rozmyšlam či sa oplatí ešte žit?

mata, nie si vinna. to, ze nemas prax, lebo si bola na materskej je smola, nie tvoja vina. to, ze sa matke dvoch deti obcas tazko zhana praca, je problem nasho statu, nie matiek. to, ze sa drobec este nepyta ... nas sa po spojenom usili celej rodiny naucil pytat, ked ma dva a pol. prveho pol roka som ho davala na 4 hodiny do skolky tajne s plienkou, aby nevedeli, ze sa potvorka este pocikava a dufala, ze na to nepridu. to nie je tvoja chyba. proti prirode nenabojujes.

neverim, ze tvoje deti sa uz nevedia usmievat. deti sa vedia tesit aj v uplnej chudobe. len my dospeli ten usmev vnimame ako tragicky.

ver mi, ze az umries, nijak im nepomozes. skus si predstavit, ze tvoji rodicia by si siahli na zivot, lebo by ta nevedeli zabezpecit - aky je to pocit? vdacnost? obdiv? ucta, ze z tej velkej lasky ti toto urobili? alebo by si skor mala pocit, ze ta v tom nechali. samu. oni si to vyriesili a ty si si musela vyriesit sama, hoci si bola iba dieta. lutost. nad nimi aj sebou. prezivanie zivota s pocitom, ze nikdy nikto za tebou nestal, kto by ta podrzal. na vsetko si bola sama.
vies, aj keby to s vami skoncilo tak, ze na cas budete musiet deti dat do decaku, tak stale ste dobri rodicia. odpadne vam jedna velka starost a ziskate sancu znova vybudovat pre ne novy bezpecny domov. nevzdavate sa ich tak, nerobite dobre sebe. bojujete za ne, robite to pre ne a vratite sa po ne (a mozete ich navstevovat). to je dolezite. neopustite ich, nech si v tomto svete poradia ako vedia, nech sa popasuju so zivotom, kym vy si zvolite cestu lahsieho odporu - odist tam, kde uz za vami ziadne problemy nemozu, ani tie ich. ukazete im, ze vzdy sa da bojovat. aj ked si bezdomovec.
zabudni na samovrazdu. ublizis im nou viac, nez si myslis. ziadne vykupenie pre ne od zlej matky - naopak.

ahoj mata, tvojim detom je s tebou najlepsie ako len moze byt . keby si bola dietatko, potrebovala by si drzat mamu za ruku.

ZA znamena zilina? ak ano pozri co som nasla -

OZ NÁRUČ POMOC DEŤOM V KRÍZE ŽILINA
OZ pomáha týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom, týraným ženám a rodinám ohrozeným DN.
Tel: 041/5166543
Fax: 041/5166543
Web: www.naruc.sk
Mail: naruc@nextra.sk
DETSKÉ KRÍZOVÉ CENTRUM NÁRUČ ŽILINA (prevádzkuje OZ Náruč)
Tel.: 041/5166543 (P-P:7,00-16,00),
041/5166544 – nonstop
Fax: 041/5166543
Web: www.naruc.sk
Mail: naruc@naruc.sk
Kontaktná osoba: Mgr. Róbert Braciník
Služby: krízová intervencia, psychologická+sociálna+špeciálno-pedagogická diagnostika, psychoterapia, odborná psychologická, sociálna a pedagociká starostlivosť, školská + zdravotná starostlivosť, práca s rodinami, ambulantne – psychologická a sociálna poradňa pre rodiny ohrozené domácim násilím
Ubytovanie: - 22 klientov od 3 do 18 rokov (predbežné rozhodnutie súdu) – 3 mes. maximálne 6 mes.
- byt pre matku s deťmí (max. 4 deti) – 3 mes. – podľa potreby predĺžia, keď je hmotná núdza tak pol roka

ak nie si zo ziliny, napis viac o sebe drzim palce

mata asi stojí pred tebou veľa otázok na ktoré nepoznáš odpoveď a určite sa bojíš budúcnosti, ale deti majú teba a ty ich, keď ste spolu tak máte všetko.

Ja len.. tvojmu dietatu nikto mamu nenahradi.. si to najdolezitejsie co ma.. a podla mna sa treba odrazit prave od tych dvoch ociek..

Mataaaa, napíš viac o sebe.
Dobre si to vystihla, sme tu príma "tím", a ty už si vstúpila medzi nás, tak ver, že ťa nenecháme zahynúť.

