Môj veľký deň....?

Stalo sa presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi...Kde bolo tam bolo......

5:30 Sobota. Budík neskutočne hnusne kvílil a kým som si uvedomila,že nejdem do roboty,že je vlastne sobota,prešla pol hodinka...Avšak pohľad na vešiak ma totálne prebral...! Bože!..veď dnes sa vydávam! Hompáľali sa tam svadobné šaty..Ha!..Môj veľký,skvelý deň..
Unavene som spustila opuchnuté nohy z postele..do noci sme ešte s mamou roznášali výslužky po dedine..Čo toto ide byť za deň?
Vonku už svitalo a mne tiež začalo svitať,že celá moja rodina sa v tomto momente pchá do autobusu v Spišskej N.Vsi.. To ma totálne prebralo!Rýchlo som sa obliekla,vzala kľúče od otcovho služobného Gázika,neskutočne dlhý zoznam do ruky a daváj na nákup do dediny...
Bola som totálne okrepená..v hlave mi doznieval ešte ťažký rozhovor z minulého večera s mojim nastávajúcim.
Niečo mi hovorilo,že sa mám na to vykašľať a neísť na to MNV....ale...ale boli tu pozvánky,jasajúca rodina natriasajúca sa v autobuse,všetko napečené,nachystané...hmmm..nejako to prežijem...

10:30 Už tretí krát som na nákupoch. Nakladám bedničky s pivom,minerálky,malinovky,čerstvé párky. Pri poslednom predklone k bedničke s rachotom praskajú rifle na zadku..a tak skoro s holou riťou idem vítať hostí k autobusu...Neviete kde je môj nastávajúci?..ja tiež nie....

10:45 Stojím pri autobuse a zvítavam sa so svojou široko - rozvetvenou rodinou z Východu.Zabrali pol autobusu..Sú zoztátarení,veselí..vykrikujú jeden cez druhého..skoro ma prevalcovali
Krstný otec vystupuje posledný..v ruke fľaša a podľa gestikulácií vidno,že už má "nakúpené"..Údajne celou cestou núkal šoféra slivovicou a donútil ostatných cestujúcich v štátnej linke spievať svadobnú odobierku. Pri vystupovaní každého vyboskával a vystískal...

13.00 Podáva sa obed.Po záhrade behám už oblečená v svadobných šatách a roznášam taniere s obedom. V pätách mám dve malé sesternice,ktoré mi šlapú na šaty a vykrikujú - princezná..princezná...Šaty mám preto,lebo o chvilku má dojsť auto a ideme sa fotiť do mesta. Tak skvelo to zariadil môj budúci manžel...sobáš máme až o piatej poobede.

13:45 K fotografovi meškáme..Chcem prebehnúť cez križovatku,ked počujem,ako brzdí autobus a dáva mi prednosť..Za volantom sedí moja bývalá veľká láska..Zamávala som mu kyticou. Už som bola dávno v bráne,kým sa pohol........

16.00 To,čo sa deje u nás na záhrade je možné vidieť len v ruských a Jakubiskových filmoch. Neskutočná nálada,harmonikár nestíhal,tancovalo sa už aj medzi hriadkami so zemiakmi..krstný stihol pozvať už pol dediny.. Ani si nevšimli,že došla nevesta...

17:00 Mám trocha strach ...a pocit strašnej zodpovednosti..Pomaly mi dochádza,čo mienim urobiť..Vojsť do zväzku s mužom,o ktorom nie som celkom presvedčená,že je ten pravý. Zdravý rozum kričí NIE...ale tá zodpovednosť ma tlačí pred stôl oddávajúceho...Aha...riaditeľ školy...
...Podpisujem sa samozrejme dievčenským priezviskom..He !..no kto si to má hned zapamätať a zvyknúť si na to,že behom pár minút sa voláš inak??

18:00 Začína večera...Všetci svadobčania už sedia na miestach okrem krstného otca,ktorý chce silou mocou tancovať sólo s mojou svokrou....

22:00 Vynikajúca zábava!!!..Krstného som ale už bola uložiť na izbu ..Svokra ma už dva krát upozornila,že neveste sa nepatrí tancovať na boso........

01:00 Odobierka bola perfektná,len ma nemohli uniesť,lebo všetci šoféri už boli statočne pod parou..našťastie.. No a na boso tancujú už všetci okrem mojej svokry....

04:30 Vyháňam všetkých na izby..ubytovávam ich pripadám si na tej chate ako hradná pani..hrkocem zväzkom kľúčov..

06:00 Ukladám sa k svojmu manželovi..Aké je to zvláštne!..som manželka..Tohto chlapa mám na celý život !!
Je to najkratšia svadobná noc. Trvá hodinku..

07:00 Vstávam na budík..ani neviem,či som spala. Mám jedinú úlohu..Pobudiť všetkých svadobčanov,napchať ich do autobusu,aby stihli spoj na východ S hrôzou zisťujem,že šofér autobusu nie je schopný nájsť ani kľúče,nie to ešte šoférovať !!Je úplne na "šrot"...šofér,nie autobus ..
Budím potencionálnych šoférov,balím výslužky,delím ľudí do áut..miestami to vyzerá ako mobilizácia.Posledných desiatich pchám do otcovho Gáza,sadám za volant..bratrancovi trčia nohy z Gáza,čo sa skoro nevošiel,ale myšlienka,že túto úderku by som mala doma ešte jeden celý deň....

08:30 Stihli sme to!!!Posledného sme do autobusu napchali krstného...ešte si nestihol sadnúť a už mával fľašou..Bola to veľmi veselá cesta na východ..Mám ich strašne rada,milujem ich,ale som šťastná,že všetci už sedia na miestach

Som manželka..zmiešané pocity sa striedajú so strašnou únavou...Ozaj..neviete,kde mám manžela??..
Uvedomila som si,že ostal spať na chate..
Vydržalo nám to 15 rokov...
Kde bolo tam bolo...bolo to presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi...na deň Detí....