Neverím na znamenia, ale keď som dnes objavila túto skvelú stránku, zaregistrovala sa a začala čítať, objavila som tento výrok:
Len preto, že ťa niekto nemiluje, tak ako by si chcela, neznamená to, že ťa nemiluje najviac akovie. Povedala som si, že to hádam nebude celkom náhoda. A keďže som si prečítala, ako skvelo ste poradili napríklad babke, ktorá rieši, ako sa znovu zblížiť so synom a jeho rodinou, rozhodla som sa tiež poprosiť o radu, aj keď viac menej tuším, aké odpovede dostanem. Teda, dúfam, že dostanem aspoň zopár rád.
Takže, túto vetu mi pred viac rokom povedal muž, o ktorom si myslím, že by to bol pre mňa veľmi vhodný partner a on si pravdepodobne myslí niečo podobné o mne.
Lenže predtým musím napísať, že som vydatá, mám dve deti a už takmer 55 rokov. Vydala som sa až v 33 rokoch, pretože vždy som bola viac než nesmelá, teda vo vzťahu k mužom, Inak som normálna
Na nezáujem zo strany opačného pohlavia som sa nikdy nemohla sťažovať, aj keď ja sama som sa vždy považovala skôr za nenápadnú sivú myšku. Lenže môj problém bol v tom, že som nikdy nedokázala dať najavo svoj záujem. Raz som kdesi čítala, že by to mohol byť dôsledok nie dobrých vzťahov s otcom v detstve. No a môj otec naozaj dobrý nebol. A tak som sa zmierila s tým, že zostanem sama a trávila som väčšinu času s kamarátkami, ktoré sa tiež nevydali. Na a potom sa objavil môj terajší manžel, rozvedený, sebavedomý, o 23 rokov starší, ktorý zastával názor, že keď žena hovorí nie, znamená to áno. A tak ma nakoniec presvedčil, že mi s ním bude lepšie ako samej. Vydala som sa za neho aj keď v mojom prípade išlo skôr o sobáš z rozumu, žiadna veľká láska sa nekonala, ale bola som tehotná, tak ani nebolo čo riešiť. Krátko pred sobášom som síce potratila, ale už som to nechala tak. Prvé roky boli aj celkom pekné, manžel bol zaľúbený ako žiačik a naozaj sa snažil. Nakoniec sa nám predsa len narodili dve deti, najskôr dcéra, keď som mala 36 rokov a o 17 mesiacov ešte syn. Vďaka nim som som ten sobáš nikdy neoľutovala, aj keď vzťahy s manželom sa dosť zmenili. keď prešla zaľúbenosť, ukázalo sa, že aj on asi trpí akýmsi komplexom, aj keď celkom iným ako ja. On si jednoducho musel stále dokazovať, že je lepší ako ja. Niekedy sa mi zdalo, že mu ide skôr o to, presvedčiť mňa, že som horšia ako on. Potreboval mať nado mnou prevahu, čo mi ale veľmi vadilo, pretože ja sa vo vzťahu viem prispôsobiť, ale nie podriadiť. Navyše ma manžel dosť rád zhadzoval pred mojimi príbuznými a známymi, ale nikdy to neurobil pred svojou rodinou či kamarátmi, tam veľmi rád rozprával, akú má dobrú a šikovnú ženu. doma často lietali aj veľmi hrubé výrazy, vlastne tie najhrubšie, ale k fyzickému násiliu sa našťastie nikdy neuchýlil, to nemá v povahe. Mňa to pochopiteľne veľmi trápilo, pretože som predovšetkým kvôli deťom chcela mať harmonickú rodinu. Trpela som depresiami, zle som spávala, ale nakoniec kvôli deťom a vďaka deťom som sa zo situácie dostala, jeho správanie ma prestalo trápiť,ale v tom okamihu pre mňa skončilo aj moje manželstvo. Už