Ak potrebuješ konkrétnu pomoc, smelo uveď o čo ide, spoločne pokoumáme čo sa dá urobiť a ... spolu toho zvládneme viac.

Nenechaj zúfalstvu zabuchnúť dvere v tvojej duši, deťúrence - a verím, že nielen oni - ťa potrebujú

Mata hlavne tie dva pári očiek ťa tu potrebujú. nie na to aby mali každý deň na stole obed hodný kráľa alebo aby mali každý deň novú hračku ale na to aby mali hlavne MAMU. Aby cítili, že ich niekto ľubi a že je tu niekto pre ne. A to si ty. Nezabúdaj, že si aj v tejto ťažkej chvíli pre ne jedinečná a nenahraditeľná. Má vám aspoň kto pomôcť, na chvíľu vás prichýliť? alebo ste na všetko úplne sami? a manžel? je ti oporou?

mata, žiť sa určite oplatí!!! Hlavne si prestaň opakovať, že za všetko môžeš ty a tak isto nepočúvaj nikoho, kto by ti takéto veci podsúval. V živote sa stáva všeličo a riešenie sa dá nájsť vždy. Nevzdaj to a bude lepšie. Držím prsty!

Mata, nepises preco si navine, ze vsetko takto dopadlo. A ja neverim, ze si vsetkemu navine. Ono to v zivote je zlozitejsie. Tak, ked si sa na nas obratila, tak napis, prosim ta viac. Som presvedcena, ze sa najde nejaka cesta ako pomoct.
Cakame, verim, ze viacere, na tvoju reakciu.
A deti? Si pre ne najdolezitejsia osoba. Ty si ich ochranny stit, aj ked sa tak necitis, ale oni ano.
Drz sa.

myslim, ze ked si v nudzi, netreba byt prieberciva a brat pracu, o ktorej by si si povedala, ze by si ju nikdy nerobila. potrebujes hlavne nejake eurace zarobit a postavit sa na nohy. myslim si, ze v lete mozes kludne ist na vselijaku brigadu (zber jahod, oharkov, broskyn a podobne) alebo vypomoc v bare, v hospode - v lete byva viac zakaznikov, otvorene letne zahrady atd. pozri, ak chces peniazky zarobis, len treba otvorit oci, pozriet do zrkadla a povedat si, ze na to mas a sup do mesta, za znamymi a pytat sa, zhanat. popripade sa mozes ist spytat na mestsky urad, mozno pomozu.
drzim palce a prajem vela stastia a lasky (ktorej urcite dostavas hlavne od deti)

neviem ako poradit ale nerob to... uz len kvoli detom...

Ahoj Mata, veru, Susane to vystihla.Zažila a zažívam to na vlastnej koži.Aby si bola v obraze... Ja som pred 20 r.maturovala v BA ako ekonómka zahraničného obchodu. Všetko bolo vtedy fajn, práce dosť, podniky fičali. Vydala som sa, mala po sebe dvoch synov, keď mal najml. 2r.4m. išla som znova do dobrej práce u nás.V 30tke sa mi narodil tretí syn,tešila som sa, ako si to užijem,ale... prostredný nám zrazu ochorel na rakovinu,najst.mal 9, on 7r., a bábo 4 mes.A potom to ešte len začalo, onko, ortop.,chemo a stále dokola.Bábo vlastne vychovala do 5r. moja mamina Starší sa skoro stal samostatný,muž pomáhal ako vedel. O čo mi ide? Majko nám po dlhom 5,7ročnom trápení zomrel. Nik za to nemohol,ale ja som sa stále trápila a vinila, že keby som nechcela tretie, možno by žil a tak...Keďže som bola dlho na opatrovateľskom,hľadala som si prácu,ale,doba iná,práce málo.Z jazykov AJ,NJ,RJ som dávno "vyšla" a depka bola na dennom poriadku.Tak som sa po 10m. zamestnala v pohrebnej službe, stačí ti?Vydržala som rok aj 4 m. Od minulého roku stále niečo skúšam a chytám sa každej slušnej príležitosti.Tiež som si niekedy myslela, že to a to by som nemohla robiť.A predsa-na tri zmeny som brigádovala medzi chlapmi pri balení hromozvodu/zdvihák,lis,viazačka/800kg stojany.Ťažká a špinavá práca pre ženu.Potom som v DD obriaďovala starčekov a starenky,síce krátko,ale...Potom viazanie káblikov, lepenie tesnení a testovanie plošných spojov,momentálne brigádujem na pár hodín v bufete. Tiež nie som nadšená,ale aspoň dačo.Asi vieš, kde bolo moje sebavedomie. Veľakrát som mala všetkého plné zuby,najbližší mi pomohli,aby som neurobila niečo nezvratné,vyhľadala som aj pomoc lekára. A ver, držali ma hlavne deti,naučila som sa brať veci tak, ako idú. Sú na tom ľudia aj horšie.Tak, hlavu hore, zvládneš svoj stav,len musíš trochu chcieť.Držím palce.

