2v1 sme absolvovali hory na Donovaloch. Risko sa narodil a kocik sme s tatuchom trepali na Malino Brdo, Ziarsku chatu. Risko je velmi dobry chodec, na rukach bol noseny v meste, na horach si vsetko vysiel od 2 rokov sam. Sme silno spati s prirodou.
Medvede. S tymi plysovymi sa deti velmi radi hraju. Tych vacsich vidame v ZOO, v dokumentoch, v lese a na sidliskach! Maju od 80-400 kilogramov a zavonia im vselico.
Kedysi byvali v nizkopolozenych dolinach 1-2 medvede. Priblizne 3 roky sa sporadicky objavuju spravy o vyskyte, pozorovani a zvysujucom sa pocte utokov medvedov v nasom okoli. Byvam v 33tisicovom meste a v okoli tohto mesta sa podla pozorovani pohybuje 5 medvedov. V okoli mesta - nie v prilahlych dolinach. Zazitky s medvedmi mam. Zijem tu, "stretavali" sme sa pri roznych prilezitostiach v lese a spanok som mala kludny.
Momentalne je situacia taka, ze mesto ma vybavenu ziadost o odchyt alebo odstrel medveda, ktory sa pohybuje po sidlisku. Medved presiel 3 dediny a 2km panelakoveho sidliska. My sme sa s Riskom denne prechadzali okolo potoka, chodili sme na vojensky cintorin medzi mestom a sidliskom a dnes mam strach tam ist i ked je to rusne miesto s mnozstvom podobne cas traviacich ludi. Denne sme tam boli. Teraz chodime len mrknut na potok a ideme naspat, radsej zahrame tenis alebo vytiahneme kolobezku. Ked idete vecer do auta, moze vam spod neho vybehnut liska s mladatmi. Jelene chodia do kapusty za domom u starej mamy a jastrab unasa sliepky. Dalsie dva medvede opakovane napachali skody na juznej strane mesta v zahrade rodinneho domu.
Som znepokojena z tychto zazitkov a sprav. Prestali sme chodit na hory. Prestala som sa s Riskom sama tulat po poliach ako ked bol mensi a teraz sa necitime bezpecne ani na sidlisku. Zver neschadza z hor do nizsich poloh. V horach ta zver stale je - akurat je taka premnozena, ze mlade jedince su vytlacane dospelymi az do miest.
Mam par otazok na Vas. Ako vnimate spravy o zvieratach coraz castejsie bludiacich k ludskym obydliam? Ake mate skusenosti? Nazory? Chcem sa trochu vykecat a zaroven dozvediet viac. Potesim sa par pismenkam.
Panelakova divocina.
velmi rada pocuvam kukucku a na sidlisku obcas pocut hukat sovu. oproti panelaku mame zahradky a tak ma budi kohut. asi nie sme uplne typicke panelakove sidlisko 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
,kohút aj nás budí,za našim panelákom je škola a školník má hotovú zoologickú záhradu na dvore,sliepky kotkodákajú,kohút každé ráno zobúdza všetkých ako na dedine ,zajacov chová,niekoľko mačiek sa u nich zabývalo,psov má tuším troch,morky,husi,kačice,koňa aj kozy,ajajááj,tam sa toho nájde!A hlavne kopec detí je stále u nich,chodia mu s tým pomáhať.No a pani učiteľky majú aj zľahčenú prácu,chodia si počas vyučovania popozerať zvieratká na živo 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak u nás niečo takéto v meste nezažívame,ale chalani s tatinom majú rôzne zážitky z divočiny.Často chodia do prírody, občas prespia pod širákom...Zažili už všeličo, chodia aj na svoje chlapské výpravy do rumunských hôr a vtedy sú šťastní, že majú tzv.strešný stan, ktorý sa rozloží priamo na streche džípu-to tak pre istotu, keď spia v takej výške cítia sa istejšie...
No jeden zážitok bol dosť silný, rozhodli sa prespať len tak pod širákom a v noci sa okolo nich motal diviak, tatino v snahe diviaka vyplašiť zavolal na Big-uška /írsky vlkodav, ktorého mali so sebou/, ale ten "hrdina" sa tak naľakal, že začal utekať a diviak poďho rovno za ním.Obaja behali okolo vystrašeného tatina a Filipa.Neviem si predstaviť, že by si to Bigo šinul priamo cez nich a diviak rovno za ním.A Matúško to vraj spokojne celé prespal.Manžel sa neskôr dozvedel, že nemal na Biga vôbec kričať, že diviak by ho bol len zavetril a to by ho odplašilo.
Takže u nás zatiaľ divočina len v divočine
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nohy by mi zdreveneli, ja by som za hrdinu nebola
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekne zazitky na Malinom Brde sme boli aj s detickami, teperili sme ich tam v karicke a jedneho mal manzel na chrbte v nosici. Nadherne prostredie. Teraz ked pocuvam o zieratach ako stracaju plachost voci ludom, asi by som sa uz neodvazila. Ako dieta sme chodili casto do tatier, zvierata boli plache a len sem tam sme v dialke nieco zazreli, uz by som sa asi neodvazila teraz.
My yvame uprostred poli, sem tam pribehne srnka hlavne ked je dlho sneh, tak m hadzeme suche rozhliky, alebo obilie, oni to schrumkaju a deti sa tesia.Na prechadzky do poli uz velmi nechodime a to kvoli nezodpovednym psickarom, ktori maju pocit, ze im patri svet. Maju pustenych psov sto dvesto metrom metrov od seba. Neda sa uz bezpecne prechadzat a to tu nemame ani divocinu 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlas. kamaratka, velka aktivistka za slobodu zvierat, u nich doma uz bolo tolko psikov i maciek ktorym nasla domov, zaplatila zverolekara, operacie, liecenie chorob koze u opustenych ci klietkovanych psov ... sa liecila po dvojnasobnom napadnuti takymto domacim psom "s dozorom" majitela z neovladatelneho strachu zo psov. a stale sa musi ovladat aby mala ten strach pod kontrolou. ironia osudu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
milujem zvieratá, skutočne, ako dieťa som chcela mať doma všetko, ešte teraz by som bola každý deň v Zoo
ale kohúty by som všetky vyvr......(nech to sloboda zvierat nečíta
, pretože mi budia deti a mna
vtáčiky mi pod oknom spievajú ako naschvál - predvčerom som bola hore od štvrtej ráno a už som nezaspala
najhoršie však je, že ako starnem, moje telo prestáva mať rado už i psíkov
(alergia, na mačky od detstva, proste čo má chlpy musí odo mna). je mi to ľúto, ťapa teraz ani pohladkať nemôžem. snád to raz prejde
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď som si prečítala,nadpis"Život v divočine",tak prvé ma napadlo,že si špehovala moju rodinu
,tak som sa potešila,že si niečo o nás prečítam 
.
U nás stretneš pri kontajneroch medveďov jedine plyšových,vyhodených,zabudnutých
,alebo tak sem tam kuna,túlavé mačky.Ale je pravda,že tiež večer smeti vyhadzovať nechodíme,tiež mám strach,čo z tmy vyskočí 
.
Na hory chodíme tak ako vždy,nie často,kvôli alergiám,ktoré má syn,ale občas zájdeme,v našich lesoch žijú len diviaky a srnky,jelene a chalani radi obdivujú ďatle,tých je vídať pomerne dosť.