viac ako desať rokov sme iba ľudia, ktorí spolu žijú a starajú sa o deti. No už sa ani veľmi starať netreba, dcéra má skoro 19 a syn 17. Manželovi to spočiatku vadilo, ale nakoniec to musel stráviť, pretože som trvala na svojom a koniec koncov mal už dosť rokov, tak bol možno časom aj rád, že to tak dopadlo. Veľmi nechápem prečo a ako, ale ja som sa v tom čase stala sebavedomejšou, možno aj preto, že v zamestnaní sa mi darilo. Lenže krátko pred 50-kou sa zamestnávateľ dostal do konkurzu a ja som zostala bez roboty. Myslela som si, že ma nikto nezamestná, ale na moje veľké prekvapenie som uspela hneď na prvom výberovom konaní. A tu som sa stretla s tým pánom, ktorého spomínam na začiatku. Bol to môj šéf, o štyri roky starší, veľmi dobre vyzerajúci, napriek tomu stále slobodný. No a rýchlo sa ukázalo, že aj dosť protivný. Považovala som ho za arogantného a namysleného panáka, pre ktorého je najdôležitejšie, čo má človek na sebe. Našťastie bol často na služobných cestách a do našej kancelárie chodil iba minimálne, tak sa to dalo vydržať. Lenže zhruba po pol roku sa konalo veľké sťahovanie a s kolegom sme sa ocitli v kancelárii, cez ktorú vchádzal náš šéf do tej svojej. A to už sme ho videli nie raz - dvakrát za týždeň, ale raz - dvakrát za hodinu. Pravda v pomerne krátkom čase som svoj názor do určitej miery skorigovala, ukázalo sa, že to nie je až taký odľud, ale aj tak sa stávalo, že bol dosť protivný a hlavne na mňa. Pre istotu som teda komunikáciu obmedzila len na služobné veci a inak som mu vôbec nevenovala pozornosť. Po jednom zo šéfových výbuchov zlosti(bolo to ešte v októbri 2004) mi kolega otvorene povedal, že šéf sa tak správa preto lebo sa mu páčim a keďže sa nemôže správať tak, ako by chcel, rieši to týmto nepríjemným spôsobom. Zo skúseností som vedela, že kolega sa dobre vyzná v ľuďoch a inokedy som na jeho názor dosť dala, ale teraz som bola presvedčená, že to nemôže byť pravda. A tak z čírej zvedavosti som začala šéfovi venovať viac pozornosti a bola som veľmi prekvapená, že sa správa ako normálny, keby len normálny, ale veľmi sympatický človek. A postupne mi bol sympatický čím ďalej tým viac. Napriek tomu, že celé to trvá už skoro 4 roky zostáva pri tých vzájomných sympatiách, pretože aj on má presne ten istý problém ako ja, v jeho prípade ani nie tak dať najavo záujem, ten je jasný, ale urobiť ten ďalší dôležitý krok. A pokiaľ ide o tú vetu na začiatku, tú povedal len tak zrazu, keď prechádzal cez našu kanceláriu a vzápätí odišiel do tej svojej.
Zisťujem, že som sa strašne rozpísala a ani netuším, či niekto bude mať trpezlovosť prečítať to až sem. Takže to radšej rýchlo ukončím a pokiaľ sa nájde niekto, kto dočítal tieto moje výlevy až sem a tuší, čo by mali urobiť dvaja ľudia, s takýmto problémom, nech mi poradí. Najlepšie niekto, kto na tom bol podobne a predsa to dokázal prekonať a teraz je rád, že to urobil. Vlastne budem vďačná za každý názor.
P.S. Písala som narýchlo, ani nemám čas to skontrolvoať, tak sa ospravedlňujem za prípadné chyby.
