Ahoj skus inzerat na lokalnej web stranke mesta nrpiklad. alebo oslov niekoho v skolke.alebo chod von s kolegynami z prace.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj skus inzerat na lokalnej web stranke mesta nrpiklad. alebo oslov niekoho v skolke.alebo chod von s kolegynami z prace.
Nemáte tam niekde materské centrum,ihrisko,kam chodíš s malým?Tam si najskôr nájdeš nejakú spoločnosť,mne sa to podarilo na ihrisku.Sadla som na lavičku,prišlo dievčatko mi pozerať do kočíka,hneď aj jeho mama a tak som spoznala nie jednu maminu.A s niektorými sa stretávame dodnes,aj keď už dávno nie sme kočíkoví,lebo od vtedy už prešlo asi 8 rokov
Poznám zopár mamičiek zo škôlky, prehodíme sem-tam pár viet.. S kolegyňami si občas vyjdeme, ale všetky sú z iného mesta. Chýba mi taká spriaznená duša, dúfala som, že aspoň u nás v baráku budú nejaké detičky v synovom veku. Som dosť vyťažená, týždeň mi ubehne raz-dva, ale aj tak mi je občas akosi smutno. Ale verím, že časom tu na niekoho "natrafím"
chce to cas, ale nevzdavaj to, prihovaraj sa sama tym ktore su ti sympaticke.nejaky univerzalny recept na hladanie priatelov nie je.
Toto je moje prvé sťahovanie v živote, nemám rada zmeny, ťažko si zvykám, a to mi ide na sebe dosť na nervy. Lipnem na starých priateľoch. Môj muž je v tomto úplne odlišný - nemá problém sa zo dńa na deň zbaliť a presťahovať na druhý koniec republiky
Aj ja nemám rada zmeny aj si ťažko zvykám .Som tu ako tretie koleso na voze .
Pre mňa to až taká rapídna zmena nie je, bývame totiž v byte, ktorý som zdedila po mojej babke,takže som tu odmalička zvyknutá. Keď som bola na materskej, manžel mal prácu 200 km od nás, občas sme tam chodili s malým za ním - mal tam prenajatý byt, ale to bolo iné, lebo som vedela, že sme tam len "prechodne".
hovor mi o tom, my sme sa stahovali az do Anglicka.a trvalo mi to hodne dlho, aj som si dala inzerat na slovensku web stranku.ale uz je to ok, to take nahodicky a trochu "polavenie z narokov na kamaratky" to spravili
Obdivujem všetkých, ktorí majú odvahu vycestovať za prácou "von". Mischel, a ty sa v Englande plánuješ usadiť natrvalo?
ano chceme tu zostat,v porovnani s tym ako sme sa mali na Slovensku je to tu omnoho lepsie.sme len obycajni ludia bez vysokeho vzdelania preto aj moznosti uplatnenia su limitovane a tu sa da uplatnit aj bez skol.stacia skusenosti v danom odbore.a kamosky tu mam slovenky, cesky aj rusku.
Tak držím palčeky, nech sa darí
Ahoj aj ja som sa presťahovala ,ale sa mi vôbec nedarí zoznámiť s nikým ani na ihrisku ,ja som sa aj prihovorila a bolo to také len jednostranné .A kolegyne...no robila som pol roka a šla na materskú a malý ešte nechodí do škôlky .Ja mám veru tiež veľký problém sa z niekým zoznámiť .
Suzanne a ty si odkiaľ ,že by sme náhodou boli z jedného mesta a ani o tom nevieme .
Aj mne chýba spriaznená duša .
Ahoj Adulik, aj mne to vždy pripadá také jednostranné, a pravdupovediac,je mi aj trochu trápne niekoho len tak oslovovať (prehodiť pár viet, to áno). Ja som z Banskej Bystrice.
Ahoj no tak ja som z Dolného Kubína .Veru môj manžel tam robil skoro vyše polroka .Chodí mi na týždňovky .
Adulik, a máš poblíž aspoň nejakú rodinu - rodičov, svokrovcov.., keď je manžel preč cez týždeň? Koľko rokov majú detičky?
Mám tu rodinu ,ale ja potrebujem kamarátku .A detičky ...12 r ,2 r ,a 8 mesiacov .
no tak toto poznam mi sme sa prestahovali pred rokom a 5 mesiacmi.... este stale tu nepoznam skoro mikoho ak neratam susedov... par mamiciek na pieskovisku ale to je take cudne lebo ja sa prihovorim opytam a tak a oni mi len odpovedaju take zdvorilostne ..... a tak skoro stale sama..... aj mi je smutno z toho ale teraz na Modrom konovi som si zacala pisat s jednou mamickou co je od nas z mesta tak uvidime ci sa skamosime zatial sme sa nestretli...
Ahoj bubatko ,tak si ďalšia čo má ten istý problém .Ja si tiež píšem cez internet .A tiež som stále sama .
bubatko ja tu bývam 6 rokov a tiež nikoho nepoznám .
Ahojte babuľky,
. Párkrát som mala aj rozpísaný nejaký príspevok, ale vždy sa tu potom objavila téma, pri ktorej mi môj problém pripadal v tej chvíli banálny. Myslím však, že nie som sama, ktorú trápi niečo podobné. Takže po poriadku:
.
som veľmi rada, že som natrafila na túto skvelú stránku
Pred pár mesiacmi sme sa presťahovali do vlastného bytu. Veľmi som sa tešila, veď sme konečne začali fungovať samostatne ako rodina.Dovtedy sme bývali 5 rokov u mojich rodičov, strávila som tam celú materskú, keďže manžel chodil na týždňovky. Teraz je všetko "ideálne" - ja aj manžel máme prácu v meste, kde bývame, škôlku máme rovno pri baráku, synátor - predškolák, si v nej ihneď zvykol. Ale trápi ma, že tu nikoho nepoznám, nenám tu žiadnu spriaznenú dušu,chýba mi spoločnosť. Zaujímalo by ma preto, ako ste zvládli takúto zmenu vy? Ako ste sa zabývali vo svojom novom domove?. Budem veľmi rada, keď sa so mnou podelíte o svoje skúsenosti