za preludom šťastia.
Daška, pekná téma, naozaj na zamyslenie aj rekapituláciu

Naša rodina sa posledné tri roky odmeňuje dovolenkou pri mori. Ak sa zadarí, pôjdeme aj tohto roku.

Pre mňa je momentálne v tomto období ani nie tak dôležité, či sa niečím odmením ja sama. Ja som sa ocitla po 16-tich rokoch v období, keď som odmeňovaná - mojou dcérou, či osudom, neviem. Totižto jej "mami ľúbim Ťa", ktoré mi dokáže po takmer šestnástich rokoch povedať, to že sa ku mne pritúli a dovolí aj mne sa pritúliť k nej /po tých nekonečných dňoch a rokoch, keď to bolo občas "na mašľu"/.... je to ODMENA, ktorá ma momentálne obohacuje a privádza takmer do vytrženia... No a občas sa odmením aj sama, obyčajne nejakou úplnou somarinou - napríklad lak na nechty na 90 centov.. baže...naposledy som si kúpila gumičku do vlasov, takú za 30 cent....

Odmeňujem sa. Síce rôzne ale aj nakupovaním.
Pár krát do roka sa vyberieme s dcérou,obehneme obchody.Občas iba tak vyskúšame dáke handričky.Málokedy niečo kúpime. Iba keď neodolateľná cena
V také oddychové dni si zájdeme na obed do reštaurácie.
Je to také iné nechať sa obslúžiť. Najmä keď je človek nonstop doma.
Máme ale dni keď naplánujeme výlet, návštevu hradu, zámku.
Také dni si nekazíme zhonom v obchodoch iba si prechádzkujeme tešíme sa s krásy čo vidíme.
Občas keď nastanú dni šialeného výpredaju ideme tiež, poprehrabávať sa.Takmer vždy skonštatujeme, že ved vo výpredaji vôbec nie je lacnejšie.
Najčastejšie to konči tým že si kúpime dáku drobnosť bižutériu,sponu do vlasov ... No a s výpredajov kde sa kúpit nič nedá, vždy skončime v obľúbenom obchode a kúpime si spodne prádlo to potrebujeme vždy.Tam šialene výpredaje nemajú. No máme super pocit ako sme nešli zbytočne

odmeňujem sa
najmä úlovkami so sekáčov . Naposledy to bola suknička a šál. Dokonca aj pre krpca celkom nové pyžamo. A o mojej vetrovke ani nehovorím. Naučila som sa nekupovať blbosti, chvíľu mi to trvalo, ale na svojich chybách sa učí najlepšie.

Dnes som sa rozhodla, ze vramci vratenia, kabata, ktory mi bol bohuzial velky, si skusim najst iny, pripadne cizmy vo vypredaji, ktore mi nebudu premokat. No skusila som dva kabaty, zdialky pokukala na cizmy a utekala z obchodneho centra kade lahsie. Tie vypredaje asi nerobia pre mna.
takze ziadna odmena sa nekonala a dokonca som si ani cokoladu nekupila.

takto som o odmeňovaní nikdy nerozmýšľala, ale keď som si tu o tom prečítala, prešlo mi hlavou, že aj u mňa je to tak.
ja sama sa staviam do pozície v mojej rodine, že čo neušetrím na sebe, to neušetrím ( nejak je to vo mne zakorenené
ale včera som bola s dcérou a mužom v obchodnom centre, dcére sme kúpili dvoje topánky, mužovi dve zimné bundy a dokonca aj mňa presvedčili na zimné športové topánky v antracitovej farbe..nevídané ale pocit to bol úžasný )
chce to ešte dolovanie v sebe, že aj ja si zaslúžim...mám ešte medzery, ale učím sa, mať sa rada

nakupujem vo vypredajoch, ale odkedy sme odisli z anglicka, tak uz nie je ten isty pocit...vacsinou kupujem detom a ja dedim, kamaratky mi poposuvaju po dcerach, ja mam zasa opacny problem, najst nieco, v com neplavam a nie je to prehnane drahe, je tazke, a tak nosim dcerine nohavice, ale bude to coraz tazsie, kedze cochvila bude "vacsia" ako ja, jej velkost 12 rokov je pre mna akurat minuly rok som si dovolila kupit dva pary ciziem, ale ja to mam zasa na dlhooooo, aj tie boli v zlave, teraz zacnu vypredaje, okolo 15teho, tak starsej treba kupit topanky, cizmy, kedze tie minulorocne sa jej rozpadli, aj tak, pri jej smatlani vydrzali jednu sezonu, to je viac, nez dost
dovolenkujeme na SK, tu su dovolenky velmi drahe....ale mam rada, ked sa vraciam "domov", hoci neviem, ci by som si vedela zvyknut zit na SK trvalo...

No, pre mňa je odmenou, keď do obchodu ísť nemusím neznášom totiž veľa ľudí na jednom mieste a ešte k tomu všetkých cudzích Ak kupujem oblečenie pre seba a deti, tak najradšej cez internet s možnosťou osobného vyzdvihnutia (aby som mohla hneĎ vrátiť, keby mi to nesedelo). Alebo keď už musím, tak radšej idem do obchodov doobeda, keď je ľudí, čo najmenej.
Ak si chcem spraviť radosť, skôr si kúpim nejakú kvetinku v črepníku alebo drobnosť-bytový doplnok - sviečku - ozdôbku - bižutériu - niečo na tvorenie (najčastejšie servítky)... prkotinku pre radosť a okolie sa čuduje, že načo mi to bude