Ovocie - od sacharidov po eko

Nedávno sme tu riešili ovocie. Ako by malo byť súčasťou nášho jedálnička, ale ak chcete naskočiť na nízko sacharidovú stravu, alebo celkovo, ak nechcete priberať, nemali by sme zabúdať, že aj ten banán či jablko má svoje kalórie, či podiel sacharidov. A nie malý.
Zvláštne je, ako sme zvyknutí nakupovať ovocie. Kým vo filme ochkáme nad tým, ako krásne esteticky nakládli a nastavali ovocie na pulte či na trhu a hlavná hrdinka si z neho vyberie jeden - dva kúsky , nebodaj tri! - to už bude určite v ďalšej scéne koláč piecť, my kupujeme ekonomicky výhodné balenia. Kilo. Kilo a pol. Dve kilá! No lebo lepšia cena. No lenže kým hlavná hrdinka schrumká jabĺčko, my musíme schrumkať dve aj tri jablká, lebo však tie v tom sáčku dlho nevydržia a detiská zjedia jedno a dosť no a ... a veď je to len jablko. A je zdravé! Tak! A ani si neuvedomíme a máme v sebe cca 400gr jablka - a sním aj cca 1/4 -1/3 odporučeného denného príjmu sacharidov.
Podobne je to s pomarančmi, celkovo citrusmi, kivi. Tým že nakupujeme veľké balenia ovocia, ktoré sa nedajú dlhodobo skladovať, tým že sme naučení že v ovocí sú vitamíny a aj svetová osveta hovorí, že treba nám vitamíny - veľa vitamínov, vôbec neberieme na vedomie, že vlastne ZAS jeme.
Ďalej rozmýšľam či je vlastne toto ekonomické balenie až tak ekonomicky výhodné. Pretože veľká časť z neho, ak ho nezjeme narýchlo aj tak sa pokazí, skončí v koši.
Nestačilo by kúpiť kus - dva keď máme naň chuť?
Nie je to pre nás v podstate ekonomickejšie?
A v tom prípade aj ekologickejšie? Veď pri znížení dopytu by mal nasledovať pokles produkcie. Či nie?

Diskusie Naničmama.sk: 

Ja si pamätám pred rokmi jednu diskusiu na babätku. Je to tak 15-16 rokov dozadu. Tuším to bolo o šetrení. Baba, slovenka, žijúca v Kanade vykladala, ako sa nakupuje, 1 jablko na osobu, 1 jogurt. Žiadne kilo, dve. Či nebodaj celá preložka jogurtov, veď sú v akcii. Nechápali sme ju. To čo je za systém, že musia odpočítavať ešte aj koľko sa zje za deň jablk.

A hľa, ono je to fakt pravda, jablko nebolo jedlo. Ale to je veľká chyba. Je mnoho tučných ľudí, mnoho ľudí s problémami s pečeňou. A sa čudujú, lebo fakt nepijú, nefajčia. Len denne len tak pomimo schrúmajú kilo jabĺk. Veď sú zdravé.

Dúfam, že tie časy nákupu akciových vecí vo veľkom pominuli. Dúfam aspoň pre mňa. Fakt som si zvykla, že akcie sa opakujú. Zväčša tak, že týždeň predtým domíňam ten ktorý produkt - týždeň som bez neho a až potom príde akcia Chichocem sa. Upodozrievam, že to majú tak rozrátané - že kúpiš, používaš či užívaš a za ten čas si zvykneš a keď minieš, tak kúpiš bez ohľadu na cenu, ak sa ti to páčilo. No a potom príde AKCIA - tak kúpiš do zásoby Veľký úsmev.

S nepotravinovými výrobkami sa to dá dobre nejak rozložiť - kúpiť a odložiť, ale pri potravinách podliehajúcich rýchlej spotrebe (ovocie, zelenina, mäso, pečivo či mliečne výrobky ) to nefunguje.

No a ten dopad na pečeň - presne si to trafila. Málokto to vidí tak, že cukor ide cez pečeň.

No nebola by som optimistická ohľadne akcií... obchodníci si pomocou rôznych marketingovo prešpekulovaných ťahov "vychovali" spotrebiteľa na nakupovanie akoby mala vojna vypuknúť - keď je lacné treba naložiť košík kopcom a keď sa kráti záruka, treba sa natlačiť až po vrch krku /smutné, ale poznám dosť ľudí takto navyknutých/. A potom je prevýchova ťažká.

