Strašne sa mi driemalo...jarný dážď a porada pred koncom pracovnej doby mali na tom tiež svoj podiel...
Ledva som sadla do trolejbusu,oči mi klipli jak starému baníkovi,keď sa vracia zo šichty...No..ani celá krabička zápaliek by mi nepomohla..
Driemajúc som narážala hlavou do okna,lebo šofér buď viezol svokru,alebo mu frajerka volala,že má plodné dni...
A tak som tam trepala na každej zákrute hlavou o okno a ľudia nastupovali a vystupovali.
Nejako som si v mrákotách uvedomila,že ak prudšie šofér zabrzdí a ja zdriemnem slastným sekundovým spánkom,určite sa strepem do uličky. 
Snažila som sa nejakým spôsobom prebrať ...Ale ako?..Rozhliadajúc sa pomaly okolo seba, moje oči pristáli na urastenom zadku muža,ktorý sa hompáľal na tyči tesne pri mne...
Ty kokso!!!! Jááááj...v momente som si zaspomínala na krásne mladé časy a v duchu som si tak nesmelo zaželala - Mať také v rukách ešte raz !!!!! ...alebo aj niekde inde!!!... V tom monete šofér trolejbusu Vážené dámy prudko pribrzdil a ten pekný zadok mi pristál na kolenách !!! 
Zdesenie bolo obojstranné. Ja som podvedome na neho položila ruku aby nespadol..reflex,ked som mala v autobusoch decká na kolenách a on chudák v snahe čím skôr vstať sa na mne hniezdil,lebo množstvo zákrut mu nedovolilo vymaniť sa z môjho lona...
No dámy...prebratá a v šoku som bola tak, že ked sa mi ospravedlňoval:"Prepáčte pani,ja som nechcel..." hlesla som zasnene.:".. nevadí,škoda,že tých zákrut nebolo viac..."
Na prvej zastávke vybehol z autobusu.
Naozaj stačí si niekedy len zaželať......
Mne sa zas stalo, že som cestovala autobusom v letnej horúčave a tak isto ako tebe poklinkávala hlava, ale ja som ten proces dokončila a zaspala som. Pravdepodobne tiež v nejakej zákrute som sa prebrala a zistila, prečo sa mi tak príjemne spinkalo. Moja hlava bola pekne mäkkúčko opretá o guľaté bruško pána stojaceho nadomnou a keď som sa prinútením vrátila do žiaducej polohy, jeho košeľa bola mokrá na mieste , kde si pekne pospinkávala moja hlava. Pri ospravedlňovaní sa slastne usmial a povedal, že jemu bolo prinajmenej tak prjemne ako aj mne v ríši snov.
DElli...škoda,že si nemala čerstvú farbu na vlasoch...mal by dedek farebné triko...
No to som teda nemala, ale mohla sa mi pustiť slinka...
a v ktorom trolejbuse sa vozia "pekné zadky"? idem sa aj ja voziť, aké tam chodenie pešo...
...ta 1 ne???..Nemocnica - mesto.
...
veru -chýba podstatná informácia - mesto a číslo spoja!!!
Inak excelentne napísané - mňa to celkom prebralo z poobedných mrákot
Napodobne, haha
Jedno ti mozem povedat- NR to nie je...na beton.
Nemáte trolejbusy, či?
Preeesne
Ja sa stále rehocem na ľuďoch, ktorí spia v buse alebo vo vlaku s otvorenými ústami, hlava im lieta zo strany na stranu, sem tam padne nejaká slinka. A keď bus pribrzdí, preberú sa a tvária ako keby nič. Potom znova zadriemu a stále dookola.
Priznám sa, že aj mne sa to stalo.Bolo mi to nepríjemné, ale pre tých druhých určite nie.
Hurááááááááááááááááááááááááááááááááá som z Banskej Bystrice
( prestanem chodiť aj autom )
Potom daj vedieť kedy pôjdeš aby som ho stihol
Budem stáť celú cestu len dúfam že v tej tlačenici nebudem stáť nad nejakou starenkou
No ja patrím tiež medzi "spáčov", bežne ma zobudí pomykaním až sprievodca, bežne mu namiesto cestovného dokladu ukážem mobil, alebo iný nepatričný predmet. Ale na MM nemám. Ten ako študent (na Voj.gym.) ešte za totality cestoval z domu na internát. Samozrejme v uniforme, nevyspatý, od frajerky
. Tak v tom vláčiku zaspal a hlavička mu pekne odkvicla a pristála na pleci staršej pani. No a pani vidiac vojačika si asi myslela "Chudáčik nevyspatý, na tej vojenčine je to samý poplach, buzerácia"; nechala ho, nech spí. Môj muž sa asi po hodinke prebral, uvedomil si polohu, v ktorej spí a pomaličky dvihol hlavu. A vtom to uvidel. Chápajúca spolucestujúca, o ktorú sa opieral, mala plece celé mokré od jeho slín. Tak ju pekne poutieral vreckovkou, ospravedlnil sa a zvyšok cesty prestál v chodbičke. Odvtedy sa snažil vo vlaku nespať 
.
Dobrééééé
mne si týmto pripomenula príhodu, ktorá sa nám stala ešte na hnojárke...so spolužiačkou sme cestovali v autobuse z Kysuce do Žiliny...spolužiačka krásna, štíhla, minisuknička, ktorá sa jej pri nastupovaní roztrhla
(mne to skôr pripomínalo iba šál)a keďže bol autobus plný, tak sme stáli...zrazu šofér zabrzdil a my sme leteli...ja som sa ocitla na zemi
ale kámoška na nohách jedného postaršieho pána...červená, ako paprika sa ospravedlňovala až do Žiliny...keď sme vystúpili, tak sa mi priznala, že starý pán sa asi musel kochať jej pozadím už dlhšie, lebo v jeho lone cítila niečo...no, ako by som to-veď viete
je ale pravda, že ona mi to hovorila trochu "tvrdšie"
