Ukradnuté....

no môj muž si raz položil vetrovku na košík kým hladal mincu, a ani si nevšimol že mu ju niekto zobral, iba v obchode pozerám, že kde má vetrovku a už jej nebolo, ešte že už bolo celkom teplo, a susedovi raz niekto zprízemia zobral z balkona topanky,

cibinkals, verím, že Ti je smutno, ale vidíš, našla si aj zopár pozitív . Mne sa stalo už asi pred nejakými 12 rokmi s našim prvým autom ktoré sme si kúpili, že nám z auta ukradli reproduktory (manžel kúpil na tú dobu také dobré, aj dosť stáli - bol vtedy mladší a bol šťastný, že máme auto, tak chcel aj riadnu muziku ), snažili sa ukradnúť aj autorádio, ale to sme vyberali, keďže bolo vyberateľné, ale zato poškodili panel, na ktorý sa autorádio dávalo. No nič, už ostali len spomienky na tú beznádej, keď som išla ráno do auta a auto otvorené. Záver policajného vyšetrovania - páchateľ neznámy, však ako inak.

nám sa stalo - toť nedávno - manželovi zobrali z auta náradíčko plus poškodenie zámky na zadných dverách dodávky - no krásna sumička... no, ale hlavne, že auto zostalo a nič horšie sa nestalo... manžel dodnes predýchava - čo mu zostáva a ja dúfam, že chúťky zlodejov nás budú nadlho obchádzať...

Nam odlomili nejaky dobraci prave spatne zrkladlo Moj drahy bol strasne napaleny, najhorsie na tom je, ze to urobili len tak zo zlomyselnosti ked sli z hokeja...

Diky za kazde nove rano...

jaaaj, moja, nepriiiijemneeee...
mam osobnu skusenost s vykradnutou hotelovou izbou na dovolenke na Peloponeze.
Prisla som o dost veci, ale STRASNE ma stval ten pocit, ze nejaky hajzlik sa hrabal v mojom sukromi, dotykal sa mojich veci.
Preboli, neboj.
Eva

Mala som 4 roky golfíka.Behom jedného (minulého) roka, som menila stierače 9krát.Vlastne kupovala, dole ich nebolo treba dávať...Zo všetkých áut pred barákmi vzali len mne.Keď som ich chodila kupovať, smiali sa že či ich predávam.Prvé troje boli kvalitné, drahšie, potom som to vzdala a kupovala najlacnejšie a aj tie vzali.
Pred dvoma týždňami som golfíka predala a dúfam že aj s ním odišla niekoho mánia na stierače.

Nám pred cca 6 rokmi presne na Valentína vykradli na Donovaloch auto. Šli sme sa celá rodinka lyžovať aj so susedovcami. Keďže ja som príšerný lyžiar, tak ma to po chvíli (po samých pádoch) prešlo a šla som do auta po video kameru a po peniaze, reku natočím decká a kúpim im horúci čaj. Kameru, kabelku a topánky na prezutie som strčila pod sedadlo a ešte som to prikryla koberčekom. Manžel mal takisto svoju brašňičku s dokladmi a peniazmi schovanú. Pristúpila som k autu a šla som si centrálom odomknúť a auto zablikalo tak, ako pri zamykaní. Reku čo mi šibe? Skúsila som a auto zamknuté, tak som ho otvorila a zrazu sa ma zmocnil blbý pocit, pozrela som pod sedadlo a tam nič. Najprv som si myslela, že si z nás urobil prču sused, ale veď kľúče som mala ja! Tak som hneď volala manželovi na svah a aj susedovi. Obaja zlyžovali svah a prišli k autu... nuž auto vybrakované a ani stopa po násilnom vniknutí. Hneď sme volali políciu a do bánk zablokovať všetky karty. V banke nám vraveli, že cca pred pol hodinkou boli 2 pokusy o zadanie pin kódov na všetky karty, ale keďže ich neuhádli, tak to vzdali, nakoľko na 3-tí krát by karty automat zhltol a zostali by na nich otlačky. Po cca pol hodine došli policajti a začali písať zápisnicu, keď tu zrazu k iným autám prišli majitelia a takisto zistili, že majú autá bez poškodenia vykradnuté a tiež ich mali na centrál. Policajti nám vraveli, že určite tí zlodeji mali nejaký prístroj, čo odkopíroval kód (či čo) pri zamykaní auta na diaľku. Preto všetky autá boli vykradnuté bez poškodenia.
Ja som sa skoro nervovo zrútila, zmizla nám dosť vysoká čiastka a dokonca manžel mal aj dôležité firemné doklady a aj firemné peniaze. A taktiež ma mrzela tá kamera, boli tam nahrávky o ktoré sme prišli a iróniou bolo, že sme ju tesne pred ukradnutím splatili, keďže sme ju mali na splátky...

