túžba po dieťati

Ahoj
Ja som toto zazila. Uz som mala jedno dieta, neplanovane. A odrazu som velmi tuzila po druhom. Nemala som pracu, byt, peniaze, muza blbeho. Takze som to brala ako totalne nemoznu vec. A bolo mi hrozne. Normalne som pozerala druhym maminam do kocikov a zavidela som im! A pritom som uz jedno mala ...
No a co sa stalo - otehotnela som. Doteraz to povazujem za zazrak, priam som mala pocit, ze som to dieta vyrobila sama. Totiz ten manzel bol rovno vtedy chory a dokonca sme ani nespavali v jednej posteli, proste ani on ani ja sme si nevedeli spomenut, kedy sa to stalo. Bola som zhrozena a ze to nechcem. No, samozrejme, v hlbke duse som to chcela. Tak som si to nechala. Kazdy predpovedal, ze to bude syn - prva bola dcera. Ja som potajomky viac tuzila po dalsej dcere, mne sa pacilo mat dievcatko a tiez, mat dve take. (Ale so synom by som bola tiez stastna) A zaver? Narodila sa mi dcera, ktora ma teraz 27 rokov. Vsetko vsetucko sa vyriesilo. Prezili sme tazke casy, ale to je aj tak, clovek nikdy nevie, co ho caka, aj ked v danej chvili je vsetko idealne. Muza som nechala a teraz som o to viac rada, ze mam aspon tieto dve dievcata - keby som ho nechala skor, ktovie, ako by to bolo dalej, viac je pravdepodobne ze druhe dieta by nebolo. Sme spokojne, a hocico sa mi v zivote stalo, vzdy som si hovorila, paneboze, aspon ze mam tie deti, aspon to ze mi vyslo. Ziadny iny zivotny neuspech by ma tak netrapil ako to, ze by som nemala tieto deti.
Este jeden poznatok: ludia teraz velmi hladia na financne zabezpecenie predtym, nez maju deti. Ale to vobec nie je take dolezite, ako sa zda. Oblecenie sa zdedi, babatko nepotrebuje neviem ake moderne nabytky atd, a vsetko sa postupom casu aj tak ziska. Chce to len tych par rokov vydrze, to je vsetko. Postupne deti odrastu a potom si clovek mysli, naco mi toto vsetko je, ved to v skutocnosti vobec nepotrebujem.
Takze vela stastia v rozhodovani!

Počúvala som hlas svojho srdca, teraz sa však snažím krotiť a poslúchnuť rozum :D :D
Mám dve malé deti, a čím viac rastie moje najmladšie dieťa, tým viac rastie túžba aj po treťom dieťatku :) :) avšak teraz už viac premýšlam a dávam si odklad, na pár rokov, aby som sa doma nezbláznila aj ked do kočíkov na bábatká zakukujem už teraz

No hej, toto je dilema modernej spolocnosti.
Je taky vyskum, ze co posobi na spomalenie rastu populacie. Tak tvrdili, ze ked daju zenam moznost dobre si zarobit, a budu mat karieru a podobne, nebudu chciet tolko deti. Navyse kedze je antikoncepcia. No a opak je pravdou. Akonahle sa zeny mali lepsie, chceli mat viac deti. Zaujimave, ze?

V každom prípade nestačí, že ty chceš napĺňať túžbu po dieťati; veľmi dôležité je brať do úvahy aj túžby partnera

Tvoja otázka bola položená veľmi zaujímavým spôsobom. Všetky sme také romantické Anny zo zeleného domu, ktoré dojme slovné spojenie "hlas srdca". Na jednej strane ani keď zhromaždíš "statky", nikde nie je napísané, že budeš zabezpečená aj s dieťatkom do konca života. Avšak v čase napríklad dlhodobej nezamestnanosti a bývania u rodičov si "z dlhej chvíle" urobiť dieťatko, len na základe toho, že nazeráš mamičkám do kočíkov a zdajú sa ti roztomilé, je podľa mňa prinajmenšom nerozumné. Otázka je položená veľmi všeobecne a všeobecne sa prikláňam skôr za tú kalkuláciu. S dieťatkom sa ti ohromne zúžia možnosti, staneš sa vo veľa veciach závislá... Netreba to podceniť.

Áno, tak vy dve nie ste. Ale "my ženy" všeobecne

Aby som aj k téme - racio je moja prirodzenosť. Túžba sem, túžba tam, dieťa sme plánovali až po roku manželstva, bývali sme vo svojom.

Ako vyssie napisala Tvoja kamaratka,ma uz nieco za sebou a verim,ze to tak je.Ked som v 33 rokoch porodila svoje prve dieta,dceru,nikdy som nepremyslala o druhom.Netvrdim,ze som bola na vrchole kariery,ziadna sa nekonala,len som vsetko "posunula"na neskor,kedze som konecne nasla cloveka medzi chlapmi.
Pred nastupom na MD som mala slusne preplatenu dovolenku,matersku som dostavala dobru,dokonca som este vystihla aj tie vyssie rodicovske prispevky/tusim 270 eur/
Ako dcera rastla a s nou aj moj vek,pochopila som dve veci.Nechce sa mi do toho znovu ale koli nej musim.Dnes mam 37 rokov a druhy porod sme odkladali az do teraz.Tiez sme kalkulovali.Mame dom na hypoteku,ja uz mam vysoky vek a predsa mi doktorka odporucala co najskor otehotniet.Asi vedela,preco mi to povedala.
Dcera sa dozaduje neustalej dominancie,ziarli,ked sa pozriem na ine deti.
A manzel? Mam stastie,mam skveleho manzela,stara sa,ale spociatku bol proti druhemu dietatu.On uz predsa ma svoju princeznicku,viac nechce.Trosku sebecke,vsak?
Stale som si hovorila,preco druhe nie,ale vzdy tvrdim,ze nazor si prisposobime situacii.
A tak sa stalo,ze z RD som sla pol roka skor uz do novej prace,ktora ma sice bavila,ale bola len na zastup a za nizky plat.Ale strasne som chcela zmenu.S manzelom sme sa minali vo dverach,ja z roboty on do roboty,ale vsetko sme stihali,aj s malou do skolky.
Pomyslela som si,druheho babatka sa uz nedockam.
Ale v jednom momente sa vela zmenilo.Manzel zmenil nazor,pochopil,ze jeho princeznicka potrebuje surodenca,ja som na zaciatku letnych prazdnin prisla o pracu a hned som aj otehotnela.A potesili sme sa obaja.A vsetci traja chceme dievcatko.
V podvedomi by som chcela chlapca,ale to nie je vobec dolezite.Len nech je zdrave.Ostatne prezijeme.Musime.
Nejake zovseobecnovanie neriesim,naco,beriem to tak,co ma prist,pride a ja to beriem.

ja mam rada svoje pohodlie. takze deti som si planovali. s ohladom na vek (aby som si este uzila slobodu a zase to nebolo prineskoro), aj s ohladom na zabezpecenie (aspon na tej urovni, aby sme mali podstatny ekonomicky zaklad na vychovu, nech si matersku nekazim starostami o peniaze a hadkami o kazde euro). v tomto sme sa zhodli.
ze sa to vsetko aj tak podarilo, je druha vec. nemuselo sa. to nam bolo dane zhora.