Ďakujem za privítanie aj za želanie. Vieš ja rozhodnutá som, len ide o to, že mám v sebe niečo, čo mi bráni rozhodnutie realizovať. Na budúci týždeň sa stretneme zasa, tak bude ďalšia príležitosť, aj keď to asi kzasa dopadne tak ako vždy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som sa tiez docitala az do konca, bolo to zaujimave.
som v podobnej situacii, ale snad to s muzom vyriesime inac.
tiez uraza, ked ma nervy a kopu inych veci. nebudem sa o tom teraz rozpisovat.
podstatne je, ze tiez sme dospeli do situacie, ked sme si boli cudzi ludia, ktori zili pri sebe a nie spolu.
skusame to ale spolu vyriesit. dufajme, ze sa podari.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Andrejke: Veľmi Ti želám, aby sa to podarilo, ak to naozaj chceš. Ja som asi iná, dokážem veľa vecí prepáčiť, ale keď to raz prekročí určitú mieru, nie je cesty späť. No a v mojom prípade sa ani nedá, manžel má už 78 rokov a navyše má rakovinu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to super Nelly že ste stretla konečne spriaznenú dušu,aj keď máte manžela.Ak mi to dobre vychádza,má 78 rokov.A vy ste ešte mladá a ešte máte život pred sebou.Tak si ho ešte užívaje a tiež držím palce.
Veď láska kvitne v každom veku!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, manžel bude mať na budúci týždeň 78 rokov a navyše má rakovinu. V porovnaní s ním som naozaj ešte mladá, mala by som sa zariadiť podľa toho a využiť túto príležitosť, problém je len v tom, že to asi nedokážem a tak sa snažím nájsť niekoho, kto bol možno bol postihnutý podobným handycapom, ale dokázal ho prekonať. A najväčší problém je to, že aj on má úplne rovnaký handycap. Takže dvaja rovnako neschopní, čo už.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uff, Nelly, prečítala som to tiež celé . Život píše príbehy...
Vieš, mňa by zaujímalo, akým riadením osudu je ten tvoj šéf stále slobodný? To nie je až tak bežné. Okrem toho starí mládenci sú vraj poriadne tvrdý oriešok!
Ide o to, či by si sa nakoniec nedostala spod dažďa pod odkvap... Urobiť dobrý dojem pri bežnom spoločenskom, či pracovnom styku nie je až také ťažké... Ale v bežnom spolužití je to o niečom inom. Ale to vieš aj sama.
Myslím, že by si urobila dobre, keby si sa so šéfom pokúsila stretnúť aj inde, ako v práci a pri inej aktivite, aby si ho spoznala aj z inej, ako pracovnej stránky. Potom by sa ti ľahšie uvažovalo, čo a ako ďalej. Napr. chodíš trebárs na tenis? Vyzvi ho na zápas! Alebo také niečo... Veď ty niečo vymyslíš 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečo sa neoženil, to zaujímalo aj mňa. Priamo som sa nikdy neopýtala, ale myslím si, že to bol práve ten problém, ktorý nám teraz bráni dostať sa ďalej, aj keď ja viem, že on má záujem o mňa a naopak. Kedysi som čítala, že pokiaľ nemá dieťa normálny vzťah s rodičom opačného pohlavia, tak sa to v dospelosti prejaví práve problémami pri nadväzovaní vzťahov. V mojom prípade to platí stopercentne. Otec nestál za nič a ja som už bola celkom zmierená s tým, že zostanem do smrti slobodná. No a podľa toho, čo o sebe povedal on, vzťah s jeho mamou nebol lepší, skôr naopak. Ale samozrejme môže v tom byť aj niečo iné.
No vieš, on sa vôbec nesnažil robiť dobrý dojem, práve naopak, na začiatku bol skôr protivný, nervózny, namosúrený, ale napriek tomu vždy férový a spoľahlivý. Jeho správanie sa celkom zmenilo až potom, keď som ho zobrala na vedomie ako človeka.
