V mlyne strašidlá

ahojte vsetky naničmamy
v niektorom blogu som sa predstavila, pretože som nová a spomenula som, ze mam deti, manžela , psa a strašidlá v mlyne.
Tak sa teraz predstavím, aby ste mali predstavu aj vy.
Niekedy sa cítim nie ako naničmama, ale šialenážena.
30 rokov som žila v malom meste. V malom, ale meste.Mesto mi dáva pocit ,,civilizácie,,, kultúry, nabíja ma energiou. kontakt s vidiekom som mala ako dieťa, pretože moji rodičia stavali chalupu, kam sme chodili stále v každom voľnom čase. V puderte som povedala dosť a viac som tam nešla - kamarátky, krúžky, všetky záujmy som mala doma.
Po puberte som sa zamilovala a môj nastávajúci bol z dediny!

Láska robí divy a vtej dobe bolo zvykom v lete chodiť do repy čo ja viem čo robiť(asi burinu trhať), tak som poctivo repovala aj ja. Len tie zabíjačky som odmietla a na protest som sa na niekoľko rokov stala prísnou vegetariánkou.
Žili sme si krásny, pokojný a nudný život v neste na činžiaku obklopení zvedavými susedmi, ukecanými susedkami, plačúcimi deťmi,búchajúcim výťahom, hulákajúcimi rádiami a vrndžiacimi autami. Ale manžel stále v kútiku srdca túžil po pokoju na vidieku. JA som to cítila. Manžel pracuje na týždňovkaách a má ani nie tak fyzicky, skôr psychysky vyčerpávajúcu prácu.

TAk sme sa nakoniec rozhodli kúpiť si výkendovú chalúpku, kde by sa aj on odreagoval, oddýchol si v tichu prírody a keďže je manuálne celkom zrucný, niečo by ,,pokutil,,.Deti by sa vybehali a ja....čo budem chcieť.
Hladali, sme, hladali a po case nám bolo jasné, že stará chalupa je beh na veľmi dlhú trasu, priam maratón, ani víkendy by nestačili, tak som nadhodila:,strať sa o 2 domacnosti je trochu moc.,

Skúsili sme sa teda rozhlidať po,domčeku, i ked mne to velmi nevoňalo. Ale ked som uvidela tento náš prvý krát, len tak som prehodila ,,To by som si to vedela predstaviť,,
Vtedy sa manžel mojich slov chytil všetkými 20timi a už nepustil...
Máš dom je nádherný - maličký, s obrovskou záhradou, kde deti môžu behať do sýtosti(aj sa stratiť)..Dokonca aj bazén na dvore...no ROMANTIKA maximálna
Ale o čo sa to tam vzadu opiera? čo je to za budova?

A teraz k tomu prichádzam.JA viem, že úvod bol dlhý a naťahovací ako žuvačka, ale bez toho by ste to ďalej nepochopili.
My sme ten náš romantický domček kúpili aj so starím mlynom! Samozrejme nefunkčným, ale toľko miesta na kutilovanie... ha haraburdy.... na straten ie detí.... na robotu...
Romantika sa tratila (kam odišla?). kúpili sme psíka.Hned sme mohli vedieť, že to je potvora a tie nežné oči premýšľajú, čo vyviesť. Pri jednej brigáde - asi práce s drevom - som odbehla do mesta po neviem čo a prídem - chlapi nerobia nič. Už pol hodinu. Niekde sa vytratili.čo sa stalo? Pes sa stratil. To nie je možne, toľké penaze sme zaňho vyvalili a on sa stratí? po celej dedine ho hladali. A zviera spalo v kuchyni v rožku pod lavicou...tie nežné oči ked sa zobudkal...

Ked moja mama uvidela, čo za opachu sme to kúpili(ako ten mlyn), okamžite zahlasita, že ona by tam nezostavala ani za svet, tam určite straší....
Ja som človek realista. Krutý. Nič také si jednoducho neprípúšťam a keby niečo,to strašidlo by ešte aj nájom muselo platiť.
Raz večer deti uložím(to sme bývali už asi 2 mesiace), pustím si telku, manžel v práci, inak sama. Všade TICHO. Skutočné ticho. Zrazu BUCH nado mnou. Hlavou mi preletelo,,susedia zase búchajú,, A nato BLIK v hlave - VED JA UZ NEM8M SUSEDOV! DUPI DUPI DUP...
Tak som sa ja realista zdvihla, pozhasinala svetláa uložila som sa radšej k deťom do detskej izby. Jasné, niečo mi lopzilo po streche - mačka, kuna?...
O niekoľko dní ...spím si sladko v tom tichu a odrazu TRESK, BUCH, TRESK , krvi by so vo mne nedorezal...

čo je to? niekto sa ku mne dobíja trieska na dvere oknami sa nedostane, mame mreže mama zavolať policajtov? pozriem na hodinky - 00.02 polnoc - čo som komu spravila? BUch TRESK... zababušila som sa riadne pod paplon, ved co bude uvidím...
prepad sa nekonal, rano sa obúvane na chodbe a TRESK do dverí. ja otvorím dvere- a naš pes s sa krúti pri dverách v obrovsky dlhým polenom v papuli a ako sa krúti, poleno mu zavadzia a udiara do dverí... Vtedy som si povedala, že strach má veľké očiska
Spálňu máme hned pri mlyne, takže podľa zvukov usudzujem, že sa to tak len tak hmýri živými tvormi. Pravidelne ma budí šramot, šuchot, škrabkanie.
Raz rano som sa zobudila na prapodivne zvuky - zvieratko si asi kotúľalo oriešok alebo valček po drevennej podlahe a nevedelo, kam ho má umiestniť. GULI GULI GULI a to stále GULI GULI GULI že ho to ešte baví....

večer si ľahnem, a za mojou hlavou ŠKRAB ŠKRAB až som vyskočila. nie, to nebola myš pod postelou, ale za stenou.
Pravidelne sa chodím pozerať na stav netopierov . či ich ešte máme. Neodsťahovali sa. Je ich kopec. Visia dolu hlavou, Myšky maličké, niekedy sa predvázdajú a rozťahujú krídla.Pri zotmení vyletia a ak sme vonku, predvádzajú nám nad hlavami také divadlo, že leteckí akrobati sa môžo schovať.

Ale našou najväčšou pýchou je FERO - asi kuna, čo v mlyne prebýva. Počujeme ju často, manžel ju už zazrel, pes na nu šteka stále. Pred týždňom , ke´d som ráno odvádzala deti do školi, čakal ma pri bráne s niečím čiernym v papuli.Des - Fero je Ferica a má malé kuniatka a jednej kunke sa nepodarilo pred naším Ťapom ujsť. Chvíli trvalo, kým som to rozdýchala, popoludní sme ju zakopali.

Inak, zisťujem, že najväčšími strašidlami sme my s manželom - raz v noci sa pes išiel zadusiť od štekania, spať sa pri tom vôbec nedalo. Obaja spávame nahí - stále a manžel vyletel maximálne rozčúlený na dvor tak ako ho pánboh stvoril. No nezlakli by ste sa, keby ste vonku v noci uvideli nahú pobehujúci postavu? naozaj si nespomínam, či si v tom rozčúlení navliekol aspon slipy..

a takto by som mohla pokračovať donekonečna.Akosi som sa rozpísala.
Rada vás všetky spoznávam