Tominkalka, odpoviem veľmi krátko 
Nešla by som ku nej. Sklamala moju dôveru, nevedela by som sa s ňou už baviť tak bezprostredne ako predtým.
A na druhú otázku... Ešte ma nik o takú vec nepožiadal 
, ale myslím si, že by som nepožičala. Ja som skôr za inú pomoc, ako finančnú. I keď si uvedomujem, že sú rôzne situácie.
Ja som požičiavala ako slobodná.Doteraz to čo som požičala nemám.Ak aj po rokoch dotyčného stretnem,sám povie že už vráti.Napokon sa lepšie snaží aby ma už nestretol.
Mna prikvačila bieda a pomôcť nemá kto.Obraciam sa ako viem.Jedno však viem určite že ak sa z biedy raz dostanem,pomôžem ako pomáham aj teraz.Oblečením,úrodou zo záhrady a pod.Fany má pravdu žeby si sa s kamarátkou už tak dobre nebavila.Ja s kamarátkami čo sme sa nevideli už viac ako tri roky som sa velmi baviť nevedela.Akosi sme nemali o čom.Spoločné témy sme vyčerpali príliš rýchlo.
Ja som tiež požičiavala ako Akalenka - za slobodna a to je hodne dávno a dodnes nemám ani peniaze a ani tých kamarátov, nevadí. Tiež som požičala blízkej rodine - najskôr nevracali, potom mi to splácali po pár stovkách, iba čo som mala zlosť. A naposledy som požičala kamoške, že kvôli dieťaťu a nemám dodnes, vyhýba sa mi, neberie mobil. Viac už neexistuje, nedám, nepožičiam. Veď dnes požičia každá banka... 
Ja s komunikáciou s ňou nemám problém,len nikdy som ju nekritizovala,že je márnivá a nevie si odoprieť,keď je dlžná má sa aj ona uskromniť.Hlavne nemala kupovať auto.Asi som bola príliš tolerantná,ale to je moja chýba.Potom si to dovolila,že ma neprešpektovala a stále ukecávala.Teraz sa cíti asi trápne,ale to je aj dobre.Ona je ale veľmi dobrý človek,aj s chybami a ja by som nechcela sa od nej úplne odvrátiť.Nikdy nezaprela,že mi dlží,hoci o tom nikto iný nevedel.Mám skôr problém robiť urazenú,kým mi to konečne nesplatí,aby sme konečne mohli zase normálne komunikovať.
Tominkalka, z Tvojich slov cítiť, že máš svoju kamarátku stále rada. Ja by som asi na tú návštevu išla, mohli by ste si všetko vysvetliť. Možno mala nejaké ďalšie problémy pre ktoré Ti peniaze nesplácala. Ale urob ako to cítiš Ty.
Čo sa týka mňa a požičiavania - neviem, záležalo by od konkrétnej situácie. Zatiaľ som vždy požičala len takú čiastku, o ktorej som vedela, že keby sa mi z hocijakých dôvodov nevrátila, mňa by to "nepoložilo".
takéto veci vedia zničiť priateľstvá... ale z vlastnej skúsenosti viem že si to človek niekedy nechce pripustiť zištnosť toho druhého a ja zaslepený citmi... keď máš niekoho rada tak ...nemáš ten správny nadhľad.... ,skús porozmýšlať čo by si odpovedala ak by som túto otázku položila ja tebe...!
Teraz som jej určila jasné pravidlá,najprv predžalonú upomienku a potom jej budú nabiehať úroky.Toto by mala pochopiť,veď mi aj písala,že ma chápe.Prišla som na to,že to náš vzťah nezmení,treba sa len dohodnúť a už sa nebudem až tak veľmi angažovať do finančnej pomoci kamarátkam.Ja vždy šetrím,kde sa dá....Mali sme hneď napísať dlžobný úpis a bolo by.Pomáhať by sa malo,ale treba to s citom,aby sa to neobrátilo na využívanie a potom sa každopádne aj poistiť ,ak ide o peniaze.
Záleží od toho komu a koľko. Požičala som aj väčšiu sumu, ale kamarátke som verila, že peniaze vráti a našťastie som sa nesklamala. Ak ma niekto žiada o pomoc, tak zvážim, či je reálne aby mi dotyčný sumu splatil alebo nie. Ak je minimálna pravdepodobnosť, že sa jeho finančná situácia zmení , tak nepožičiam . Ak mi na niekom moc záleží a je mi ho ľúto, tak darujem , ale len sumu do určitej výšky, ktorá dotyčnému pomôže, ale mne chýbať nebude.Je to veľmi individuálne a pomoc z mojej strany závisí od mojej finančnej situácie a asi aj nálady.
Ja píšem aj tento pohľad.Mne bolo požičané kamarátkou a nie málo 15tis.euro na dovyplatenie nového bytu a pokiaľ si nevybavým výhodnú hypotéku. 
Ale hned na začiatku sme si spísali zmluvu,so všetkými náležitosťami.Najskor sme poriešili byt,potom ešte v ten den ako mi nabehli peniaze v banke som ich preposlala kamarátke na účet.
