Trapim sa

Jasné že je dosť chlapov,čo túžia po rodine a aj sa o nu starajú.Aj ty si musíš určiť či chceš chlapa len na užívanie,alebo si radšej pohladať muža rodinného typu.
,ale viem,ze mna nenaplna takyto"vztah"-na druhej strane,že je to skvelý partner.Vzťah musí naplnať obidvoch rovnako.Inak to nie je vzťah.
Urči si aké priority vlastne chceš a podla toho sa zariad.Ak chceš chlapa na výlety a skrátenie dlhých chvíl,máš toho svojho.Ak chceš rodinu,musíš hladať dalej.Niekto rodinu chce,iný nie.To platí nielen u chlapov,ale aj u žien.

kedze ta nepozname osobne aj z viacerych stranok (situacii), tazko povedat, ci si ty ta vadna, co straca super partnera. alebo proste si vy dvaja nesedite, nedoplnate sa a preto je lepsie, ak ste sa rozisli. zeby ste dokazali byt fajn kamosi, ale nie partneri a rodicia.
budem vychadzat z toho, ze si normalna a preto si myslim, ze tento vztah nie je to, co potrebujes.
pripada mi to, ze ty hladas oporu, pevny zvazok, kdezto on zatial iba partacku do pohody, s ktorou je zabava a dobry sex.
kazdopadne je uprimny, nemaluje ti ukazkovu buducnost, dava ti jasne najavo svoje postoje, takze mozes vychadzat vo svojom rozhodovani z pevnych zakladov. vies presne, co chce. a nie je to vobec to, co chces ty. bez ohladu na to, ze ho mas rada, ze si ho zakomponovala do predstav o svojej buducnosti a detoch, je lepsie, ak tento vztah ukoncis a budes hladat inde.
alebo mozes cakat na jeho zmenu - ale to sa neoplaca. na zmenu sa necaka tak, ze cakame, ze on sa proste jedneho dna zmeni na to, co chceme my (a la Pilcherova). treba zacat od seba a najst tu hranicu, co chcem, v com sa viem prisposobit, co viem akceptovat, tolerovat, prijat a netrapit sa tym. pokial som ochotna robit kompromis v prospech partnerstva bez pocitu, ze sa obetujem a mala by som teda byt za to po spravodlivosti odmenena ako v romatickom filme. a odkial pre mna zacina bod zlomu a za nim odchod.

problemom mozno este je, ze potrebujes dieta co najskor, resp. co najskor otehotniet (ak som dobre rozumela). ale ani to nie je dovod ostat v partnerstve, ktore ta ubija a dava ti pocit, ze nie si hodna nicoho.

ak mas pochyby o sebe - proste zajdi k psychologovi. zver sa, co ta trapi, nech sa s tebou porozprava a posudi, ci si bezny normalny clovek, alebo mas problem. napadlo ma to tak v suvislosti s tymi gynekologickymi potiazami, ktore obcas mavaju aj hormonalny vplyv na telo a myslenie a teda naozaj je moznost, ze reagujes precitlivelejsie a vztahovacnejsie, nez clovek, ktory tieto problemy nema. nie je to odsudenie, ze si chybna. je to ako u tehotnych zien, ktore su placlive, hadavejsie, nervoznejsie. ale oni sami maju pocit, ze jednaju uplne vhodne, adekvatne, prirodzene a spravne.

si si ista, ze prave s tymto partnerom chces otehotniet? Ked vam to neklape uz teraz, co myslis, ako to bude pri dietatku?

Neviem preco, z precitaneho, v mojom vedomi najviac "cinkli" tvoje vycitky k samej sebe a sebaobvinovanie - ze si ho donutila sa pristahovat, ze keby si to neriesila, ze si to pokaslala a pod.
Nemyslim si, ze tieto vycitky su na mieste. Mozno by fakt bolo dobre popracovat najprv trochu na sebe a potom na tom, aky vztah ocakavas a s kym.
Drzim prsty.

Chlapov, čo túžia po rodine a deťoch je kopa, len sa netreba otáčať za bývalými láskami. Časom, keď spoznáš niekeoho, kto splna tvoje ideály, sa budeš sama sebe čudovať, ako si s ním mohla bývať. Môj názor.... ak je taký, ako je... nemá zmysel s ním ani otehonieť, len by to bolo opať komplikovanejšie. Dvaja by sa mali navzájom podržať, hlavne v ťažkých situáciách. ja byť tebou, bežíííííííííííííííím daleko od neho,. U mna je ISTOTA vo vzťahu veľmi dôležitá

Anicka,ak si este od neho neusla,tak to co najrychlejsie urob a nic nelutuj.Hadam 41rocny stary chlap by uz mal vediet,co robit.Vies,on je velmi pohodlny,chyba jeho matky.Uz davno ho mala "vyprevadit" z domu a tesit sa na vnucata.Vztah so sestrou mu mozno zavidiet.Ak je to z vlastnej vole a nie z matkinho prinutenia,ak si surodenci naozaj rozumeju,nechaj ich,inak sa to obrati proti tebe.Ver mi,viem o com pisem.Zazila som nieco podobne,hoci moj manzel bol o dost mladsi od tvojho partnera,do dnesneho dna sa neodpupocnikoval.Ale zase je tam iny dovod ako v tvojom pripade.A so surodencami vychadza dobre prave preto,ze to dostane rozkazom od svojej matky.Inak mame jednu dceru,je uzasny otec,taka ziva sablona,aky ma otec byt,ale ako manzela si ho nemozem vazit a dlho nebudem,hoci je dobry clovek a ja som vzdy na poslednom mieste.....nevadi,casom.....