Ale zaregistrovala som, ako vzorne sa staral o mamu, keď zostala nevládna,aj keď k nej nemal taký vzťah, ako by za normálnych okolností iný syn k mame mal, pomáha tiež dvom vzdialeným príbuzným, ktorým zomreli obidvaja rodičia. Chalani sú už dospelí, ale teraz napríklad bývajú v jeho byte, pretože prišli o ten svoj. Je mi jasné, že má aj chyby, ale na rozdiel od môjho manžela vie priznať, keď chybu urobí. Ale ani to samozrejme nevylučuje možnosť, že by nám to spolu neklapalo, lenže od toho sme stále naozaj veľmi ďaleko. A či to bude alebo nebude klapať človek pozná, len ak to skúsi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja som dočítala
Ale poradiť... no, som vo veku dcéry a tak tento problém tuším nechám na kompetentnejších
Držím pršteky, pretože tá veta- "Len preto, že ťa niekto nemiluje, tak ako by si chcela, neznamená to, že ťa nemiluje najviac ako vie" je naozaj pravdivá...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem moja, si zlatá. Neviem si predstaviť, že by moju dcérenku niečo také zaujalo, ale ktovie, možno sa mýlim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Nely,ja som to so záujmom prečítala do konca,pretože je to veľmi zaujímavé,tiež ma napadlo,že Tvoj manžel už musí byť predsa starý,ale na tom nezáleží,ak Vám to klape.A Vám neklape,neviem,ale každý človek má právo na lásku a každý chce byť milovaný.ja osobne som tiež nikdy nevedela dať najavo,čo cítim a dosť som sa hanbila,pokiaľ ide o city,ale tie sa u nás nikdy nejako extra neukazovali,až prišiel môj manžel a ani neviem ako a dali sme sa dokopy.Ja ani neviem,kto začal,ale keďže my sme obaja takí,tak asi skôr ja. Dodnes mu to hovorím vždy prvá.Takže skús sama seba prekonať a pozvi ho napríklad na večeru, a potom uvidíš,ako sa zaspráva.Ak príjme,dajte si pohár vínka,to často otvára duše a potom uvidíš.Veľmi ti držím palce a prajem ti to,pretože ja mám mamu v Tvojom veku a nechcela by som,aby bola sama a bez lásky.Si ešte dosť mladá na to a keď myslíš,že by to šlo,skús to,ak sa Ti to dá.Daj nám potom vedieť.A ináč,vitaj medzi nami mami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem,za privítanie. Už predtým som napísala, že sa vicc menej pravidelne stretávame, aj to víno sme si už dali, raz dokonca aj trocha viac, ale tá bariéra stále odoláva. Aj ty si ma utvrdila v tom,že ak sa má niečo zmeniť, budem to musieť urobiť ja. Viem, že stačí málo, veľakrát som si tú situáciu predstavila, ale v poslednej chvíli mi chýbala odvaha.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem kočky,
ste zlaté. Fakt som neverila, že to niekto celé prečíta, preto som to tak narýchlo ukončila.
Ale ak môžem, tak ešte pár faktov, asi dôležitých. Už dávno nie je mojím šéfom. Obidvaja robíme na nových miestach. Stretávame sa tak 2 - 3 do mesiaca, ale vždy ide iba o posedenie v kaviarni a celkom bežný rozhovor dvoch bývalých kolegov. Jednoducho ani jeden nedokáže prekročiť svoj tieň, takže to tak asi zostane naveky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no neviem Nelly tazko sa mi hodnoti, ja som drzka nevymachana, ja ak mam nieco na srdci, ja to hned poviem. ty si ina, tazko radit, ale co by to spravilo s tebou, ak by si priamo, otvorene a jednoduchou vetou tomu panovi na stretnuti povedala, ze napr. je mi smutno samej, nemam blizku osobu, chcela by som este lasku a tak. a na dalsom ak nepochopi, sup mu do tvare - mam o teba zaujem....??? co by sa stalo?
je 21 storocie, nie je to hanba... ja som tiez pozvala byvaleho na kavu a za mesiac som ho polozila na lopatky ked sa nemal 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako je možné, že toto som si všimla až teraz? Perfektné.
