Krásne stretnutie, verím že potešilo.
Vidíš, môj by sa takej potešil, namiesto toho má doma štyri deti a manželku čo sa náháňa za métou, čo ju napĺňa. Ta to asi všetko závisí od chlopa a od konkrétnej žienky, či? 
Hmmmm, poviem ti čo príde - krásny život, keď sa ti po 50-tke podarí zbaviť tých kíl, vrások a deti už radšej visia na frajeroch, ako na tvojom prsníku - to hovorím z vlastnej skúsenosti ...
super perspektíva, teším sa
Potesim, vacsinou po 40ke, v zavislosti od veku deti a ich schopnosti zbalit frajera 
Ked sme uz pri tom, matka na dialku (akoze ja) je slamena matka? 
No chlapi by to chceli asi takto: Opálená najlepšie dlhovlasá prsnatá štíhla kočka, ktorá aj v 40ke vyzerá na 18, ktorá operie, uvarí, uprace, obstará deti, dokáže pokosiť trávu, opraviť vodovod aj záchod, povoľná kedykoľvek a kdekoľvek za akýchkoľvek okolností, milá, prítulná, stále upravená, ktorá sa na nič nepýta, nič od chlapa nechce v kuse sa usmieva, nemá absolútne žiadne hormonálne ani životné výkyvy, zarobí aspoň 2000 eur a nič neminie... no skrátka nedosiahnuteľný ideál.
Predstavy chlapov o ženách beriem s rezervou.
Gueva ...
Nemyslím, práve naopak, dnešné ženy sa ťahšie naplno "obetovávajú" len rodine...hodnotím podľa seba a svojho okolia. ženy chcú viac, kariéru, vlastné koníčky, záujmy, spoločenské vyžitie...rodinnou výlučne oddané sú len určité obdobie, kedy si to situácia aj vyžaduje, myslím prvé roky dieťaťa...skôr to majú ťažké zorganizovať sa tak, aby všetkým vyhoveli...Juro mal asi smolu alebo nezažil, nevie, len si domýšľa a škoda, možno by bol milo prekvapený aký je život v rodine - so ženou s deťmi super:)
U nás je to presne naopak,moj muž túži po detoch /teda konkretne ešte po jednom/ ale ja som to už dávno "zabalila" .Som spokojná s tým čo mám a viac ku štastiu nepotrebujem...A čo je u mna v živote najpodstatnejšie?Takže po rodine,ktorú mám a milujem nepotrebujem nič extra,snád aby boli všetci moji blízki zdraví a štastní...ale vlastne všetci a aby bola všade okolo nás láska a porozumenie...
My sme dávnejšie mali s MM takýto rozhovor:
"Moja čo by si chcela k narodeninkám? "
"Svätý pokoj"
"To je jediné čo Ti nemôžem dať"
Tak odvtedy nedostávam nič.
No ked si náročná.
"Skutočne je v živote ženy najpodstatnejšia rodina a deti a potom koniec?"... a keby to tak aj nakoniec bolo, čo je na tom zlé? Veď žena je nositeľkou života a je len na nej a čiastočne aj na jej partnerovi, či a koľko detí porodí a vychová a pokiaľ tak sama chce, ide to aj bez muža . Ale to som len priamo odpovedala na otázku, pretože v poslednom čase dosť často narážam na dehonestovanie ženy - matky, ako by tým nespĺňala akési spoločenské kritériá /nemá dokonalú kariéru, nie je v práci k dispozícii 12 hodín denne, nechodí si sadnúť na pohárik alebo kávičku, keď sa jej to nehodí a pod./, ale kým by mali byť takto nastavené? 
Neviem...ja sa cez to prenesiem 
.