ináč s krádežami máme aj iné "bohaté skúsenosti" ale to by bolo na román

moj MM ked pracoval ako taxikar tak mu ukradli ten napis "TAXI" zo strechy auta 2x, naco to niekomu bolo to neviem. A mne na SK vybrali z kabelky penazenku ked som telefonovala vobec som si to nevsimla ale mala zlodejka ju hned stratila a vratil my ju jeden bezdomovec ktory to videl, mala som v nej len 5 euro ale vsetky doklady a az ma oblial studeny pot ked som si predstavila ako beham po uradoch a vybavujem vsetko odznova tak som tomu panovi dala aspon tych 5 eur co boly v penazenke.

oj este som si spomenula jednemu znamemu rozbili okno koly cokolade co mal na spolujazdcovom sedadle nic ine z auta nezmyzlo len ta cokolada, on ked siel k autu a videl to okno tak sa skoro zblaznil a pri jeho aute stal jeden pan ktory mu povedal ze videl maleho asi 8 rocneho romskeho chlapca bezat od jeho auta z cokoladou v ruke a on ostal pri jeho aute aby mu ho niekto nevybrakoval uplne.

nam rozbili v noci okno na aute a ukradli navigaciu. musel to byt ale nejaky amater, lebo ju vzal bez vsetkeho prislusenstva, bez ktoreho takmer nefunguje. predpokladam, ze zo zastavarne mileho zlodeja poslali do kelu a chuderka navigacia skoncila kdesi v smetiaku.
navyse bola pokazena a chceli sme ju akurat reklamovat. takze, ak si ju niekto ukradol pre seba, tak mal smolu aj tak.

ale bol to hrozne neprijemny pocit, ked sme to zistili. asi tak neprijemny, ako ked dostanete prvy raz po ustach. zrazu si uvedomite, ze vas svet istot je poruseny a ako ste lahko zranitelni.

Ja mám na moje autíčko smolu - poškodili mi ho a vykradli už veľa krát. Prvý raz , keď ho mal požičané syn - ukradli mi rezervu a jemu hokejovú výstroj asi za 30tis Sk a poškodili zámok na dverách. Potom ešte v tom istom roku mi rozbili sklo a ukradli novučký CD prehrávač i CDčkami, mala som ho asi týždeň, bola som na infarkt. Rok po tom mi chceli asi ukradnúť auto, ale asi boli vyrušení , tak som ho ráno našla s rozbitým sklom a ukradnutý bol celý predný panel s počítačom , v servise som ho mala celú večnosť a doteraz mi tam blbne nejaký ukazovateľ a nedá sa to opraviť / chýba ten originál palubný počítač/ . A raz to som sa ponáhľala do práce som si našla auto na parkovisku bez jedného kolesa - nechápem ako , ale ukradli mi celé koleso aj s diskom. Volala som políciu , ale napokon som im vravela aby ani nechodili, od poisťovne ak by mi odrátali spoluúčasť by som aj tak nedostala nič moc, tak som vzala taxík a šprintila do roboty. A ďalej už radšej nepokračujem. To moje autíčko je asi prekliate

Teraz máme relatívne klud.Asi je to tým,že pod nami aj nad nami bývajú policajti.V predchádzajúcom bydlisku sme nestíhali kupovať stierače.A auto máme bez puklíc.Po ukradnutí druhej sady manžel už nekúpil.Ked nemáme,predsa nezmiznú.Hoci auto je s puklicami predsa len krajšie.Lenže kupovať pre dlhoprstých,na to nemáme príjem.

Mna okradli kedysi ako 15 -rocnu 2 male obcianky tmavsej plet...Brigadovala som cele leto v potravinach...nadrela som sa ako kon...v septembri som si bola pre vyplatu a ony ma okradli na zastavke, pricom spoluziacka stala hned vedla mna z tej strany...az pani z butiku cez cestu oproti mi prisla povedat, ze ma prave okradli...aj som sa za nimi rozbehla, ale videla som uz iba zadok auta a znacku...bola som vypovedat aj na policii, ale nenasli ich...tu znacku si pamatam doteraz...boli z Noveho Jicina...rodicia mi neskor povedali, ze su radi, ze som ich nedobehla, lebo v tom aute boli, uz okrem 2 spominanych dievcat, iba chlapi...a ti boli riadne urasteni...na tu dobu to bolo 4080 SK.
A moju mamu okradli / 5000 Sk/ presne na Mikulasa pred 10 rokmi v autobuse, tatino stal hned vedla nej...stali pri 4 sedadlach, na nich sedeli taki vyrastkovia a nasi si nic nevsimli, az doma...potom volali a bokovali karty a mama si musela vybavit aj nove doklady...

ja som mala plodné obdobie pár rokov späť - behom 15-tich mesiacov mi ukradli 3(!) bicykle
Z toho dva takmer fungláky.

