Nanic streda

Tak som tu zase. Dlho som tu nebol, lebo mi nejako nezvyšoval čas. Ale to asi každý pozná. Dlho som nebol ani na nete, ale teraz je to konečne za mnou. Už máme aj mi modernú domácnosť. A to je dobré. Môj dnešný článok je o tom, že aj ľudia ako ja - uletená kôpka srandy vie mať nahov.. deň. Pred nejakým časom, asi ak cca 2 týždne dozadu som bol pomáhať ako animátor na jednej nemenovanej základnej škole na Benkovej v Nitre. Koly čomu som tam bol netreba rozpisovať, lebo to by som už bol mimo témy a ušla by mi zase pointa článku. No. Tretiaci mi povedali že sa stále usmievam. To som vedel aj bez nich. Mám sklony k bezdôvodnému úsmevu. A že či viem byť aj vážny. Hovorím že áno. A niekto z nich sa ma spýtal že ako vyzerám keď sa hnevám. Kukol som naňho... A hovorím že normálne. A to som asi nemal povedať...
Naša rodina žije skromne. Zatiaľ sme nemali doma káblovku a o internete som nemohol ani snívať. Podla maminy zbytočný prepych, podla mňa štandard dnešnej doby. A tak sme mali na telke jeden program (markizu) aj ten bol zrnitý. Po piatich rokoch zachytávania zrnitého programu na medenom drôte, pri dobrom počasí, som povedal dosť. Zase to budem platiť ja, ale čo už. Nemám na to nervy. A tak som povedal že dám už konečne zaviesť káblovku a internet, nech sme už neni za opicami. V stredu 1.7.2009 nám mali prísť namontovať káblovku a internet medzi 10:00 a 11:00 hod. Deň pred tým som sa tešil jak ,,babka s dúchodu" že fajin ešte stihnem ísť aj do Nových Zámkov na kúpalisko. Na naše Nitrianske nechodím. Moc studená voda na môj vkus. No a vrátim sa o pár riadkov vyššie, kde som povedal že keď sa nahnevám, vyzerám normálne. Mám s bratom poschodovú posteľ a ja spávam hore. V stredu ráno keď som schádzal dole s posteli, som hneď stupil do taniera, ktorý tam nechal môj otec a takej lavici... Neviem čo to do mňa vošlo, ale začal som po tom tanieri dupať nohou a skopol som ho dole tak, že sa až rozbil. Asi som vstaval zlou nohou ako sa hovorí. Potom deň pokračoval tým, že ma ešte začal brat provokovať a úspešne sa mu to podarilo. Čo je inak v bežný deň nemožné ma vyprovokovať. Ďalej, tí ľudia čo to mali montovať prišli až o 12:30 hod. Trvalo im to asi hodinku kým to namontovali. Nervy mi tiekli aj zo sestrinej malej, ktorú k nám mamina doniesla, lebo ju nemal kto strážiť. No a ešte som zabudol povedať že ako sa rozbil ten tanier, chytil som tu lavicu a vyniesol som ju pri smetiaky. Jak som ju bral tak padli z nej ešte aj rajčiny, do ktorých som tiež kopol. A keď som išiel prehodiť predlžovačku za skriňu, tak som zo skrine zostrelil aj mamininu sklenenú fľašu, ktorá sa tiež rozbila. Nakoniec som neišiel ani na kúpalisko, lebo sa zamračilo aj počasie a opalovať sa už nedalo. A večer došiel kamoš či nejdem von, a toho som vyhodil tiež, lebo som nemal už náladu na nič a na nikoho. Dal som si studenú večeru a išiel som spať. Na ďalšie ráno som sa už zobudil v pohode, išiel som hneď ráno na vlak aj s kamošom a kamoškou. Spravili sme si výlet do Nových Zámkov na kúpalisko, tam som bol asi trištvrtinu dňa vo vode, vybláznili sme sa a s čistou vyčistenou mysľou som sa vrátil domov. Taký blbý deň ako bola streda mávam našťastie iba cca 2x do roka. Aspoň nabudúce budem vedieť, že keď mám nervy, tak nevyzerám normálne.