Niečo do batoha do Boce

....nezľaknite sa, prosím, ani si veľmi neťukajte na čelo , tento výtvor vznikol spontánne po 2 týždňoch pobytu s mojimi 3 polochorými deťmi - dosť chorými na to, aby boli doma a dosť zdravými na to, aby som sa teraz mentálne pohybovala niekde medzi postavičkami Teletubbies ....

Takže tu je jedna bláznivá básnička pre všetky veselé super žienky rútiace sa do Tatier...pre všetky naničmamy, ktoré teraz balia seba, dobrú náladu, deťúchy, prípadne manželov, zanechávajúc bezstarostne svoje domácnosti vlastnému osudu...nech sa vám tam veľmo páči a načerpáte veľa, veľa pozitívnej energie:

S T R E T Á V K A

Keď snežilo, mrholilo,
mamu Kami osvietilo:
„Zvolám v Boci veľký snem!“-
porátala, podumala,
zavolala: „Žienky, sem!“

A mamičky, žienky milé,
tešia sa od tejto chvíle.
Píšu radom na stránku :
„Poďme, mamky, babky, tetky,
poďme spolu na posiedky,
máme veľkú stretávku!“

Už sa zbehli mamky-babky,
znášajú si nové hábky,
košieľočky, pyžamká a periny,
aj Mojito z trstiny.

Dokola si posadali,
stretnutiu sa radovali:
v celej šírej domovine
nie sú také krásne, milé,
žiadne iné!

Sedia spolu s škrekom-brekom:
„Akože to, neúrekom,
akože to stihneme,
a či spať aj budeme?“

Dohodli sa s kvikom-kvakom-kvak,
že to vezmú zo široka, tak!
Mastia pánty zákuskami – ách!
Telá pritom vírivkujú – tak!

Kamilka len hlávkou kýva,
s pýchou v očká sa im díva:
či po pivku, či po víne –
aké sú len zhovorčivé,
do tvorenia ako divé!

Všetky mamy prisvedčujú – ááách,
že je veru, že je veru tak.

„Pusy máme ani vráta – kvak!“
„Nezavrú sa, nezastavia – tak!“

„Očká sa nám zatvárajú – tak!“
„ Či nám doma dospať dajú – ááách!“

„Ako lane nôžky máme – tak!“
„Na párty im zabrať dáme – ááách!“

Mamičky len hlávkou točia,
vpravo-vľavo známe zočia,
s jasotom sa na ne vrhnú,
stískajú sa od radosti,
až im praštia v bruchách kosti,
až ich bolí bok.
„Nepustím ťa bez adresy!“

V nedeľu je po stretnutí
- šok!

O rok sa zas uvideli .