Ak TI kamarátka chýba a cítiš,že ju chceš vidieť tak za nou chod.Niektoré veci sa dajú vysvetliť najlepšie osobne
hej, pozicala aj poziciavam. Do blizkej rodiny, pripadne najlepsej kamoske (ked jej pridu nepredvidatelne vysoke vydavky typu havaria a podobne). Pri vysokych sumach to ide vzdy cez zmluvu o pozicke. Aj ked sme si my pozicali na dom trebars od svokry, aj ked dalsi svagor si pozical na dom od nas atd atd.. Hned ako prve sa riesi zmluva a absolutne nik sa neciti dotknuty, alebo neprijemne. Berieme to ako nutnost. Ono totiz nejde len o nas. Ja vzdy hovorim, nahodou pride trebars rozvod, alebo smrtelna nehoda a kto kde bude zhanat a overovat stare dlzoby? Naco? Vsak pekne na zaciatku sa v klude vydiskutuju podmienky splacania, v pripade dlhsej doby urok a vec vybavena.
Mám podobnú skúsenosť. Nebola to klasická pôžička, ale riešili sme spoločnú akciu. Dohoda znela, že si podelíme časť úloh a potom si sadneme, dáme dokopy výdavky a rozdiel medzi jednou a druhou stranou si vyrovnáme. Rozdiel v náš neprospech bol akceptovaný, no doteraz sme peniaze nedostali. Keď som po čase na daný problém upozornila, bolo mi povedané - Čo stále riešim, a keď bude mať, tam nám predsa tie peniaze vráti... Aj keď to nebola malá čiastka, skôr ako strata peňazí ma mrzí ten prístup a hra na "mŕtveho chrobáka". Dnes by som to už asi riešila ináč, ale ako sa hovorí - Človek sa učí na vlastných chybách.
Pravda je, že keď sme nemali deti, tak sme mali finančnú rezervu a nejak sa nám nechcelo to držať v banke, tak to bolo v obehu. Potreboval kamarát, potom jeho švagor, potom jeho svokor a jedna pôžička pomohla si 5 rodinám po línii, atď. Asi treba mať šťastie na zodpovedných ľudí, nám sa všetko vrátilo, nenásilne, slušne.
Do priatelstva peniaze zasadne nemiesam...keby sa mi prihodilo cosi ako tebe, tazko by som znasala stratu priatelky.
Máš pravdu,priateľstvo je cennejšie.
Vela priatelstiev skonci kvoli peniazom. A hlavne kvoli takym ludom ako bola tvoja priatelka. Ked vie, ze ma zavazky voci tebe a napriek tomu si kupuje nove auto. Takyto ludia budu mat stale problemy v zivote, v businesse, v rodine.....zas 20000sk nieje az tak vela, ale aj tak... ale ked an tym teraz tak rozmyslam....ja by som jej tiez pozicala, prdsa len je to tvoja kamoska
Janea, moc by som nesúdila keď nevieš ako to presne bolo - kamarátka si auto nemusela kupovať z rozmaru, nevieš čo ju k tomu viedlo.
Kamarátka môže mať aj chyby,tou je jej nedôslednosť,ale preto ju netreba odsudzovať.Ďakujem za komentáre,aspoň viem,čo urobím a nebude to určite nepriateľské chovanie k nej.Len určité pravidlá budem vyžadovať,plnenie povinnosti a všetko bude tak ako pred tým.
Tominkalka, držím palce, aby ste si všetko vysvetlili
Mala som fakt dobrú kamarátku,boli sme ako sestry.Poznáme sa už od rannej dospelosti.Prežili sme a zažili veľa chvíl a rozobrali všetky témy aj medzi zemou a nebom.Bola dlho bez riadnej práce a vedela krásne šiť,začala konečne po dlhom zvážení podnikať.Manžel ju najskôr podporoval,no potom mali problémy,tak ostala v tom sama.Raz som ju našla v práci úplne bezmocnú,celá bola vyhádzaná z nervov,dlžila banke,za nájom obchodu,nevydržala som a šla do banky a rovno jej požičala 20 000 ešte korún.Bola mi veľmi vďačná a povedala mi,že to ešte nikto pre ňu nespravil.Dohodli sme sa,že mi to do pol roka vráti,mala vtedy ešte dobrý obrat.Po čase si kúpila auto na leasing.Peniaze stále nevracala a vždy keď bola o nich téma,odďalovala platbu z rôznych dôvodov a ja som ju vždy chápala.Prešlo už aj hádam 5 rokov.Odsťahovala sa za prácou do zahraničia,sem tam chodí za deťmi,píšeme si aj sa stretávame občas.Konečne sme napísali aj dlžobný úpis,poradila mi to ďalšia kamoška a teraz som jej poslala aj predžalobnú upomienku.Mala by poslať peniaze do 14 dní.Konečne poslala polovicu,pred tým som jej aj volala,že dostane odo mňa list.Potom sa ospravedlňovala,že je jej to riadne trápne,že mi tak dlho dlží a pod.Myslím si ,že takéto veľmi nefér konanie od nej z nej nerobí dobrú kamarátku a aj ma k nej pozvala do zahraničia na návštevu,ale neviem....Poraďte,šli by ste,keby aj všetko uhradila a ešte ako je to s požičiavaním u vás?