rozvod

Potrebujem si len vyliať dušu, ktorá veľmi plače. Mám 39 rokov, s manželom sme spolu cca 16 rokov máme 2 deti 15 a 5 ročné. Pred 10 rokmi od nás odišiel a 1,5 roka žil s druhou ženou. Potom sa vrátil pričom sa nám „podarilo“ druhé dieťa, ale ešte predtým som prišla na to, že mal ďalší milenecký vzťah. I napriek tomu sme to nejako dali dokopy. Dokončili sme rozostavaný dom a cca 4 roky v ňom bývame a všetko sa zdalo v poriadku . Žili sme bežným životom, k neverám sme sa nevracali, hádky boli výnimočné, so sexom aspoň podľa mňa nebol problém. Ešte som presviedčala švagrinú, že sa to dá dať po nevere dokopy – má podobný problém. Pred 3 mesiacmi som prišla na to že sa znova niečo deje, samozrejme manžel všetko poprel o nič nejde atď. avšak po tom všetkom človek spozornie a vníma veci okolo citlivejšie. Takže momentálne znova priznal priateľku – vyjadril sa nie predo mnou že doma ho už nič nebaví, domov má momentálne len ako nocľaháreň – i keď jeho priateľka má byt a je rozvedená.
Veľmi trpím a žijem zo dňa na deň z pocitu neistoty čo ma čaká. Vôbec si neverím a mám pocit že s koncom tohto vzťahu sa skončí život i pre mňa, že nedokážem nadviazať žiaden iný vzťah, mám veľmi málo sebavedomia ktoré je teraz dokonale pošliapané.
Neviem ako ďalej, rúcajú sa mi všetky istoty, ktoré som mala rodina, bývanie – na dom je hypotéka, takže keď by sme ho i predali a rozdelili si peniaze tak mi zostane cca 30.000 eur, čo je nedostatočná suma na kúpu bytu pre mňa a pre deti. Ja som do tohto vzťahu dala všetko hlavne som si vytvorila o manželovi strašnú ilúziu, že je nenahraditeľný i keď logika mi velí nechaj ho tak. Mám strach z budúcnosti, svojím spôsobom ho mám stále rada, na druhú stranu viem, že to nemá perspektívu, ale v podstate on nemá ani záujem. Kto takéto niečo neprežije nepochopí tú bolesť keď ho vidím ako je šťastný, keď ide za ňou. Je to hrozné.
Skončí tá bolesť niekedy?????