Mata takúto otázku si už prosim ta v živote nepolož.
Žiť sa vždy oplatí. Ty si predsa nezlyhala, to zlyháva systém nielen v našom štáte ale aj vo svete.
Držím ti palce a daj vedieť ako sa ti darí.
PS:

Bude lepšie. Silno na teba myslíme

Mata, držkaj sa. Napíš o čo vlastne ide, možno Ti tu naozaj holky pomožu a aj ja sa rada pridám. Len si uvedom, že ak Ťa deti stratia, ako môžu eše v niečo veriť? Prosím, ozvi sa

Mata,co odpovedat??? neviem...aj ja som bol parkrat v koncoch,nechcelo sa mi zit..a ak ti mam pravdu povedat,aj teraz mam take obdobie,ze "koniec dobry,vsetko dobre" ale ty mas deticky a pre tie sa naozaj oplati zit....aj ja mam svojho cervika(sestrina dcera) a kazde rano sa tesim na to,kedy pribehne zamnou,bude ma steklit a potom mi po cesky zabije: "igor,ty si takovy vtipalek.."maj radost so svojich de ticiek a ostatne hod za hlavu,aj ked je to tazke...

Mila mata...,som uz starsia a presla som si par krat takym zivotnym peklom.Tiez som mala dve deti.Podla vlastnych skusenosti,mnohokrat som si myslela,ze toto uz nikdy nezvladnem,ze horsie mi uz ani nemoze byt.Poviem ti,musela som dojst vzdy az uplne na dno,ze som si myslela,ze je koniec a vtedy sa vo mne daco zlomilo a v tej beznadeji som nasla riesenie.Pozbieraj vsetky sily a vyhladaj dobrych ludi,je ich dost,zdover sa im so svojou situaciou a ver mi,ze ti pomozu.Nevzdavaj to,pametaj si,co ta nezabije,to ta posilni.Bola som slabe ziena,neskusene a supnute do zivota vo velmi mladom veku a cim tasie veci som zazivala,tym som bola silnejsia.Nesmies sa vzdavat,musis bojovat,ved aj mas pre koho.Mas deti,tie boli aj pre mna pohonom.Priviedla som ich na svet a tak som teda bojovala,aby mali lepsi zivot,ako ja....ver mi,teraz ked sa pozriem dozadu,nechce sa mi verit,ako som dokazala zvladnut situacie,ktore by som uz teraz nezvladla,aspon si to myslim...a som stastna,ze som to nevzdala,teraz sa da povedat,ze som po tom vsetkom co bolo,stastna a moje deti ziju inac,ako som zila ja a to ma tesi najviac....drzim ti palce,vsetko zle,je na nieco dobre,vela si pri tom uvedomis,ved na svete neni clovek,ktory by neporobil vela chyb v zivote,ale kazdy sa ucime zo svojich chyb a nikdy sa nepodcenuj,verim ze si dobra mamicka a lubis si svoje deti,neuzatvaraj sa a neboj sa hovorit nahlas,urcite ta nikto vypocuje a pomoze ti......su ludia,ktory maju este tazsi zivot ako ty,mysli na to....

....znova sem bola hodena tema a autorka sa viac neozvala...som paranoidna...?
Eva

nezda sa mi že by takto poskladalo vety dieťa v pubertálnom veku . .

nemyslím si, že by išlo o puberťáka.A baby, ak ideme teraz čítať príspevky s tým, že čo ak....................a na ne aj tak odpovedať, tak to môžeme zabaliť.Ja si myslím, že my sa nemáme za čo hanbiť, my sa snažíme pomôcť ako vieme a ak sa na tom niekto zabáva, tak by sa mal hanbiť teda on.Rozhodne nebudem pátrať po tom, či je ten príspevok pravý,alebo nie.

Daisy, tiez si si presla,ale ved este su tu deti,pre ktore musime tu bit,starat sa o ne,mataZa vzdy je vychodisko,len treba chciet....