Ale ja som sa poučila na arašidovom masle... bola akcia, tak prečo nekúpiť viac? Aj mame jedno, aj svokra chce ochutnať, aj decká na tajnáša vyškrabujú, aj do keksíkov je dobré. Doplatila som nato vtedy, keď sa deckám zunovalo a prestali vyjedať, keď toľko rovnakých  keksíkov sa mi nechcelo piecť, keď som neustriehla asi dvakrát záruku. Capla som si po prstoch a začala po jednom /keď tak ešte jedno mamine navyše/ kupovať a keď zachýba, prežijeme alebo kúpim menej výhodne. Ale poučená som Veľký úsmev.

Ja ten optimizmus beriem, že dúfam ja som poučená Chichocem sa. Tiež sa mnohé vyhadzuje aj u nás - neboj sa, nielen u vás arašidové maslo sa zunuje Úsmev. Expiráciu niektorých vecí neriešim. Teda riešim - niekde je napísané MINIMÁLNA trvanlivosť - teda ešte je to dobré aj po tejto dobe a niekde je napísané SPOTREBUJTE DO - tak toho treba menej nakúpiť.

Napr. včera večer mali rožky po 1 cente - nabalila som na dnešok koľko chlapi zjedia (ja také nejem) a uvažovala som, že ešte vezmem. Pekné boli, neosušené. Veď dám reku do mraziaka. A potom som si povedala, že nie. Na piatok je, na sobotu som brala chlebík a v sobotu večer pôjdem tak či tak na nákup. 

Uvažujem nad tým, že by som si mala začať písať nákupný zoznam. Vážne. Napr. kokos som kupovala na 6ty nákup. Vždy som zabudla. A do obchodu som išla, že chcem kokos a ešte niečo. Kúpila som to ešte niečo a ešte niečo čo som v podstate nechcela a na kokos som zabudla. A ZAS som šla do obchodu. Až včera sa mi to podarilo!!! Aj to vrátilo od pokladne, keď som už nákup vykladala. Váľam sa od smiechu po podlahe

Nejak sa nad tým zamýšľam a prišla som nato, že som doteraz nemala dôvod riešiť čo a koľko nakúpim. Keď si zoberiem moju domácnosť tak 5 ľudí, traja dospeláci, jeden takmer dospelý... dve kilá jabĺk /nech tam je 10-12/, to je na osobu 1 na deň /a veru toľko a niekedy ani toľko zjeme/ a na druhý deň zjeme druhé. Ak je balenie výhodnejšie, veru som ušetrila a neprejedli sme sa. A koľko krát dve tri jabĺčka zostanú a skončia v koláči /a znovu ak nakrájam koláč na plechu každému sa ujdu dva kúsky na deň/. Synovia sú dlhý a tenký, metabolizmus majú rýchly, tam kalorický príjem ešte neriešim. Ja sa nezvyknem prejedať a snaha o pestrosť tam určite je. Manžel začal konečne mať normálnu váhu až v posledných rokoch /dovtedy bol dosť pod priemerom/. Tak asi je to skôr o tom, kto ako má v hlave "upratané" a neulakomí sa ani na tie "super" akcie, kde nakúpi kvantá a potom z ľútosti, aby sa nevyhodilo "musí" dojedať"?

Inak v mojom okolí /keďže chodím do jedného obchodného reťazca denne na nákupy/ si všímam spotrebiteľské návyky ľudí a teda je tam istý vzorec: ľudia z okolitých dedín a staršie ročníky berú kvantá potravín a fakt prevažne tie z letákovej ponuky. Podobne to bolo s ovocím pred Vianocami... Mladý zväčša nakupujú polotovary - šupne do mikrovlnky a jedz. Obéznejší ľudia na moje počudovanie až príliš často a vo väčšom množstve si kupujú rôzne plnené pečivo - nasladko aj naslano a množstvo sladkej sytenej vody. A zvyšok to už má pestrejšie... trochu zeleniny, trochu ovocia, sem-tam šalát, chudšia šunka, cestoviny, mäso, chlieb. Fakt je to ako doma naučili alebo keď je dobrá cena, tak nech ma aj roztrhne?

Ale ako Dáška vyššie píše, odzrkadľuje sa to na problémoch napr. s pečeňou. Príkladom je moja svokra a krstná mama. Obe po 60-tke, jedna len trochu zhoršené výsledky, druhá riadne zlé... od oboch počujem, ale veď ja nepijem. No to hej, pohárik si nedajú, ale tá strava: sladké, údeniny, biele pečivo, kvantum ovocia /lebo keď sa urodilo pohniť nenecháme/ a aj keď dohováram a argumentujem, nechcú pochopiť a bránia si to svoje. Nuž, nie každý si vie odriecť, keď treba...

