Zostala som sama

Sobik, neboj, zvládneš to. Keď ide MM do BA a ja som takto na noc sama, pustím si prjemnú hudbu z CD a pri tom zaspávam, Skús aj Ty . A pri tom si môžeš predstavovať, ako sa zvítate keď príde domov . Alebo zostanem spať v obývačke pri telke . Ale zas je pravda, že ja si občasnú dočasnú samotu dokážem vychutnať. Aspon mám čas len na seba a svoje myšlienky a môžem sama so sebou pokecať . Nerobí mi problém byť sama - hlavne keď viem, že je to len na nejaký konkrétny čas.

pusti si na spanie nejaku dobru hudbu, co mas rada. nechaj svietit male svetlo. aj ked to sposobi, ze budes rano nevyspatejsia, nez bezne.
citaj si knihu tak dlho, kym ta nezmoze spanok a potom jednoducho zaspi. alebo tak dlho pozeraj telku, ak ta nebavi citanie. este si mozes pisat na internete,ak najdes vhodnu a ochotnu "obet".

ja ostavam velakrat na noc sama a najblizsie obyvane domy su tak treti, stvrty od nas. obcas ma prepadaju myslienky, co ak niekoho napadne skusit sa dostat do domu. a podobne ducharske tematiky. to, co som ti napisala vyssie, od toho celkom ucinne pomaha.

no a určite nepozeraj v tv nič akčné, strašidelné a podobné nezmysly. To človeku na psychickej pohode nepridá. Alebo skús byť dlhšie na nete a potom šup spať.

Sobik, možno bude fakt dobré, ako ti radia žienky, pustiť si tichúčko nejakú príjemnú hudbu a možno popritom sa ti podarí zaspať. Pri hudbe nebudeš vnímaž nejaké zvuky, ktoré ako hovoríš ťa rušia a asi máš z nich blbý pocit. Aspoň to skús, lebo nevyspatá budeš zajtra ešte vo váčšom strese.

Aj to je jeden z dovodov preco mame TV aj v spalni. Vzdy si ju pustim, nejaky dokumentarny kanal a do 5 minut som mrtva. To sa vzdy len s mm smejeme, ze zaspavame so Stalinom a budime sa s Hitlerom .
A pri posteli mam tazky strieborny kriz. Jednak kvoli ducharinam, jednak na ovalenie pripadneho vlamaca. Takzvany 2v1 kriz

Nemajte strach zostať v noci same, ja mám 2 malé deti a poviem Vám som rada, keď som v noci sama. Nie preto, lebo by som to chcela, ale pre alkoholika, ktorý chodí hore dole po byte, a nenechá nás spať. Už nie raz ani dvakrát sme spali vonku na chodbe.
Neviete čo to je. Ale život vie byť aj krutejší. Preto ak sa budete v noci báť, a nebudete vedieť zaspať, tak si spomeňte na mňa, či náhodou nespíme niekdy vonku, Schúľte sa do perinky a spinkajte sladúčko.
Hore hlavy

sobik.p si moja "krvná skupina".Ja sa tiež veľmi bojím doma sama a keď manžel je niekde odcestovaný,tak si zavolám sestry,ale už ma majú niekedy aj plné zuby,že čoho sa ja stále bojím.A pritom mám synčeka,no som bojko,ale nebojím sa,že sa mi niekto vlame do bytu,to nie ja sa bojím mrtvych Nikdy som síce žiadnu skúsenosť s nimi nemala(chvalabohu),ale je to vo mne.Rada by som sa toho zbavila.

Sobik, som presne ako ty. Keď môj priateľ odcestuje, nabúra sa mi celý systém. Tiež mám zvláštny pocit večer. Je to zmes strachu, otupnosti, pocitu, že niečo nie je ako má byť, že mi niečo - niekto chýba, zrazu je posteľ veľká a ja nemám koho držať za ruku. Snažím sa aj zaspať, cítim, že mám oči ako z olova, ale akonáhle zhasím svetlo, nedarí sa. Po nejakom čase zaspím a zobudím sa po dvoch hodinách. Za "normálnych podmienok" neviem, ako prejde noc. Spím ako drevo. Cez deň sa cítim osamelá, ale asi tým, že je čo robiť, tak nemám čas riešiť tieto pocity. Večer je taký kľud, pokoj...
Zo začiatku to bolo ešte horšie. Pomaly si zvykám, ale naozaj pomaly .