Anička26, nečuduj sa, že sa trápiš. 3 roky je dlhá doba. Zo dňa na deň to nepôjde ani pri tvojej najlepšej vôli. Aj podľa mňa z prečítaného usudzujem, že toto nie je ono. Nevyhovovalo to ani jednému z vás - neudržujte to zbytočne pri živote.
S tým otehotnením: ja som si prešla dlhoročnými gynekologickými problémami a operáciami, tiež sa kadečo odporúčalo a predpokladalo, ale všetko je ako má byť. Ja vravím len jedno: zúfaj si až keď vyčerpáš všetky možnosti. A ty si mladý človek, čo má život pred sebou.

Prajem skoré vyriešenie vzťahových problémov a pochybností a skoré objavenie sa spriaznenej duše na obzore...

Ahoj moja:)
Mala som niečo podobné, ako to opisuješ Ty:)
Pripadáš mi ako rozumná, rodinne založená žena, ale prosím Ťa pekne, váž si samu seba a neostávaj s niekým takýmto. Tento typ poznám veľmi dobre, lenivý a neschopný, veľmi pohodlný, nerád mení svoj život, má to rád zabehnuté, má mamičku, sestričku, to mu stačí, a nejaké deti, kt. by vážne narušili jeho pohodlie by bola katastrofa. Samej Ti je jasné, že aj keď je to"starý chren", nejakú extra túžbu po deťoch nepociťuje, že to nie je rodinný typ. Z jeho chovania je úplne jasné, že on žiadnu rodinu nechce, nevedel Ťa podporiť, keď si chcela otehotnieť, nevedel sa k Tebe správať ako k partnerke.
Ako čítam Tvoj príspevok a komentáre, je mi jasná jedna dobrá vec, a to že Ty nie si tak zaslepená ako väčšina žien musí byť nato, aby mala vzťah s niekým takýmto. Nie si ten typ ženy, čo si všetko nechajú a potom sa čudujú, že prečo sa k nim chudinkám chlap správa ako sviňa.Ty si uvedomuješ, že to v poriadku nebolo, že Ťa manipuloval a všetko možné, a od fungujúceho vzťahu a ešte takého, do ktorého majú prisť deti, to má veľmi ďaleko.
Sama vieš, že je to somár, a že máš na niečo oveľa lepšie, tak prosím Ťa, prestaň sa mučiť tým, že to bola Tvoja chyba. Tvoja chyba bola to, že si ho neposlala hneď na začiatku kade ľahšie, bolo by to ľahšie skončiť to, ako po 3 rokoch, pretože teraz, ak si citlivý človek a naozaj si ho ľúbila, Ťa to len tak rýchlo neprejde.
Radila by som Ti pozrieť sa na to tak, že si sa zbavila jedného starého somára, kt. doteraz nebol schopný sa osamostatniť,a nezaslúžil si Ťa. Ber to ako poučenie, že si máš viac veriť, viac si samu seba vážiť(lebo toto bola Tvoja chyba, bez ktorej uznania sa ďalej nepohneš).
Ja osobne som veľmi rada, že sa Ti tie deti mať nepodarilo s ním(prepáč, nemyslím to zle), pretože Ty a Tvoje deti si zaslúžia niečo o moc lepšie. Dávaj si pozor, s kým budeš mať tie deti a aký príklad dá váš vzťah deťom do života, lebo potom budeš plakať, že prečo si synovia toľko k nevestám dovolia a dcéry si všetko nechajú:)
Prajem Ti, aby si si to upratala sama v sebe tak, aby si sa mohla pohnúť ďalej, a aby si si našla niekoho,kto si Ťa naozaj zaslúži.
Ak by sa to nedarilo a Ty by si chcela mať súrne deti, skús pouvažovať o tom, že budeš slobodná mamička. Myslím si, že keď má dieťa len mamu, je to o moc lepšie, ako keď má mamu zdeptanú ocom:)Ja sama o tom uvažujem po zistení, aké je ťažké nájsť otca pre svoje dieťa, kt. si byť otcom naozaj zaslúži:)
Viem, že je to veľmi ťažké, keď je na dieťa človek sám, ale lepšie, ako ich nemať vôbec alebo so somárom:)
Držím palce hore aj dole:)