Vieš, ale keď sa stretnú dvaja ťažkí introverti, vyzerá to celkom inak. Ale rastie vo mne odhodlanie naozaj to dotiahnuť do konca. Vieš ono je medzi nami jasno aj bez slov. Len chýba ten posledný krok. Pochopila som už dávno, že ak sa máme pohnúť ďalej, musím to urobiť ja. Vaše komentáre ma v tom len utvrdili. Len aby so to do budúceho týždňa nezabudla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pozri moja napis si to na kusok papiera. alebo si napis basnicku v ktorej mu to povies. alebo napisa na papierik basnicku a daj tam srdiecko a daj mu to precitat s tym, ze si to napisala pre neho.... a ak toto nepochopi oval ho po hlave s tackou okoloiducej casnicky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nelly,nechcem na Teba tlačiť,ale naozaj nedokážeš prekročiť ten tieň?Nestojí to za to?Ja viem,mne a to dobre hovorí,ale skús sa zamyslieť,čo by bolo keby.A hlavne,nemáš čo stratiť,alebo áno??????tak veľmi by som ti to priala,naozaj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem.
No zatiaľ som to nedokázala, a pritom som presvedčená, že veľa netreba. Možno jedna veta, gesto. Nie je dňa, keby by som o tom nerozmýšľala. Ale doteraz to dopadlo tak, že nakoniec som vždy urobila to, o čom som začala rozmýšľať, takže raz to snáď urobím. Zvlášť, keď som si prečítala všetky Vaše povzbudivé slová. Ak sa nie zmení dám,vedieť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.. ak sa niečo zmení ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Snažila som sa odpovedať každej z Vás a keď som to po sebe prečítala, pripadám si ako najväčší sebec.
Preto musím napísať ešte pár slov, áno, môj muž je vážne chorý, ale ja sa nesnažím od neho teraz ujsť. Každopádne som rozhodnutá doopatrovať ho, ani nie kvôli nemu, ale hlavne kvôli deťom. Ako otec bol dobrý, teda je dobrý.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nelly, veľmi ma zaujal tvoj príbeh. A hneď som si spomenula na jednu príhodu, ktorú som čítala v knihe "Slepačia polievka pre duše teenegerov". /Sama mám doma dieťa v teenegerskom veku, tak som si chcela prečítať ich myšlienky./
Ja viem, ty si v inom veku, máš zozbierané životné skúsenosti, no predsa si mi svojou obavou prekročiť svoj tieň pripomenula túto príhodu.
Je to príbeh chlapca, ktorý ľúbil dievča, no bál sa jej to povedať. A tak sa umáral celú strednú školu aby sa po rokoch dozvedel, že dievča sa umáralo presne tak ako on. Bál sa spraviť prvý krok a pozvať ju na schôdzku, pretože sa bál odmietnutia. A čo by sa bolo stalo, keby bol odmietnutý? Nič, len by tú schôdzku s ňou nemal. ALE ON JU S ŇOU NAOZAJ NEMAL, no len preto, že sa bál urobiť prvý krok. Ktovie, ako by žil teraz ...
V tejto knihe je nad každou poviedkou určité motto. A nad poviedkou o tejto premárnenej príležitosti je motto: "Ak ľúbiš, nikdy nič nestratíš. Strácaš len vtedy, ak sa držíš v ústraní".
Držím palce a prajem veľa šťastia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anita, tiež ma napadla táto súvislosť
Nelly, nechcem sa ti posmievať, božechráň, vlastne je to veľmi milé a láska má rôzne podoby - ale vy dvaja ste dáááávno dospelí a ošívate sa obaja ako puberťáci
Tak to skús takto: dohodni si s ním schôdzku, povedz mu dopredu, že by si s ním chcela prebrať jeden problém (aby sa mohol trošku psychicky pripraviť, že to nebude zase niečo také "čisto spoločenské") a potom (tri hlboké nádychy, ako pred skokom do studenej vody) mu povedz niečo v tomto zmysle: "Pozri, moja situácia s manželom je taká a taká. Zdá sa mi, že my dvaja by sme spolu mohli dobre vychádzať a tiež mám dojem, že to isté si myslíš aj ty. Sme obaja dospelí, porozprávajme sa teda ako dvaja dospelí. Asi ani jeden z nás nechce zostať "na staré kolená" sám, myslím, že by sme to mohli skúsiť spolu. Čo ty na to?"