Prosím ťa, prečo sa čuduješ, že obéznejší ľudia kupujú sladké vody a plnené pečivo? Ako také - "ja priberám z čistej vody" ... tak také som nevidela. Teda ono v podstate keď sa naláduješ cukrom a potom piješ, tak fakt priberáš z tej čistej vody, lebo cukor viaže vodu. Takže tá čistá voda sa na človeka nalepí Mrkám. Obézni ľudia si za to môžu sami. Ako som už x-krát písala - mala som problémy s nadváhou ... a viem presne kde to bolo. Nijaké zázračné čaje, pirule, spaľovače.

Je to v hlave ( ja som zajedala stres) a potom v strave a výdaji energie.

Vieš čo, tomu sa ani nečudujem, skôr si ťukám na čelo, keď začnú preberať zdravotné problémy a nevidia za tým stravovanie a životosprávu. A to ospravedlnenie, že veď ja nejem veľa.... no ak sa počíta len to na tanieri, tak toho tam veľa nemusí byť. Ale tie "zobnutia" pomedzi, to keď sa sčíta, tak panenky sa pretáčajú. Znova donedávna príkladom bola moja svokra. Riešila kĺby a vyšší cholesterol. Taktne som poukázala na váhu. Odpoveď bola, že veď ona nie je obézna, každý jej vraví ako dobre vyzerá, len stehná má silnejšie. Keď sa po hre s mojjimi deťmi nevedela ani z koberca bez pomoci postaviť, začala som potichu "úradovať" a a kúpila jej k meninám dobrú váhu /nie tú čo mala, ručičkovú, čo prevažuje a pri nej asi najviac treba odčítať/. Až keď videla reálnu hmotnosť jej docvaklo, ale stále nepochopila. Veď ona veľa neje, neraňajkuje, len doobeda si dá kávu s kolegyňou a keksík alebo koláčik, zákusok /alebo aj dva, tri/. Obed len doma o štvrtej zje /zahustenú polievku a cestoviny alebo zemiaky a ako "ozdobu" šalát/. Veď ona má rada zeleninu, papriku, rajčiny, ale že k jednej rajčine zje dva-tri krajce chleba, to nevadí, lebo chlieb neškodí, lebo ona by nič iné ako chlieb nemusela jesť. Ona má rada sladké a to znamená napiecť za plech bublaniny alebo kysnutého koláča a keďže už nikomu nešli dolu krkom, tak pol plechu na posedenie zjedla /ale to sa neráta, lebo ona inak veľa neje/. Ak už  čokoľvek krájala, varila a chystala, vždy letela ruka k ústam na koštovku, lebo ona musí mať stále nie čo v ústach... a tak si vypestovala slušnú paletu zlozvykov a vyššiu hmotnosť. Našťastie začala počúvať, začala sa viac zaujímať, čítať, aplikovať cenné rady do života. Aj napriek veku sa vedela spamätať a aj keď to nie je úplne dokonalé, je tam pozitívna zmena a sama už vie kedy a koľko čoho by mala a môže. No koľkí sú tak sebakritickí a pátrajú po príčinách nadváhy? Koľkí sú schopní sa ešte spamätať a otočiť svoj život? Dúfam, že nedopadneme ako v Amerike a obezita sa nestane "trendom", ktorý musíme za každých okolností ticho akceptovať /nie, nie som proti obéznym ľuďom, nemám s nimi problém, nepohŕdam nimi. Len mi lezie na nervy,m keď sa alibisticky skrývajú pred problémami namiesto toho, aby ich aktívne riešili. A niekedy stačí začať s málom... a  samé sa to rozbehne, len trochu zmeny a menej pohodlnosti by to chcelo./ Uff , zas som sa rozpísala, ale žiaľ, také pokrytectvo ma vie riadne rozčertiťHambím sa.

ono aj husy sa vykrmujú kukuricou, aby mali tukovatú pečeň. A to je tiež v podstate zelenina.

Tuším sa tomu hovoré nealkhoholická steatóza pečene.

V mojom okolí som zachytila podobnú reakciu aj na hrozno. V prvom momente má človek pocit, že ide o močové cesty, tzv. rezák. A trvá dosť dlho, kým si to dá do spojitosti s vyššou konzumáciou jabĺk alebo hrozna. A ešte dlhšie trvá, kým to príjme, veď je to ovocie, čo by na ňom mohlo byť zlé. No fruktóza.

A čo ešte taký izoglukózový  siruo vyrábaný najšastejšie z kukurice? Je všade. A je to katastrofa. Potravinári ho milujú, je lacnejší ako sirup, netreba ho rozpúšťať. Tak prečo by ho nedali aj tam, kde by sme ho nečakali.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.