Ale k veci...nemyslím, že ženy sú robené "cez kopírák", každá má svoj sen, svoju predstavu, svoje plány do budúcnosti. Často prichádzame o ilúzie, vzdávame sa svojich cieľov pre niekoho na kom nám záleží. Alebo si ideme vpred neohliadajúc sa, kto vedľa nás kráča a často o toho vzácneho človeka prídeme, pretože nezdieľal s nami tie naše "vzdušné zámky". Každá /zrejme/ sme po skončení školy /a je jedno akej/ mali nejaké plány do budúcnosti: prácu alebo rovno závratnú kariéru, domček, bytík, detičky, dovolenky v zahraničí, precestovať celý svet... koľko z nich sa nám splnilo a koľko ľahlo popolom? To si vieme len my samé spočítať a zhodnotiť . /Ja som sa dostávala do rôznych situácií, kedy to "krásne a romanticko-sladké" snenie skončilo, ale zas ma dobre poučili... /
Rovnako je to aj s chlapmi - jedny sú vyslovene ukážkový oteckovia, iných by ani párom koní nedotiahol do manželstva a na deti nepomyslia...to by sme podľa jedného či pár z nich mali celú mužskú populáciu súdiť? 
Hádam nie...
P.S. Neviem, z čoho bol ten Tvoj známy taký zatrpknutý /poznám aj ja také typy v okolí, našťastie nie ich veľa/, ale čo sa týka materstva, je dokázané, že chlapi po narodení bábätka "trpia" nedostatkom pozornosti - všetko sa točí okolo drobčeka a keď konečne zaspí, je aj matka unavená a nemá chuť na úlohu manželky, milenky... dosť ťažké býva preklenúť toto obdobie, hlavne ak je chlap "ješitný" a nehľadá riešenie, ako situáciu uľahčiť a preklenúť.
Ja som ako matka a manželka spokojná a môj muž /podľa toho, ako sa ku mne správa/ takisto. Mám svoje sny, ktoré si nosím v 
a nahlas nevyslovím, aby sa splnili, ale pokiaľ by sa tak nestalo, nájdem si iné túžby. 
je len na mne, aby som si našla, čo ma robí šťastnou a je jedno či to niekto pochopí alebo si nebodaj poťuká na čelo. Nežije môj život, neskladám mu účty.
Mel Gibson by to určite vedel....ja osobne túžim po tom, aby som aj doma, ale aj v práci bola patrične ocenená, nielen finančne, ale aj morálne, veď každá z nás si svoju prácu, či už doma, alebo v práci chceme a robíme čo najlepšie. Doma s radosťou, lebo je to pre rodinu, a mimo rodiny chcem tiež ocenenie, lebo ako tu už písala geo, žena nie je len práčka, umývačka, kosačka atď, ale je to hlavne žena.
aký koniec???
Ešte len ten život začína synak má 16, mamina 35 - mladá, krásna, zdravá
...zlatík, daj mi ho k telefónu, mu to vysvetlím 
Pekne do neho, aramana ...aby chlapík pochopil, že žena začína žiť až po tridsiatke naplno či s deťmi alebo bez nich...
A nie je to náhodou tak, že muži si myslia vyššie uvedené a ženy zase, však ten chlap chce len aby som sa o deti, domácnosť a jeho starala a mám sa ešte tváriť pritom spokojne. Zrazu sú obaja nespokojní a možno by stačilo len svoje túžby a predstavy povedať nahlas.
Hovorím z vlastnej skúsenosti, teraz nedávno som zistila, že ja niečo chcem a myslím, MM niečo chce a myslí a myslíme si obaja, že ten druhý si nič nemyslí. Mám 40 rokov, sme spolu vyše 20 rokov a zistili sme, že sme v pohode, len si nemáme nič myslieť, ale spolu hovoriť. 
Skvelé, že ste sa k takému dôležitému dopracovali.
No snažíme sa. Dakedy lepšie, dakedy horšie.
So mnou to je ťažké, dnes ho ľúbim, zajtra budem písať žiadosť o rozvod. Dnes mi bude vadiť omrvinka na stole a zajtra mi nebude vadiť tisíctristo hrncov v dreze.
Chudák MM, tá neistota ho kvári a to ho aj baví.
Krásne ste to tu zhrnuli .
Jura riešiť netreba.
A určite ani samotných chlapov .
Našťastie sme každý iný. A niekde vo vesmíre behá ku každej jednej ten polpár manželského (či dnes partnerského ) celku. Je skvelé, že v ženách ostalo túžba zachovania rodu , však v chlapoch tiež, ale ich sa malých ružových batôžkov, voňavých prdeliek, hebučkých vláskov, odovzdaného úsmevu až tak netýka .