Držím palce, aby to vyšlo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, presne tak to cítim aj ja, ako dvaja pubertiaci. Už o tom dlho rozmýšľam,ako to mám urobiť, vlastne to aj viem, len doteraz som zakaždým v poslednej chvíli stratila odvahu. Ale teraz cítim veľkú podporu, tak mi to hádam pomôže.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, je to pravda, budem na to myslieť, keď sa na budúci týždeň stretneme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach jaj, akosi som to pobabrala. Teda zatiaľ len ten komentár. Mala to byť odpoveď pre Anitu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nelly , pôvodne som si chcela tvoj príspevok len perčítať, ale nedá sa. Je ťažké na to reagovať a ešte ťažšie poradiť. Ale tak sa mi páčila reakcia
ailataN,a ten koniec ma až zozosmial, že som sa musela pripojiť. Možno má pravdu a urob ten dôležitý krok práve ty. Veď nevstupuješ do manželstva, len by si mohla opäť začať šťastnejšie žiť. Nevyskúšaš ? Nezistíš nikdy, či by to stálo za to. A ak by to nevyšlo, záväzky voči nemu nemáš žiadne. Ale ak už to takú dobu iskrí a ťahá vás to k sebe, nečakaj. Život máš len jeden. A manžel to ani nemusí vedieť. Lebo ak je chorý, to ja by som ho nedokázala asi opustiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale ja som už kdesi vyššie napísala, že vôbec nemám v úmysle ho opustiť, ani nie kvôli nemu, ale predovšetkým kvôli deťom. Ako otec je dobrý,je dôležitý pre moje deti, a preto je stále dôležitý aj pre mňa. A teraz budem možno krutá, ale v jeho prípade, je to tak či tak len otázka času. Preto z mojej strany vždy dostal a vždy aj dostane maximálne možnú starostlivosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Nelly11 precitala som si tvoj pribeh aj reakcie ostatnych..vy dvaja mi pridete ako cakatelia..mozno on je preto stale slobodny lebo nanasiel tu ktora by ho posunula do predu.Ty si stretla manzela a ako pises on ta presvedcil,ze vam bude spolu dobre na svet prisli vase deti a preto mal ten vztah vzniknut..Ale ziadne stretnutia nie su nahodne tak aj ty a ten pre ktoreho ti bije ste sa mali stretnut a uz len od vas zalezi ako to bude pokracovat.Ak ta ruka nahody doviedla na tuto stranku,znamena to,ze ti zalezi na pokracovani..preto ako ti uz niektora poradila sprav prvy krok..mozno nesmely zacni dakou peknou smskou pises,ze sa blizi vase stretnutie tak po stretnuti mu napis"BOLO MI S TEBOU FAJN...DAKUJEM,ZE SI"....podla mna je to mile a zaroven nevtierave....Nemusis to silit nechaj tomu volny priebeh uvolni svoje city a riad sa vnutornym hlasom..ten ta nikdy nesklame....drzim palec
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Najviac sa mi paci Molekulkina rada. Ja by som tiez nikdy neurobila naozajsky prvy krok - len take tie medzikrocky, aby som HO k tomu dokopala 
Treba prelomit lady, povedat par viet, z ktorych bude jasne a zrozumitelne, ze sa s nim citis velmi prijemne.
Niektore navrhy, ako mu to povedat, mne osobne prisli maximalne nasilne a na jeho mieste by som sa necitila prijemne postavena zoci-voci pred hotovu vec (priklad: na stare kolena nechcem byt sama alebo cosi take tam myslim dakto radil). Pacilo by sa mi jemne koketovanie plne naznakov a romantiky, ved to tak dlho romanticky natahujete... Tak prejst zrazu na "utok" je neprirodzene, nie??? 
Ale tesim sa s tebou na prve randevouz, Nelly Nie, ze nam o tom zabudnes napisat
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Nely celé som to prečítala a najprv ťa chcem privitať medzi nami.
Ja mám 32 a neviem či sa dá môj príbeh života zrovnávať stvojím. Tiež som bola v manžellstve ktoré nefungovalo, síce nefungovalo pre iné okolnosti ako v tvojom ale ja som môjho anjela stretla na káve. A dodnes viem že som sa správne rozhodla. Tak ti prajem správne rozhodnutie, držím palčeky