Blažená nevedomosť alebo ako som varila a piekla

Včera, celou cestou autobusom z práce domov, som dumala, čo zasa variť. Preberala som si v duchu stav špajzy, obsah chladničky, ale stále som nevedela prísť nielen na to, čo tam skladujem, ale hlavne čo z toho navariť.
Bola som ako mechom praštená, bolo mi teplo a chcelo sa mi spať.
V tom autobus zastavil na zastávke a ja som len tak pozrela z okna. Upútal ma jeden ujo. Opravoval si pred garážou autíčko. Evidentne aj jemu bolo horúco, bol len tak naľahko. Hore bez a dole kraťasky, či trenírky. Vedľa seba mal pekne rozprestretú deku a na nej vzorne poukladané náradie. Ako sa len tak zohýbal k tomu autíčku, tak naraz len hups a z tých kraťaskov mu vyskočilo to jeho "nádobíčko". Nuž, milý ujo si nič nevšimol (blažená to nevedomosť), ale mne naskočilo, vajcia!, páni, však ja mám plnú chladničku vajec! Už mi bolo jasné, čo budem variť. Lečo a Kefírový koláč s nektarinkami.