Eva-Ano, myslím to vážne, lebo ak som dobre pochopila, pre Anicku je cim skor, tym lepsie. A inak, je to len môj názor, ona to môže vidieť inak. 2 ženy z rodiny to takto riešili, pretože ich súril vek a riziko, že tie gyn. ťažkosti už budú len horšie a horšie, pričom vhodného partnera nemali. Deti vychovávajú samy, nemajú to jednoduché, ale tie deti sú na tom lepšie, ako deti, kt. majú síce oboch rodičov, ale nie tak rozumných ako tie ich mamy.
Nijakú záruku nemám, povedala som to na čisto teoretickej rovine, je to už len na nej, na čo sa cíti a ako to bude riešiť.
S tým somárom a pod. som to naozaj prehnala, dalo sa to napísať aj vhodnejšie, to máš pravdu. Ospravedlňujem sa, bol to čisto môj subjektívny pohľad na vec, kt. som si vytvorila len z toho, čo napísala. Myslím, že Anicka uz bude sama vedieť, ci si moje vety vezme k srdcu alebo nie.

Áno, Evi, ale keď chcem dieťa, čisto teoreticky, viem, že by som ho milovala, dávala mu, čo môžem a nemám partnera a ani šancu nájsť si toho partnera, je to odo mňa sebecké chcieť ho???Prečo? Veď možno som schopná dať tomu dieťaťu viac ako niekde dvaja rodičia. Áno, deti sa majú rodiť do úplnej rodiny, ale ak viem, že na tú rodinu nemám ani najmenšiu šancu, nevidím dôvod, prečo by som ho nemohla priviesť do neúplnej rodiny.
Čo sa týka Teba Anička, každému vyhovuje iný partner-partnerka. Je to super, keď sa pri ňom cítiš dobre a si šťastná, tak je to vyhovujúci partner, teda ten pravý. Ale Ty si nešťastná, on je nešťastný.....Síliť to len preto, že nechceš byť sama a že ho ľúbiš je málo. Niekedy nestačí len ľúbiť. Žiaľ. Viem, že Ti je teraz smutno a že váhaš, či si spravila dobre. ver tomu že áno. Ja som si prešla niečím podobným, tiež som mala partnera, s ktorým nám to proste nešlo a tiež som premýšľala, či som dobre urobila.Urobila, teraz mám partnera, ktorého by som nevymenila za nič na svete. Vydrž a uvidíš, keď sa odpútaš, uvidíš to inými očami.

Vyvyka mi číta myšlienky:)
áno, aj ja považujem kompletnú rodinu s mamou a ocom za to naj pre dieťa, za ideál, ale nie všetky ženy majú takú možnosť, niekedy Ťa život postaví pred situáciu, kde si moc nevyberieš.
Napr. tieto dve z našej rodiny mali na výber-mať dieťa hneď, ale samy, pretože vedeli, že lepšie ho vychovajú samy, ako s otcom, kt. z rôznych dôvodov nebol vhodný, a íný partner nebol na obzore, alebo čakať na niekoho vhodnejšieho a riskovať, že potom už vôbec nebudú schopné otehotnieť.
Eva, máš pravdu, že sú tie ženy väčšinou úzkostlivejšie, prehnane sa upínajú, ale aj napr. nariekajú, aké to majú ťažké, deťom vykrikujú veci, vďaka kt. sa cítia previnilo,že vôbec na svete sú. Je to jednoducho frustrácia z toho, že je to na nich veľmi veľa a sú nato samy.
Preto nie každá žena sa na úlohu slobodnej mamičky hodí. V prvom rade musí byť pripravená na to, že na všetko bude sama, spoliehať sa bude môcť len sama na seba, celá zodpovednosť bude na nej, a dávať si pozor nato, aby si frustráciu nevylievala na dieťati, pretože to bolo len a len jej rozhodnutie, takisto to prehnané upínanie na dieťa, a veľa iných vecí. Tie ženy, kt. túto výzvu zvládnu, často dieťa vychovajú lepšie ako rodina, kde sú síce dvaja rodičia, ale trošku sprostejší.

Anička, v 33 rokoch máš ešte stále času dosť na prvé dieťa. Teoreticky sa dnes môže rodiť do 45.Prakticky tiež, aj keď v 45 je to na posúdení každej jednej, či to zvládne v takom veku. Ale dá sa, keď veľmi chceš, poznám takú pani. Určite by som s ním len kvôli dieťaťu neostávala. To by si mala 2 na krku a ešte viac by si bola nešťastná.Lebo keď príde dieťa, je mylná predstava, že stmelí vzťah.Áno, stmelí, keď je silný.Ale ak stojí na vode, tak ho skrz naskrz rozbije. Lebo tam už musíš pozornosť zamerať na dieťa a neviem, či by sa to partnerovi páčilo. Ale Ty už si spravila kus cesty, vieš to, uvedomuješ si to, len nejako to tomu srdcu vysvetliť,že????