Ženy by si mali vychutnať materstvo, ak to skutočne chcú. Ja si ho vychutnávam. Je čarovné každým dňom.
Určite však, ak túžia viac po kariére, uznaní v práci, treba sa dať tým smerom.
Krásny deň vám prajem
Nemá pravdu.Túžby žien sa menia. Niečo iné som chcela v 20, niečo iné v 30 a teraz na sklonku takmer 40 chcem zase niečo iné. Nehanbím sa za to, že som chcela rodinu a deti, ale nemá pravdu. popri rodine a deťoch som spravila vysokú školu, kariérne povyrástla, a aj duševne. Robím všeličo možné, ale aby som bola domasedka a mala "finito" to určite nie. 
A keďže sa po spoločenských, športových, či kadejakých iných podujatiach väčšinou nepohybujem sama, ale v spoločnosti nielen manžela, ale aj kamarátiek, neviem, neviem, kde ten Juro hľadal. Keď to zhrniem, túžim po tom, aby som mala viac času na cvičenie, nech sa mi naďalej tak darí v práci a súkromí, ako sa mi darí,nech sa nám podarí deti dochovať a dobre vychovať , hm,nech máme s manželom stále taký krásny vzťah 
, nech máme aspoň na 1 x za rok na dovolenku pri mori.................Kokso tých mojich túžob je, v čom všetkom sa ja chcem zdokonaliť, to by ste tu boli do rána. 
Juraj sa stretáva asi len so zlatokopkami, ktoré pasú po peniazoch a nie po ňom a logicky teda chcú dieťa, lebo však zabezpečí, nie? 
Je fascinujúce sa po niekoľkých rokoch stretnúť náhodne so starým známym.
S takým, čo Vaše cesty išli nejakú dobu popri sebe.
Stretnutie neplánované, ktoré hovorí o sebe jediné - nie je to imidž, je to život.
V ručnej umyvárke áut, kde čakáte a nič nemôžete urýchliť (však ste si za to zaplatili, tak nech je to poriadne
).
Stretli sme sa s Jurom po cca 15 rokoch na viac ako 10 minút vynútenej spoločnosti. Za tých 15 rokov, čo sme sa na dlhšiu dobu nevideli, ako som veselo spozorovala som opeknela o 20 kilo, asi 80 šedivých vlasov, 4 vejárikov vrások okolo očí, a 2 na čele
. Mohla som sa pýšiť bezproblémovým balansom na lodičkách, bez aknóznou pleťou, v peňaženke som mala o 3 kreditky viac, o jednu telefónnu kartu v mobile tiež, dve detské sedačky a k tomu náležite okopané sedadlá.
Jura som letmo zhodnotila ako "zmužnelého" asi len o 10 kilo, on tých 80 šedivých vlasov nemal - no proste, lebo ich nemal vôbec a na ruke sa mu nehompáľala žiadna obrúčka a z auta nevytriasali žiadne omrvinky po detských piškótach, čiastočky lega ani dudlík.
Plynule sme od postoja "toto som v živote dosiahol/la - záviď mi" prešli "toto som v živote nepochopil - vysvetli mi".
Je zvláštne ako človek ihneď vyvalí na takmer cudzieho človeka svoju "slabôstku". Keď sme začali preberať rodinu ... mimochodom, máme spoločného bratranca ( ja síce s tretieho či koľkáteho kolena), takže také reči boli "v rámci spoločenskej konverzácie" ... došli sme k záveru, že napriek jeho veľmi veľmi úspešnému podnikaniu, slušnej "životnej úrovni" (ktorú verím, že nielen silácky ukazoval, ale aj niečo z toho je pravda), má ten chlap/ec strach zo žien.
Zarazila ma jeho oznamujúca veta, akou berie ženy.
Vraj po 25tke sme po deťoch ako besné.
A keď konečne máme, čo sme chceli - a tým je rodina a deti, tak finito. Končíme spokojne doma s drobcom pri prsníku a viac od života nechceme. Viem, že z neho hovorili osobné bôle. Ale nie je v tom nejaká štipka pravdy?
Skutočne je v živote ženy najpodstatnejšia rodina a deti a potom koniec?
Čo príde po tejto méte, čo nás napĺňa?