Chefo v robote mal z toho náramnú srandu, ale mne nebolo všetko jedno.
Pamätám, že pri tom poslednom som si sadla na obrubník a rozplakla sa od ľútosti a bezmocnosti.

Doteraz sa nájde niekto, kto ma podpichne, že reku ... akosi dlho si si nový bycikel nekupovala

pamatam si ,ked som bola este mala a byvala som s nasimi raz nam z balkona ukradli koberce akurat fungl oprate ...blizko boli garaze takze sme nevideli nic...

Manželovi na parkovisku za pár minut, čo vošiel do obchodu tiež vybielili kufor. Mne zas pred pár rokmi na stanici v Bratislave pri nastupovaní do autobusu vytiahli peňaženku z kabelky . Celý čas som si na nej držala ruku, ale boli dvaja, jeden do mna trochu sotil, aby som sa musela chytiť tyče v autobuse, za tú krátku chviľu mi druhý bleskovo rozopol oba zipsy na kabelke a ponúkol sa . Ruku som rýchlo vrátila na kabelku - chvilu mi trvalo, než mi došlo, že ten zips tak nebol.... Všetky peniaze, čo som mala na týždňový pobyt v BA boli v ..... Najhorší je ale ten pocit zúrivej bezmocnosti . "Ako sa niekto opováži si privlastniť niečo, čo patrí mne?!?"
Z takýchto vecí je mi vždy hrozne smutno.

Skúseností podobného rázu mám za plné priehrštia - zarážali ma najmä tie z Tatier, kým sa ešte nedalo prísť autom až úplne pred chatu, zvykli sme, podobne ako ostatní chatári nechávať auto na takej neďalekej čistinke. Tam sa veru stávalo (aj nám sa prihodilo), že niekto ULOMIL spätné zrkadlo alebo anténu - tak keď niekto odmontuje, aby to mohol sám použiť, nasrdí ma to síce, ale poviem si c..j s ním, nech si ho nechá. Ale odlomiť, aby to potom niekde zahodil????? To je komu na čo dobré.
Zažila som aj také, že práve kvôli autorádiu nám rozbili bočné okienko na aute, ktorého v tom čase behali po BA 3 kusy (čiže základňa náhradných dielom prakticky nedostupná) a my sme o nejaké 3 dni mali ísť do Juhošky na dovolenku.
MM vykradli auto, zobrali mu z neho kufrík, v ktorom mal o.i. aj doklady - keďže zistil, že vybavenie nových ho tu na SK bude stáť viac peňazí a bude trvať dlhšie, tak sa z neho stal následkom tejto udalosti na pár rokov Čech (a splnil mi tak dievčenský sen - byť vydatá za cudzinca ).
Jedna z posledných - ukradli mi ŠPZ-tky - obe, aj prednú aj zadnú. Idem to nahlásiť na políciu a pán policajt (nechcelo sa mu asi zápisnicu spisovať) reku "a ste si istá, že ste ich len nestratili?" No hej, OBE NARAZ!!!! - to iste
Takže, nie si v tom sama

Ano, na ten pocit, ktory pripomina taku facku z cista jasna si velmi dobre spominam. Bolo to v septembri, presne 22. pamatam si, lebo to je Medzinarodny den bez aut (kolka ironia) . Tak v to rano som sa vybrala do prace - vyjdem pred panelak a nase auto nikde. Bolo nam smutno z toho, auticko bolo starsie ale velmi zachovale - kupili sme ho od rodicov, za dost tazko zarobene peniaze. Mala som v nom aj tri pary oblubenych topanok a celu vybavu na stanovacku. Inak zaujimave je, ze najprv to bol sok ale celkom rychlo sme sa s tym zmierili. Predtym, ked som od niekoho pocula, ze mu ukradli auto, tak som si myslela, ze aka hrozna tragedia. Koniec koncov - tiez je to "len" vec a ta strata az tak neboli. Dufam, ze mi rozumiete ako to myslim, jasne, ze jedno mi to nebolo. :)