Premena...ako na to?

Ja som riešila, ale túto cestu neodporúčam no podelím sa s ňou.
Po určitých liekoch som rapídne pribrala, všetko mi bolo malé ale čo bolo najhoršie v tom čase u nás nebolo nič takého pre moletky, aby to bolo moderné a pekné. No a tak som sa cítila v 40 ako stará tetka - aspoň z oblečenia a to bolo niečo hrozné, lebo som pred tým nosila mini a veci sme spolu zdieľali s mojimi dcérami.
Pre mňa to bolo hrozné obdobie, cítila som sa pokorená a hrozne, nech som sa snažila ako som chcela aj tak to bolo o ničom.
Potom sme si ako rodina otvorili obchod s použitým tovarom a tam boli odrazu úžasné veci aj pre mňa a ja som sa znovu vrátila k lepšiemu obliekaniu ale ako na potvoru všetko čo mi bolo dobré, tak bolo v modrej alebo vo fialovej farbe a tak som začala nosiť farby, ktoré som pred tým nenosila aj ked farba ako taká sa mi páčila.
Takže tak som sa znovu dostala k farbám a štýlu, ktorý sa mi páčil aj ked kvôli pohodlnosti to bolo viac športové. Vlastne sa ani neviem vrátiť ku kostymčekom a pod.
Potom som aj zhodila nejaké kila no láska ku všetkým farbám okrem bežovej mi ostala.

Prelúskaj si modnipeklo.cz, tam nájdeš rôzne tipy.

ja som sa jedného dňa "zobudila", že v poslednom čase nosím len samé hnedé, zelené a kaki veci, plus odtiene týchto farieb. Sú to "moje" farby, idú mi k pleti, k očiam (zeleným s malou dávkou modrej)...ále...som odrazu dostala chuť aj na iné farby. Vrátila som sa k mojej obľúbenej červenej, bordovej, slonova kosť, krémová...bolo mi povedané, že som v nich viac sexi Strihy a štýly viacmenej ostávajú, ja mám rada pohodlné tiež, takže to riešim dnes celkom aktuálnymi legínami, k tomu šaty, dlhšie pulóvre, tesné rifle a ak chcem byť elegantnejšia, tak kratšie sukne, šaty, pekné kardigany, bundy, kabátiky. Na zmenu treba mať chuť, nemá zmysel sa k tomu nútiť, mala by si sa cítiť pohodlne a dobre.

Neviem, ci je nutna radikalna premena v obliekani. Asi by malo vyjadrovat nasu osobnost. Kym je osobnost rovnaka, tazko nastane v zmena v obliekani. Nedavno som citala pribeh odbornicky na odievanie, tusim aj modnej navrharky, rozdeluje zeny podla rozneho stylu, ale sama chodi v rifliach a jednofarebnych pulovrikoch, lebo toto je prave jej styl.
Mam k takemu stylu aj ja dost blizko, citim sa v nom najlepsie, len nie pulovriky ale upletove "bluzky" ... Vzdy sa vratim k povodnemu, pokusy o ine tiez nesjoncili najlepsie. Akurat som zrusila pred piatimi rokmi ciernu farbu a presedlala viac na odtiene modrej, vinovo crevenu a obcas k tomu pridam etno motiv, ktorý ma láka aspoň v detailoch.
Ale stal neviem pre seba celkom dobre nakupovat, tiez sami stane, ze zopar veci stji v skrini, lebo to co je pekne na vesiaku nemusi ladit so mnou.

Ešte nie si pripravená, počkaj a príde to, lebo teraz to siliš.
Čo tak nájsť spokojnosť v niečom na sebe

...a tak som sa rozhodla že ti diem trošku ukázať farby takúto jesennú čiapočku som si
http://nanicmama.sme.sk/vsetko-krasne/farby-na-jesen
...a hej veru, aj to obliekanie je v hlave.Veľká zmena v živote znamenala aj zmenu šatníku.Začala som milovať vysoké čižmy a sukne a ku nim farebné pančucháče kedysi som si nevedela predstaviť že by som si dala sukňu...teraz smele nahodím žiarivomodré štrimfle alebo fialové a v takej rarbe aj šatku ale ako vravím, na začiatku bola zmena v živote

áno...farby, farby, farby...treba ich pustiť do života. Kolorterapia sa používa dokonca pri liečbe depresií, zimného blues, ale aj pri rôznych fyzických ťažkostiach. Ja osobne si nemyslím, že musí byť najprv zmena v živote, aj keď u mnohých to tak bolo...funguje to najčastejšie u žien Po rozvode, alebo manželovej nevere ich niečo "nakopne" a zrazu sú celé iné, inak sa začnú obliekať, česať a pod. Ale podľa mňa aj v opačnom garde to ide. Dá sa začať farebnými doplnkami, postupne dopĺňať krásne farebné kúsky oblečenia do šatníka, ale možno nie len do šatníka, možno aj do bytu, do kacelárie...a farby budú pôsobiť. Na náladu, na pocit. Tu je niečo málo o farbách. http://www.medilight.sk/kolorterapia/farby/

Ja viem len jedno, keď som opustila predstavu ktorú mi vnucovali iní - ako sa mám obliekať ako mám mať zariadené - všetko tón v tóne - zmenila som sa a vpustila som farby do svojho života.
No a pravda je, že ak im znovu otvorite dvere tak pri vás už navždy ostanú. Nosila som čierne a čisto čierne a ku koncu som si dávala farebné spodné pradlo ale počas celého smútku som spávala vo veľmi farebnom , myslím že takto som to vtedy potrebovala a prišla mi vhod letná cukríkovoružová košieľka, ktorú som mala celé noci na sebe. Zaujímavé je to že ked som raz ráno vstala a vedela som že dnes už nie je deň na čierne, skončila aj moja cukríková košieľka, už necítim potrebu tejto farby.
Ak obmedzime prístup farbám ochudobňujeme sa a začneme strádať. Konečne aj móda na to prišla a je oveľa viac farebne kombinovateľná.
Ja som niekedy mala spálňu v modrej farbe a biele doplnky. Povedala by som teraz že hrozné - studené a predsa ja som vtedy hľadala pokoj, pokoj v sebe a tak mi pomáhala táto farba, ktorá mi dávala bezpečie.
Myslím že toto všetko je vývoj ako sa dopracovať k tomu čo nám svet ponúkal od malého dieťaťa, len potom nám to odrazu sprísnili.Ja som sa nikdy nevzdala tých mojich dúhových farieb aj ked som veľakrát bolo stredobodom?
Takže hurá do farieb.
Kamilka aj ja mám rada etno štýl ale ja skôr turecké vzory a milujem letné dlhé žoržetové šaty, s bordurami kvetín a pod.